PARÍŽ – Ak by sa čerstvo vybraný európsky zbor astronautov chcel niekedy vydať do vesmíru, stojí pred znepokojivou voľbou, či sa spojí s Ruskom alebo s Elonom Muskom. Napriek tomu, že výdavky na vesmírny program prostredníctvom ESA v priebehu nasledujúcich rokov narástli na 16,9 miliardy eur, 22 členov agentúry neuvažovalo o podstatných investíciách do európskych letov ľudí do vesmíru.
Je to preto, že vesmírne veľmoci kontinentu nemajú žiadny spôsob, ako poslať svojich astronautov na obežnú dráhu, čo núti najvyšších predstaviteľov Európskej vesmírnej agentúry, aby buď porušili dohody s ruskými sankciami, ktoré zasiahli Roskosmos, alebo alternatívne zabezpečili miesta v Muskovej SpaceX v rámci výmenných obchodov cez NASA, uvádza POLITICO. „Najdôležitejšou výzvou je, že Európa by si mala zachovať nezávislý prístup do vesmíru,“ povedal tento týždeň Bruno Le Maire, francúzsky minister hospodárstva.
Zatiaľ čo Francúzsko už dlho obhajuje rozvoj kozmickej dopravy s posádkou z vlastného kozmodrómu vo Francúzskej Guyane, Nemecko, vznikajúci rival Paríža v oblasti leteckých výdavkov, má iné plány. "Nemali by sme znárodňovať vesmír, takže spolupráca je pre mňa v poriadku," povedal nemecký vicekancelár Robert Habeck na otázku na summite ESA, či Európa potrebuje dostať svojich astronautov na obežnú dráhu sama. V praxi takéto nevýrazné raketové ambície znamenajú, že iní rozhodnú o tom, kedy sa Sophie Adenotová, Pablo Álvarez Fernández a Raphaël Liégeois - všetci ohlásení v stredu ako súčasť ďalšej generácie európskych astronautov, dostanú na obežnú dráhu.
Brutálna vojna Ruska proti Ukrajine spolu so sabotážou na obežnej dráhe uzatvorila budúce dohody o štarte raketového systému Sojuz z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Zatiaľ čo existujú nádeje, že Boeing's Starliner čoskoro ponúkne novú konkurenciu, systém SpaceX Crew Dragon kontroverzného podnikateľa Elona Muska je momentálne jedinou možnosťou. Niektorí vesmírni diplomati sa už pýtajú, či je závislosť na technologickom miliardárovi skutočne o toľko lepšia, ako byť pripútaný k Moskve. "Je to veľká otázka, prečo je Európa jedinou veľmocou, ktorá nemá vlastnú schopnosť vystreliť svojich astronautov do vesmíru?" povedal David Parker, riaditeľ ESA pre ľudský a robotický prieskum. "Niet pochýb o tom, že Európa má na to technické možnosti, otázkou je, či máme vôľu."
Akékoľvek rozhodnutie o vybudovaní technológie kozmickej lode schopnej dostať ľudí na obežnú dráhu z európskeho kozmodrómu bude musieť počkať do roku 2025, kedy sa ministri ESA najbližšie stretnú, aby zostavili programový rozpočet. Politici sa však budú možnosťami pilotovaných misií zaoberať na dočasnom stretnutí členov ESA v Nemecku koncom budúceho roka. Európske vlády sa vážne nezaoberali plánmi na vesmírnu loď pripravenú na posádku, pretože program Hermes, bol začiatkom 90. rokov 20. storočia zavrhnutý. Absencia európskeho systému znamenala, že ukončenie programu raketoplánov NASA v roku 2011 poskytlo ruskému Sojuzu monopol na výlety na Medzinárodnú vesmírnu stanicu pre astronautov, pokým v roku 2020 nebol SpaceX spustený.
„Keby sme mali počas celého tohto obdobia európsky spôsob prístupu do vesmíru, boli by sme v oveľa lepšej pozícii,“ povedal Thomas Pesquet, francúzsky astronaut, ktorý ako prvý Európan jazdil na lodi Crew Dragon od SpaceX v roku 2021. Práve teraz Európa zaostáva za USA a jej záväzky narastajú. "Budeme platiť priamo komerčným poskytovateľom v USA?" spýtal sa De Winne, belgický astronaut. „Samozrejme, môžeme, ale ide o eurá, ktoré priamo podporujú americký priemysel. Je to niečo, čo chce Európa urobiť?"
Najnovší rozpočet ESA vo výške 16,9 miliardy eur na rok 2025 je vyšší ako 14,4 miliardy eur dohodnutých v Seville v roku 2019 a 10,3 miliardy eur. Na porovnanie, rozpočet NASA len na rok 2022 je takmer 30 miliárd dolárov. Pridanie ľudských kozmických letov do rozpočtového riadku prieskumu ESA by znamenalo približne 1 miliardu eur ročne, čo zodpovedá približne 2 eurá na každého európskeho občana, na ktorého sa vzťahuje krajina agentúry.
