BRUSEL — Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v uznesení prijatom v stredu uviedli, že členstvo Moldavska v EÚ bude geostrategickou investíciou do zjednotenej a silnej Európy.
Moldavsko je podľa uznesenia prijatého 555 hlasmi (49 poslancov bolo proti a 26 sa zdržalo hlasovania) aj naďalej vystavené ruskému tlaku a energetickému vydieraniu, hospodárskym otrasom v dôsledku vojny na susednej Ukrajine, ako aj pokusom Kremľa destabilizovať proeurópsku vládu v Kišiňove.Poslanci v uznesení opätovne potvrdili svoju podporu budúcemu členstvu Moldavska v EÚ v nadväznosti na jeho žiadosť z roku 2022, pričom uznávajú pokrok moldavskej vlády v oblasti reforiem a úrovne zosúladenia právnych predpisov s normami EÚ. Zákonodarcovia vyzvali členské štáty EÚ, aby sa prístupové rokovania s Moldavskom začali do konca roka 2023, ak vláda v Kišiňove splní deväť krokov, určených Európskou komisiou.
Zákonodarný zbor EÚ vyzval moldavskú vládu, aby pokračovala v reformách v oblasti demokracie a právneho štátu, pokročila v práci na úplnom vykonávaní dohody o pridružení krajiny a prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu, zasiahla proti organizovanej a závažnej medzinárodnej a nadnárodnej trestnej činnosti a usilovala sa o zvýšenie energetickej bezpečnosti krajiny.
Pokiaľ ide o pokusy o destabilizáciu Moldavska, uznesenie EP vyzýva Úniu a jej členské štáty, aby okamžite uvalili sankcie na osoby zapojené do týchto pokusov. Týka sa to aj moldavských oligarchov Ilana Šora a Vladimira Plahotniuca, ktorí sú na úteku, a v prípade potreby aj ich podnikov a politických organizácií. Obaja by mali byť vydaní do Moldavska a postavení pred tamojší súd.
Parlament vyzval EÚ, aby rozšírila rozsah svojho sankčného režimu
Parlament vyzval EÚ, aby rozšírila rozsah svojho sankčného režimu tak, aby zahŕňal trestné činy korupcie, ktoré podkopávajú bezpečnosť, stabilitu, ústavné a demokratické inštitúcie Moldavska. Uznesenie odsudzuje aj pokračujúce vydieranie Moldavska v oblasti energetiky zo strany Ruska a vyjadruje podporu úsiliu Kišiňova o zvýšenie energetickej bezpečnosti diverzifikáciou zdrojov dodávok, znižovaním spotreby a nákupom energie na európskom trhu, ako aj rozvojom prepájacej infraštruktúry.
