PARÍŽ - Francúzski rušňovodiči, vodiči metra, zamestnanci rafinérií, smetiari i ďalší protestovali v stredu proti plánom prezidenta Emmanuela Macrona posunúť vek odchodu do dôchodku na 64 rokov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Stredajšie protestné akcie, konajúce sa na Medzinárodný deň žien (MDŽ), sa mali viac zamerať aj na ženy. Feministické aktivistky považujú plánovanú dôchodkovú reformu za nespravodlivú voči ženám, keďže podľa nich ešte viac prehĺbi rodovú nerovnosť. Zmeny v dôchodkovom systéme predstavila francúzska vláda ešte v januári. Postupne až do roku 2030 sa má zvyšovať minimálny vek odchodu do dôchodku zo súčasných 62 na 64 rokov. Ľudia tiež budú musieť odpracovať aspoň 43 rokov, aby mali nárok na plný dôchodok. Cieľom zmien je udržať dôchodkový systém bez deficitu, ktorý hrozí už v najbližšom desaťročí pre starnutie francúzskej populácie.
Približne 150 zamestnancov parížskeho múzea Louvre sa v stredu zhromaždilo v miestnosti, kde je vystavený obraz Mona Lisa od Leonarda da Vinciho. Niesli transparent s nápisom "Nie dlhšej práci". Podľa odborov tak chceli prejaviť "solidaritu so ženami bojujúcimi za svoje práva na celom svete" a zároveň odsúdiť dosah dôchodkovej reformy na pracujúce ženy. Múzeum na svojej webstránke informovalo, že je pre návštevníkov otvorené, avšak niektoré miestnosti sú pre prebiehajúce protesty neprístupné.
Protestné akcie pokračujú
Protestné akcie sú pokračovaním utorňajších štrajkov, do ktorých sa vo Francúzsku zapojilo vyše milión ľudí a ktoré narušili dopravu i vyučovanie v školách. Odbory žiadajú stiahnutie pripravovanej reformy, o ktorej tento týždeň rokuje Senát. Utorňajšie štrajky pritom označili za dosiaľ najväčšiu ukážku odporu voči plánovanej dôchodkovej reforme. Vláda je si podľa stredajších slov svojho hovorcu Oliviera Vérana vedomá, že potrebná reforma nemá dostatočne silnú podporu verejnosti. "Sme však presvedčení, že alternatívy - zvyšovanie daní, narastanie (štátneho) dlhu, znižovanie dôchodkov - by medzi verejnosťou nezískali väčšiu podporu," dodal.
Macron je odhodlaný presadiť túto reformu, ktorú označuje za kľúčovú pre svoju hospodársku propodnikateľskú politiku. Prieskumy verejnej mienky pritom dlhodobo naznačujú, že väčšina francúzskych voličov s reformou nesúhlasí. Stredajšie štrajky narušili vlakovú dopravu i napríklad premávku parížskeho metra. Francúzska štátna železničná spoločnosť SNCF uviedla, že premávať by v tento deň mala približne len tretina z vysokorýchlostných vlakov. Zrušené boli aj vlakové spojenia do Španielska a niektoré ďalšie premávajúce do a z Británie a Belgicka.
Pre protestné akcie boli zablokované aj prístupy do prístavov
Na parížskom letisku Charlesa de Gaulla bola zrušená pätina a na druhom parížskom letisku Orly asi tretina letov. Pre štrajky v rafinériách spoločností TotalEnergies a Esso ExxonMobil sú podľa odborov už druhý deň po sebe v krajine pozastavené aj dodávky ropy. V štrajkoch pokračujú aj parížski smetiari. Pre protestné akcie boli zablokované aj prístupy do prístavov v mestách Marseille na juhu a v Rouene či Le Havre na západe krajiny. Odbory vyzývajú Francúzov na to, aby aj v sobotu opäť vyšli do ulíc v celej krajine. Na štvrtok zase zvolávajú štrajky mládežnícke organizácie. Očakáva sa, že Senát reformu schváli, približuje AP. Odbory však dúfajú, že štrajky a protesty prinútia vládu - počas zložitého schvaľovacieho procesu týchto zákonov - aspoň k určitým ústupkom.
