MOSKVA – Vyhlásenia ruského prezidenta Vladimira Putina o možnom použití jadrových zbraní naberajú na vážnosti po tom, ako svoj arzenál rozmiestnil pri dvoch krajinách v severnej Európe. V týchto fázach to pripomína obdobie Kubánskej krízy z čias Studenej vojny, no Západ sa už na vlastné oči presvedčil, že Putin je schopný takmer všetkého.
Ruská letecká základňa Olenya na polostrove Kola, ktorá sa nachádza blízko hraníc Fínska a Nórska, sa posilnila o ďalšie jadrové bombardéry. Západ je pritom v strehu, či Putin plánuje spustiť jadrový útok na Ukrajine. Plánovaná "špeciálna vojenská operácia" sa predĺžila už na osem mesiacov a Rusi navyše v poslednom období strácajú územia, ktoré obsadili počas invázie. Ruský prezident sa zrejme snaží nakloniť misky váh na svoju stranu.
Viditeľná zmena
Na ruskej základni sa ešte v auguste tohto roku nachádzali štyri bombardéry schopné niesť jadrové hlavice. Posledné letecké snímky však zaznamenali nárast vojenskej techniky v podobe siedmich bombardérov Tu-160 a štyroch bojových lietadiel Tu-95. Snímky, ktoré uverejnil aj britský portál Daily Mail, pochádzajú od amerického satelitného operátora Planet.
Tieto typy ruských lietadiel boli doteraz zvyčajne zaparkované juhovýchodne od Moskvy na leteckej základni Engels. V súčasnej dobe sa ale nachádzajú 185 km od členského štátu NATO a zhruba 150 km od krajiny, ktorá po ruskej invázii na Ukrajinu požiadala o vstup do Severoatlantickej aliancie.
Prejav na summite
Putin sa vyjadril v Kazachstane počas summitu Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ), že nateraz Ukrajine nehrozí žiadny raketový útok. "Mobilizácia v Rusku bude ukončená v najbližších dvoch týždňoch. V súčasnej situácii nevidím žiadny dôvod na zahájenie rozhovorov s americkým prezidentom Joeom Bidenom o ukončení vojny na Ukrajine," dodal.
Je možné, že na vojenskej základni Olenya sa nachádzajú aj rakety KH-101, ktoré boli vypustené začiatkom tohto týždňa na Ukrajinu. V máji 2020 ruská armáda skúmala, či by bombardér Tu-160 mohol niesť hypersonickú strelu. Kh-47M2 Kinzhal je raketa s dosahom takmer 2-tisíc kilometrov a rýchlosťou 10 machov.
Odveta
Správy o zvyšujúcom sa počte Putinových bombardérov s jadrovými zbraňami prichádzajú v čase, keď ukrajinské sily zasiahli ruský sklad so zbraňami a muníciou v Rusku. Nachádzal sa v cukrovare v meste Okťabrskij, región Baškirsko. Ide o najnovší príklad odvety za bombardovanie Ukrajiny, kedy ruské rakety nezasahovali len strategické ciele, ale aj civilistov v centrách väčších miest. Pri útoku na muničný sklad nemalo prísť k žiadnym stratám na životoch. Podľa Ruska bola zasiahnutá aj časť železnice.
Ruské drony nad Nórskom
Nórska polícia spustila vyšetrovanie o drone, ktorý sa mal vo štvrtok tento týždeň nachádzať nad závodom na spracovanie plynu Kaarstoe na juhozápade krajiny. Do tejto aj iných významných energetických oblastí boli už koncom septembra vyslané nórske jednotky. Krajina sa rozhodla pre zvýšenie bezpečnosti po incidente na Nord Streame. Bezpilotné lietadlo mali spozorovať nórski vojaci. Vyšetrovanie však nič neprinieslo. "Polícii sa nepodarilo nájsť dron ani jeho majiteľa. Nemáme žiadnych podozrivých," povedal hovorca polície Kjetil Lussand.
Nórsky úrad pre bezpečnosť ropy ešte pred incidentmi na Nord Streame varoval energetické spoločnosti, aby boli ostražití pred neznámymi dronmi. Nórsko je teraz po prudkom znížení tokov z Ruska najväčším európskym dodávateľom plynu.
