PARÍŽ - Rast globálnej ekonomiky sa spomaľuje viac, ako sa očakávalo pred niekoľkými mesiacmi v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Energetické a inflačné krízy môžu v hlavných ekonomikách prerásť do recesie. Uviedla to v pondelok Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v najnovšej správe o vývoji globálnej ekonomiky, o ktorej informovali AFP a Reuters.
Organizácia znížila svoju prognózu globálneho rastu na rok 2023 na 2,2 % z 2,8 % v predchádzajúcom odhade v júni, zatiaľ čo v tomto roku stále očakáva rast na úrovni 3 %. OECD so sídlom v Paríži je obzvlášť pesimistická, pokiaľ ide o vyhliadky Európy, keďže jej ekonomika je najviac priamo vystavená následkom ruskej vojny na Ukrajine. Konflikt zhoršil inflačný tlak v čase, keď životné náklady už rýchlo rástli v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19, ktorá má stále vplyv na globálnu ekonomiku. Hospodársky rast ovplyvnilo aj zvyšovanie úrokových sadzieb centrálnych bánk, ktoré sa snažia ochladzovať ceny, uviedla OECD.
"Globálna ekonomika stratila dynamiku v dôsledku nevyprovokovanej, neospravedlniteľnej a nezákonnej agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) sa v mnohých ekonomikách zastavil a ekonomické ukazovatele naznačujú predĺžené spomalenie," uviedol vo vyhlásení generálny tajomník OECD Mathias Cormann. OECD najnovšie predpokladá, že hospodársky rast eurozóny klesne z 3,1 % v tomto roku na 0,3 % v roku 2023. To znamená, že 19-členný blok bude časť budúceho roka v recesii, ktorá je definovaná ako dva štvrťroky poklesu hrubého domáceho produktu (HDP) po sebe.
To je dramatické zhoršenie oproti ekonomickému výhľadu OECD z júna, keď predpovedala, že HDP eurozóny v budúcom roku vzrastie o 1,6 %. OECD bola obzvlášť pesimistická, pokiaľ ide o nemeckú ekonomiku závislú od dodávok plynu. V aktualizovanej prognóze odhaduje, že v budúcom roku najväčšie európske hospodárstvo klesne o 0,7 %, zatiaľ čo ešte v júni mu predpovedala rast o 1,7 %. OECD varovala, že ďalšie prerušenie dodávok energie zasiahne hospodársky rast a zvýši infláciu, najmä v Európe, kde by potom mohla byť ekonomická aktivita nižšia o ďalších 1,25 percentuálneho bodu a inflácia vyššia o 1,5 percentuálneho bodu. To by mnohé krajiny stiahlo do recesie po celý rok 2023.
Klesla aj ekonomika USA
Hoci sú USA oveľa menej závislé od dovážanej energie ako Európa, ich ekonomika tiež klesla, keď Federálny rezervný systém (Fed) zvýšil úrokové sadzby, aby schladil infláciu. OECD predpovedá, že rast USA, najväčšej svetovej ekonomiky, dosiahne 1,5 % v tomto roku a na budúci rok sa spomalí na 0,5 %. V júni ešte počítala v tomto roku s rastom na úrovni 2,5 %, v roku 2023 na úrovni 1,2 %. Medzitým prísne opatrenia v Číne na kontrolu ochorenia COVID-19 spôsobili, že OECD revidovala nadol odhad rastu v tomto roku na 3,2 % z pôvodných 4,4 % a v budúcom roku na 4,7 %, zo 4,9 %.
Napriek rýchlo sa zhoršujúcemu výhľadu pre veľké ekonomiky OECD uviedla, že na boj proti inflácii je potrebné ďalšie zvyšovanie sadzieb, pričom predpovedá, že úrokové sadzby väčšiny hlavných centrálnych bánk v budúcom roku prekročia 4 %. "Inflačné tlaky sú čoraz širšie, pričom vyššie náklady na energiu, dopravu a iné náklady sa premietajú do cien," uvádza sa v správe. OECD zvýšila svoju prognózu inflácie pre skupinu G20 (20 najväčších ekonomík sveta) na 8,2 % v roku 2022 a 6,6 % na budúci rok.
Keďže mnohé vlády zvyšujú balíky podpory na pomoc domácnostiam a podnikom s obrovskými účtami za energie a vysokou infláciou, OECD uviedla, že takéto opatrenia by sa mali zameriavať na tých, ktorí to najviac potrebujú. A mali by byť dočasné, aby nezaťažovali štáty ďalšími vysokými dlhmi po pandémii. OECD upozornila, že globálna ekonomická produkcia v roku 2023 by podľa najnovších odhadov mala byť o 2,8 bilióna USD (2,87 bilióna eur) nižšia, ako odhadovala v decembri 2021 pred konfliktom na Ukrajine.
