MINSK – Vojna na Ukrajine prebieha medzi dvoma krajinami. Tak ako pomáha západný svet Zelenskému, je Lukašenko na strane Vladimira Putina. Panuje tu ale obrovský nepomer. Bielorusko je len jedna krajina, oproti Západu an druhej strane. No aj napriek tomu zohralo významnú rolu pri spustení Putinovej "špeciálnej vojenskej operácie". Odvtedy sa situácia na bojisku zmenila. Ako sa k tomu postaví Alexandr Lukašenko?
Aspoň z prvého pohľadu to vyzerá tak, že bieloruský prezident je naďalej spojencom Ruskej federácie. Alexandr Lukašenko opäť pripomenul Kyjevu hrozbu zo severu. Na začiatku ruskej invázie postupovali Putinove jednotky aj z Bieloruska, vďaka čomu mohol útočiť súčasne na viacerých miestach. Odvtedy však ubehlo viac ako sto dní a situácia na bojisku sa medzitým výrazne zmenila. Kyjevské jednotky postupne začali oslobodzovať územia zabraté Rusmi, píše spravodajský portál ZN.UA. Putin sa musel dokonca odhodlať k vyhláseniu mobilizácie.
Dohoda s Putinom
Podľa Lukašenka dorazí do Bieloruska viac ako tisíc ruských vojakov. S Putinom totiž uzavrel dohodu o nasadení regionálneho zoskupenia vojsk. Navyše od začiatku invázie Rusi využívajú Bielorusko na útoky zo severu. Priamo z Bieloruska sú odpaľované rakety a vysielané riadené drony. Lukašenko obviňuje Kyjev, Poľsko a Litvu z plánovaného útoku na Bielorusko, ktorý podľa svojich slov odhalil.
Bieloruský minister obrany Viktar Chrenin zdôraznil, že úlohy, ktoré bude plniť regionálne zoskupenie jednotiek Bieloruska a Ruska, sú výlučne obranné a zamerané na adekvátnu reakciu na dianie v blízkosti bieloruských hraníc a na zaistenie bezpečnosti hraníc zväzového štátu Ruska a Bieloruska. Vyhlásenie ministra poskytlo TASR.
Zlomový bod
Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj navrhol umiestniť na hranicu s Bieloruskom pozorovateľskú misiu, ktorá by dosvedčila, že v prípade Lukašenka ide o konšpiráciu. V prípade Bieloruska a jeho podpore pre Putina prichádza možno zlomový bod. Práve teraz, keď Putin musel vyhlásiť mobilizáciu z nedostatku vojakov, by mal Lukašenko poskytnúť Rusku pomocnú ruku. Bieloruský prezident sa však k tomuto činu ešte neodhodlal.
Oleksij Danilov, tajomník Národnej bezpečnostnej rady, označil Lukašenka za rukojemníka. "Dnes už v podstate nemá (Lukašenko) na výber. Používa aspoň svoju rétoriku, ktorou chce medzi ukrajinským ľudom šíriť paniku," povedal. Analytici Amerického inštitútu pre štúdium vojny sa domnievajú, že napriek Lukašenkovmu vyjadreniu o nasadení spoločného vojska s Ruskom je nepravdepodobné, že k takémuto útoku vôbec dôjde. "V súčasnej situácii to nevyzerá v Bielorusku na prípravu útoku," dodávajú analytici.
Lukašenko sa napriek vyjadreniam snaží za každú cenu vyhnúť priamej účasti Bieloruska na invázii. Politológ Abbás Gallyamov v tejto súvislosti tvrdí, že bieloruskému prezidentovi sa podarilo v prvých dňoch špeciálnej operácie odolať Putinovmu tlaku a nevstúpiť do vojny. "To bolo ešte v čase, keď sa zdalo, že Rusko obsadí Ukrajinu do pár dní," poznamenal Gallyamov.
Možné následky pre Bielorusko
Pre Lukašenka a celú jeho krajinu by mal priamy vstup do vojny na Ukrajine oveľa väčší dopad ako pre Rusko. Medzinárodné spoločenstvo by uvalilo sankcie aj na Bielorusko. Krehkú ekonomiku krajiny by to ohrozilo ešte viac. Bieloruský ľud je vo všeobecnosti proti priamej účasti svojej krajiny vo vojne, v ktorej sa Rusom nedarí postupovať. V neposlednom rade môžu v krajine vzniknúť ešte väčšie protesty, ako tomu bolo po prezidentských voľbách.
Bielorusko v tejto vojne vystupuje ako technická a logistická pomoc. Na jeho území sa uskladňujú a opravujú ruské zbrane, vojenská technika, prípadne sa dopĺňa ruská armáda. Inštitút pre štúdium vojny uvádza, že aj keď sa na bieloruských hraniciach začnú zoskupovať vojenské jednotky, budú tvorené prevažne brancami a mužmi povolanými do boja. Nebudú mať za sebou potrebný výcvik. Ich cieľom bude odlákať pozornosť Kyjeva z východu a juhu Ukrajiny.
