BRUSEL - Ministri vnútra členských krajín Európskej únie vo štvrtok na zasadnutí v Bruseli rozhodli o prijatí Chorvátska do schengenského priestoru od 1. januára 2023. Uviedlo to v oznámení české predsedníctvo v Rade EÚ na sociálnej sieti Twitter.
archívne video
Rozhodnutie bolo prijaté v rámci zasadnutia Rady EÚ pre vnútorné záležitosti a spravodlivosť v Bruseli. Informáciu už potvrdili aj predstavitelia chorvátskeho stáleho zastúpenia pri EÚ. "Bol urobený posledný krok! Rozhodnutie Rady EÚ bolo prijaté. Teraz je oficiálne potvrdené, že Chorvátsko vstúpi do schengenského priestoru 1. januára 2023," uviedlo Stále zastúpenie Chorvátska pri EÚ na svojom účte na Twitteri.
České predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré vyvinulo značné diplomatické úsilie, aby sa schengenská zóna rozrástla okrem Chorvátska aj o Rumunsko a Bulharsko, oznámilo, že Schengen sa po prvý raz za posledné desaťročie rozširuje vďaka jeho aktivitám. Chorvátsko sa tak stane 27. členom schengenského priestoru, zóny bez kontrol na vnútorných hraniciach, v rámci ktorej môže voľne cestovať viac ako 400 miliónov Európanov. Rumunsko a Bulharsko boli predmetom separátneho hlasovania Rady ministrov.
Rada EÚ neschválila rozšírenie Schengenu o Bulharsko a Rumunsko
Ministri vnútra členských krajín Európskej únie vo štvrtok v Bruseli nedospeli k jednomyseľnému súhlasu s prijatím Bulharska a Rumunska do európskeho schengenského priestoru. Informáciu pre médiá potvrdila aj eurokomisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová, ktorá netajila sklamanie z hlasovania v Rade EÚ. Krátko predtým sa členské krajiny jednomyseľne zhodli na tom, že Chorvátsko sa od 1. januára stane v poradí 27. členom schengenského priestoru. V prípade Bulharska a Rumunska už konsenzus nepanoval, čo bolo zrejmé ešte pred začiatkom rokovaní Rady EÚ. Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner po príchode do Bruselu oznámil, že Rakúsko bude vetovať vstup oboch uvedených krajín do Schengenu.
"Som sklamaná výsledkom pre Bulharsko a Rumunsko. Tieto dve krajiny si zaslúžia byť plnohodnotnými členmi Schengenu," povedala komisárka Johanssonová pred novinármi po ministerských rokovaniach. Zároveň dodala, že eurokomisia vynaloží ďalšie úsilie, aby sa obe krajiny do schengenskej zóny dostali v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Na otázku, či je šanca, že o otázke pristúpenia Rumunska a Bulharska do Schengenu budú na budúci týždeň rokovať premiéri a prezidenti počas summitu EÚ, Johanssonová odpovedala, že by bola prekvapená, keby sa tak stalo. Európska komisia aj Európsky parlament opakovane vyjadrili podporu Bulharsku a Rumunsku pre vstup do Schengenu, na čo obe krajiny čakajú už 11 rokov.
Podľa zistení sa české predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré vyvinulo značné diplomatické úsilie, aby sa schengenská zóna rozrástla okrem Chorvátska aj o Rumunsko a Bulharsko, do poslednej chvíle snažilo presvedčiť všetky krajiny, aby vyšli v ústrety aj Bulharom a Rumunom. Rumunský premiér Nicolae Ciuca v stredu vyhlásil, že jeho vláda zariadila "stretnutia na najvyššej úrovni" s predstaviteľmi Rakúska, aby zmiernila obavy Viedne. Spresnil, že cez Rumunsko nevedú migračné toky, "ktoré by vyvolávali obavy". Aj Rumunsko, aj Bulharsko v snahe zmierniť obavy niektorých členských krajín umožnili v posledných mesiacoch a týždňoch vyšetrovacie misie EÚ za účasti expertov, aby poukázali na to, ako sa niektoré kritizované veci zlepšili.
