HELSINKI – Invázia na Krym v podobe ruských jednotiek prepukla v roku 2014. Od tej doby je pod jasnou kontrolou Ruskej federácie, aj keď prozápadné krajiny ho považujú za územie patriace Ukrajine. Fínsky generál tvrdí, že twnto malý kúsok Zeme je z hľadiska Putinovho osudu životne dôležitý.
Prípadný postup Ukrajiny smerom ku krymskému polostrovu, by znamenal pre Putina dýku do chrbta. Územie bolo do roku 2014 súčasťou Ukrajiny (Rusi mali len vojenskú základňu v Sevastopole), no potom prišla invázia a odvtedy je celý polostrov pod kontrolou Vladimira Putina. Ako uvádza Verkkouutiset, fínsky generál Pekka Toveri sa však domnieva, že pokiaľ Ukrajina bude tlačiť na ruský vplyv aj v tejto oblasti, pre Putina to môže mať katastrofálne následky.
"Hlavným cieľom Vladimira Putina je zabezpečiť kontrolu a vplyv na Kryme. Vlastnú moc opiera o tejto ukrajinský polostrov v Čiernom mori. Povedal by som, že od ruského vplyvu na Kryme závisí Putinov osud a jeho pôsobenie v Kremli. Žraloky sa vyberú za korisťou, keď vo vode zacítia krv," povedal Toveri a dodal, že ak Putin prejaví slabosť, príde aj o Donbas.
Krym je oblasť, ktorá v prípade oslobodenia spod ruského vpyvu spustí domino efekt. Fínsky generál upozorňuje, že pre Putina je rozhodujúcim faktorom strach zo straty moci. Pokiaľ by sa diktátor bál o svoje postavenie, možno by sa uchýlil k zúfalým opatreniam. "Putina nezaujíma stav ruského ľudu, chce len zostať pri moci. Ak by mal o to prísť, je pripravený siahnuť po jadrových strelách," zdôraznil Toveri.
Použitie jadrových zbraní
Ako pokračuje, nemyslí si, že Kremeľ zašiel do extrému, no na druhej strane predstavujú jadrové zbrane veľký problém. Ukrajina je navyše susedný štát Ruska, takže v prípade útoku by radiácia zasiahla aj ruské územie. "Použitie taktických jadrových zbraní by nemuselo nevyhnutne zmeniť situáciu v prvej línii. Skôr by to hrozilo odvetou proti ruským pohraničným mestám so silnejšími zbraňami zo Západu. Ich použitie je Pandorinou skrinkou, pretože nikto nevie, čo sa v takejto situácii môže stať," domnieva sa Arkady Moshes, odborník z Fínskeho inštitútu medzinárodných vzťahov.
Spoločne s Toverim sa zhodujú v tom, že západné dodávky zbraní a zbraňových systémov na Ukrajinu musia naďalej pokračovať. "Kyjev potrebuje viac než len tanky zo Západu," povedal Moshes na záver.
