BRUSEL/KYJEV - Lídri Európskej únie (EÚ) odsúdili vo štvrtok na zasadnutí Európskej rady v Bruseli ruskú agresiu a vyjadrili podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny. Vyzvali Moskvu na okamžité ukončenie bojov a akcií ohrozujúcich bezpečnosť a ochranu civilných jadrových zariadení na Ukrajine, informuje spravodajca TASR.
Naživo z Ukrajiny
Súhrn vojny na Ukrajine - deň č. 393
ONLINE
22:00 Toto video ukazuje, ako sa ukrajinskí vojaci cvičia v používaní samohybných zbraní AS90 v Spojenom kráľovstve. Tréning britského ministerstva obrany prebieha na severozápade, juhozápade a juhovýchode Spojeného kráľovstva.
21:30 Rakúsko zatkne Putina, ak ho navštívi. Rakúsko ako zmluvná strana Rímskeho štatútu musí vykonať zatykače Medzinárodného trestného súdu, povedalo rakúske ministerstvo spravodlivosti agentúre Ukrinform na otázku, či bude ruský Vladimir Putin v prípade jeho návštevy zatknutý.
21:00 Medvedev priznal, že Rusko sa stalo darebáckym štátom. "Sme v unikátnej situácii. Ani neviem, k čomu to prirovnať - možno Sovietsky zväz v 20. a 30. rokoch. Lebo potom prišla Varšavská zmluva. Keď tu bol cársky režim, impérium, mali sme spojencov , menili sa – Nemecko, Francúzsko, čokoľvek, potom Entente, potom nie Entente – ale neboli sme sami. A teraz, po prvý raz za najmenej 150 rokov, sme sami,“ povedal Medvedev v rozhovore pre „Rádio“. Mayak“.
20:30 Ruské okupačné úrady na Kryme predávajú svoj majetok, berú rodiny. Ruské velenie a Moskvou umiestnení zástupcovia na Kryme začali s evakuáciou z okupovaného polostrova, uviedol hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov.
20:00 Novinárka Maria Ponomarenko, odsúdená za „fejky“ o ruskej armáde, povedala, že ju zbil personál psychiatrickej brigády. Máriu previezli z vyšetrovacej väzby na tri dni do psychiatrickej liečebne, kde ženu šikanovali a surovo ju bili.
19:30 Rusko reaguje na odovzdanie migov Ukrajine: Tvrdé slová na našu adresu! Hovoria o zničení vzťahov
19:00 Vláda Ukrajiny sa dohodla na projekte rozvoja výroby dronov v krajine Výrobcovia dronov zaznamenali nárast zisku o 25 % v porovnaní s predchádzajúcim 1 % v prípade zahraničných komponentov a 30 % v prípade vlastných tovarov a služieb.
18:30 Ruské ministerstvo vnútra zaradilo politológa a publicistu Abbasa Galľamova na zoznam hľadaných osôb. Dôvod, pre ktorý sa po ňom pátra, nebol zverejnený, uviedla stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Galľamov písal prejavy pre Vladimira Putina počas jeho pôsobenia vo funkcii predsedu vlády v rokoch 2008 - 2012.
18:00 Niekoľko desiatok ľudí sa dnes zišlo pred budovou zastúpenia OSN v Prahe, aby protestovali proti členstvu Ruska v tejto organizácii a vojne na Ukrajine. Pred sídlo umiestnili kreslo, ktoré malo členstvo symbolizovať a naň položili ruskú vlajku. Tá bola privezená z oslobodeného ukrajinského mesta Kupjansk v Charkovskej oblasti. Protestujúci vyzývali na to, aby bolo Rusko z organizácie vylúčené.
17:45 Rusko chce okolo anektovaných oblastí Ukrajiny vytvoriť demilitarizované nárazníkové zóny, vyhlásil v piatok bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorého citovala agentúra Reuters. Rusko vlani v septembri v rozpore s medzinárodným právom anektovalo štyri oblasti Ukrajiny, ktoré čiastočne okupuje ruská armáda. Kremeľ vyhlasuje, že sa týchto území nemieni vzdať, zatiaľ čo Ukrajina deklaruje, že ruskú okupáciu a anexiu ukrajinských oblastí nikdy neuzná, pripomína TASR.
17:30 Česko podporí ďalšie projekty mimovládnych organizácií na pomoc Ukrajine čiastkou 100 miliónov českých korún (približne 4,2 milióna eur). Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poskytlo ministerstvo zahraničných vecí (MZV) ČR zo svojich zdrojov pomoc v hodnote 420 miliónov korún (takmer 18 miliónov eur). V piatok to na stretnutí so zástupcami českých neziskových organizácií uviedol minister zahraničných vecí Jan Lipavský, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Šéf českej diplomacie ocenil prácu organizácií a vyzdvihol, že niektoré na Ukrajine pomáhajú už od anexie Krymu v roku 2014. "Veľmi oceňujem rýchlosť, flexibilitu a komplexnosť zapojenia sa, vrátane veľkého úspechu verejných zbierok," povedal Lipavský.
17:00 Estónsko vyhostilo ruského konzula. "Tento diplomat sa priamo a aktívne podieľal na podkopávaní bezpečnosti a ústavného poriadku Estónska, šírení propagandy ospravedlňujúcej vojenské akcie Ruska a podieľal sa na rozdeľovaní estónskej spoločnosti," uviedlo vo vyhlásení estónske ministerstvo zahraničných vecí.
16:45 Poľsko získa z fondov EÚ ďalších 200 miliónov eur na financovanie nákupov zbraní pre Ukrajinu. Premiér Mateusz Morawiecki v piatok uviedol, že peniaze majú prísť v najbližších týždňoch. TASR o tom informuje na základe správy agentúry PAP.
Z prostriedkov Európskeho mierového nástroja (EPF) už Poľsko na refinancovanie vojenských nákupov pre Ukrajinu čerpalo približne 43 miliónov eur. Morawiecki vo štvrtok (23. 3.) uviedol, že Varšava z fondu potrebuje oveľa viac prostriedkov a o tejto otázke bude hovoriť s lídrami EÚ v rámci aktuálneho summitu v Bruseli.
16:30 V Moskve obchod Army of Russia (oficiálny dodávateľ ministerstva obrany) umiestnil na vitrínu plagáty s obrázkami postáv z hry Atomic Heart.
16:00 Rusko nedokáže v dôsledku vojny na Ukrajine plniť svoje záväzky týkajúce sa údajne väčšej dodávky zbraní pre Indiu, oznámili indické vzdušné sily. TASR o tom informuje podľa piatkovej správy televízie CNN.
"Písomne nám oznámili, že nie sú schopní to doručiť," uvádza sa správe armády, ktorú zverejnila dolná komora indického parlamentu. V správe sa pritom neuvádza, čo presne malo Rusko Indii dodať.
15:30 Nemecko odovzdalo Ukrajine ďalších 70 guľometov MG3 pre tanky „Leopard“ a „Marder“, ako aj tri obrnené vozidlá „Dachs“.
15:00 Organizácia Spojených národov (OSN) vyjadrila v piatok hlboké znepokojenie nad popravami bez náležitého súdneho procesu, ktoré uskutočňujú ruské aj ukrajinské sily priamo na bojisku. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
Vedúca misie OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine Matilda Bognerová uviedla, že OSN zdokumentovala zabitie až 25 ruských vojnových zajatcov ukrajinskými ozbrojenými zložkami. Ruské sily podľa nej takto krátko po zadržaní popravili 15 ukrajinských zajatcov.
14:30 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg ocenil aktivity Slovenska smerom k Ukrajine i k posilneniu obrany východného krídla Aliancie. Po piatkovom stretnutí so Stoltenbergom v Bruseli to uviedol minister obrany SR Jaroslav Naď. TASR o tom informovalo tlačové oddelenie Ministerstva obrany SR.
14:00 Peskov uviedol, že Kremeľ sa tento rok rozhodol odmietnuť účasť na každoročnej Hodine Zeme, ktorá sa bude konať 25. marca. Je to spôsobené tým, že ministerstvo spravodlivosti uznalo organizátora podujatia – Svetový fond na ochranu prírody (WWF) – za zahraničného agenta.
13:26 Estónske ministerstvo zahraničných vecí v piatok oznámilo, že vyhostí diplomata, ktorý pracuje na ruskom veľvyslanectve v Tallinne. Z krajiny bude musieť odísť do konca marca. TASR správu prevzala zo stanice CNN.
13:00 Ruský raketový útok na humanitárne centrum pomoci v meste Kosťantynivka na východe Ukrajiny v noci na piatok usmrtil troch ľudí, aktualizovali správu pohotovostné služby. Predtým uvádzali päť zabitých. Ruské sily sa snažia dobyť priemyselnú východnú Doneckú oblasť, kde mesto leží, informuje TASR podľa agentúry AFP.
12:57 Bitka o Bachmut podľa Zdenka Petráša z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdií Univerzity obrany dáva Ukrajine jedinečnú príležitosť efektívne ničiť značnú časť ruských síl. Petráš to dnes povedal ČTK. Pri Bachmute sa v posledných týždňoch na Ukrajine bojuje zrejme najintenzívnejšie, bitka o mesto trvá už mnoho mesiacov.
11:19 Dôstojníka ruských bezpečnostných síl Michaila Žilina, ktorý ušiel z Ruska pre nesúhlas s inváziou na Ukrajinu, odsúdili na šesť a pol roka v prísne stráženom väzení. V piatok o tom informoval portál britského denníka The Guardian s odvolaním sa na tlačovú agentúru Reuters a spravodajský portál Tajga Info.
10:30 Ruský raketový útok na humanitárne centrum pomoci v meste Kosťantynivka na východe Ukrajiny v noci na piatok usmrtil päť ľudí, informovali pohotovostné služby. Ruské sily sa totiž snažia dobyť priemyselnú východnú Doneckú oblasť, kde mesto leží, uviedla tlačová agentúra AFP.
10:09 Podľa ukrajinského vojenského analytika Oleha Ždanova ruské útoky pri Bachmute slabnú a inváznu armáda presúva svoje snahy k južnejšie položenému mestu Avdijivka. Ruské sily sú podľa neho tiež aktívnejšie na severe v Charkovskej a Luhanskej oblasti, v centrálnejšej Záporožskej a juhukrajinskej Chersonskej oblasti.
8:30 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken vo štvrtok naznačil, že pri určovaní budúcich hraníc Ukrajiny by mala zohrať úlohu diplomacia. TASR správu prevzala z agentúry AFP.
8:05 Ukrajinskí obrancovia za uplynulý deň odrazili 79 útokov ruských inváznych síl, ktoré svoje hlavné úsilie naďalej sústredia na ofenzívne operácie v smere na ukrajinské mestá Lyman, Bachmut, Avdijivku, Marjinku a Šachtarsku. Vo svojej pravidelnej rannej operačnej správe to dnes uviedol ukrajinský generálny štáb. Server Ukrajinska pravda ráno informoval o ruskom nočnom útoku pomocou dronov Šáhed-136 iránskej výroby na mesto Kryvyj Rih. Podľa doterajších informácií nie sú hlásené žiadne obete.
7:10 Rusko starostlivo sleduje vyhlásenie českého prezidenta Petra Pavla, že Kyjev má kvôli dochádzajúcim zbrojným zásobám Západu len jedinú šancu na vytlačenie ruských vojsk z Ukrajiny. Dnes to v nemeckej televízii Welt povedal moskovský spravodajca tejto stanice. Pavol v utorok navštívil Berlín, kde opakovane hovoril o tom, že tento rok považuje pre vojnu na Ukrajine za rozhodujúcu. K výroku českého prezidenta sa dnes vyjadril aj tajomník ukrajinskej bezpečnostnej rady, podľa ktorého ukrajinský protiútok nie je časovo obmedzený a bude pokračovať až do oslobodenia všetkého ukrajinského územia v hraniciach z roku 1991.
6:14 Súd v Moskve vydal vo štvrtok príkaz na zatknutie ďalšieho opozičného aktivistu v súvislosti s obvineniami z diskreditácie tamojšej armády. Ďalších aktivistov a blogerov zároveň ruské úrady vyhlásili za "zahraničných agentov", informuje TASR na základe správy agentúry AP.
Lídri EÚ sa zhodli na Ukrajine, konkurencieschopnosti, energetike a obchode
Lídri Európskej únie (EÚ) odsúdili vo štvrtok na zasadnutí Európskej rady v Bruseli ruskú agresiu a vyjadrili podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny. Vyzvali Moskvu na okamžité ukončenie bojov a akcií ohrozujúcich bezpečnosť a ochranu civilných jadrových zariadení na Ukrajine, informuje spravodajca TASR.
Zaviazali sa tiež zaistiť plnú zodpovednosť za vojnové zločiny spáchané na Ukrajine vrátane vytvorenie medzinárodného súdu a aj k snahám pokračovať v tlaku v podobe ďalších sankcií na Rusko a zastropovania cien ropy.
Prvý deň zasadnutia Európskej rady v Bruseli sa skončil vo štvrtok už krátko po 21. hodine - v čase, keď lídri EÚ inokedy len začínajú s pracovnou večerou a diskusiami o citlivých témach.
Do záverov summitu sa dostala aj zmienka o súhlase dodať Ukrajine jeden milión delostreleckých nábojov v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov; časť z toho pritom pôjde z existujúcich zásob členských krajín. S cieľom pokryť tieto dodávky a nové nákupy munície bude EÚ čerpať financie z Európskeho mierového nástroja (EPF), ktorý bol nedávno navýšený o dve miliardy eur.
Slovensko na summite navrhlo navýšiť celkový finančný strop EPF o ďalších 3,5 miliárd eur do do roku 2027. Podľa týždenníka Politico snahu Slovenska podporilo len asi 20 krajín z 27-člennej Únie. Avšak nemenovaný diplomatický zdroj spresnil, že len dve členské krajiny vzniesli procedurálne námietky, že o dofinancovaní nástroja, ktorý EÚ využíva na preplácanie vojenskej pomoci, sa má rokovať na ministerskej úrovni - na Rade EÚ pre zahraničné veci.
O globálnom rozsahu EPF slovenským novinárom na summite hovoril aj dočasne poverený premiér SR Eduard Heger. Podľa Politico "globálnosť" EPF znamená, že to malo vyhovovať krajinám ako Francúzsko či Taliansko, ktoré chcú, aby sa tento nástroj používal aj pri misiách v iných regiónoch, napríklad v Afrike.
V oblasti konkurencieschopnosti sa lídri zhodli na integrovanom prístupe všetkých oblasti politiky na zvýšenie produktivity a rastu v rámci celého hospodárstva. Znamená to prehĺbenie jednotného trhu, posilnenie priemyselnej, poľnohospodárskej a obchodnej politiky pri odstraňovaní zbytočných bariér a zjednodušení regulačné prostredia.
"EÚ zabezpečí svoju konkurencieschopnosť posilnením svojej odolnosti a produktivity, uľahčením financovania, zameraním sa na cenovo dostupnú energiu, zníženie strategickej závislosti, ako aj investovaním do zručností a vytvorením hospodárskej, priemyselnej a technologickej základne vhodnej pre zelený a digitálny prechod," uvádza sa v záveroch.
V oblasti priemyslu sa lídri zhodli na potrebe pokročiť v práci na návrhoch zákona o bezemisnom priemysle a európskeho zákona o kritických surovinách. Zdôraznili tiež geopolitické aspekty obchodnej politiky EÚ a prínos obchodných zmlúv pre konkurencieschopnosť eurobloku. V oblasti energetiky ocenili kroky prijaté na zníženie cien energie a dopytu po plyne a postupné zrušenie závislosti od ruských fosílnych palív. Vyzvali všetky zúčastnené strany, aby podporili spoločné nákupy plynu prostredníctvom energetickej platformy EÚ.
Leyenová plánuje konferenciu o ukrajinských deťoch deportovaných do Ruska
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vo štvrtok uviedla, že pomôže zorganizovať konferenciu zameranú na zaistenie návratu ukrajinských detí deportovaných do Ruska počas konfliktu prebiehajúceho na Ukrajine. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
"To, čo sa tam deje s deportáciami detí, je strašná pripomienka najtemnejších časov našej histórie. Je to vojnový zločin," vyhlásila Leyenová po summite lídrov Európskej únie (EÚ) v Bruseli. Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu minulý týždeň vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnové zločiny súvisiace s nútenými deportáciami ukrajinských detí. Podľa údajov, ktoré uvádza Kyjev, bolo do Ruska od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu (24.2. 2022) deportovaných viac než 16.000 ukrajinských detí. Mnohé z nich pritom mali skončiť v domovoch alebo sirotincoch.
Leyenová vo štvrtok spresnila, že bude spolupracovať s poľským premiérom Mateuszom Morawieckim v záujme mobilizovania medzinárodnej podpory návratu týchto detí domov, cituje AFP. "Dnes vieme o 16.200 deťoch, ktoré boli deportované, a len 300 z nich sa doposiaľ vrátilo; a tieto a trestné činy plne odôvodňujú zatýkacie rozkazy vydané ICC," dodala šéfka EK. Ako ďalej uviedla, jej zámerom je tiež asistovať orgánom OSN a relevantným medzinárodným organizáciám v získavaní lepších a kompletnejších informácií o deťoch, ktoré boli deportované do Ruska. "A vzťahuje sa to aj na deti, ktoré boli neskôr adoptované alebo umiestnené do ruských pestúnskych rodín," upozornila.
Leyenová tiež poďakovala generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov (OSN) Antóniovi Guterresovi za ponúknutie podpory agentúram OSN v tomto úsilí.
