JEREVAN - Medzi Azerbajdžanom a Arménskom vypukli v noci z pondelka na utorok opätovne ťažké pohraničné boje. Ministerstvo obrany v Jerevane, na ktoré sa odvolali ruské tlačové agentúry, oznámilo, že azerbajdžanské sily zaútočili delostrelectvom a veľkokalibrovými zbraňami na tri arménske pozície a údajne použili aj drony.
Rezort obrany v Baku zase tvrdí, že boje vyvolal rozsiahly pokus o sabotáž zo strany Arménska, ktoré obvinil z "rozsiahlych podvratných činov" neďaleko okresov Daškasan, Kalbajar a mesta Lačin ležiaceho na okraji sporného regiónu Náhorný Karabach. Ministerstvo tiež uviedlo, že o život prišli azerbajdžanskí vojaci; počet obetí však neuviedlo.
Arménsko minulý týždeň obvinilo Azerbajdžan zo zabitia jedného vojaka v prestrelke na hraniciach. V auguste hlásil stratu na živote vojaka aj Azerbajdžan a karabašská armáda uviedla, že boli zabití dvaja jej vojaci a vyše desať utrpelo zranenia.
Šesťtýždňová vojna z jesene 2020, nazývaná aj druhou vojnou o Náhorný Karabach si vyžiadala viac než 6600 životov. Na základe dohody o prímerí, na ktorého dodržiavanie dohliada zhruba 2000 ruských vojakov, získal Azerbajdžan rozsiahle územia v Karabachu a jeho susedstve, o ktoré prišiel vo vojne pred 30 rokmi. Počas rozhovorov sprostredkovaných EÚ v Bruseli, ktoré sa konali v apríli a máji, sa azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky premiér Nikol Pašinjan dohodli, že budú podporovať diskusie o budúcej mierovej dohode.
Náhorný Karabach (Náhornokarabašská republika) je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenským dohľadom Arménska. Vyhlásenie nezávislosti Karabachu vyvolalo začiatkom 90. rokov vojnu, ktorá si vyžiadala okolo 30.000 životov. Náhorný Karabach však ako nezávislý štát neuznáva žiadna krajina - ani samotné Arménsko.
Telefonáty svetovým lídrom
Arménsky premiér Nikol Pašinjan telefonoval v utorok so svetovými lídrami vrátane amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena a požiadal o "adekvátnu reakciu" po tom, čo sa azerbajdžanské jednotky v noci na utorok podľa Jerevanu pokúsili vniknúť na arménske územie. Podľa agentúry AFP to oznámil Pašinjanov úrad. Predseda arménskej vlády telefonoval okrem Blinkena aj s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informoval ich pritom o "agresívnych činoch Azerbajdžanu voči suverénnemu územiu Arménska".
Pašinjan zároveň požiadal o "adekvátnu reakciu medzinárodného spoločenstva", cituje AFP, podľa ktorej sa Arménsko a Rusko dohodli na "spoločných krokoch v záujme stabilizovania situácie" na hraniciach. Medzi Azerbajdžanom a Arménskom vypukli v noci na utorok opätovne ťažké pohraničné boje. Ministerstvo obrany v Jerevane, na ktoré sa odvolali ruské tlačové agentúry, oznámilo, že azerbajdžanské sily zaútočili delostrelectvom a ťažkými zbraňami na tri arménske pozície a údajne použili aj drony.
Rezort obrany v Baku zase tvrdí, že boje vyvolal rozsiahly pokus o sabotáž zo strany Arménska, ktoré obvinil z "rozsiahlych podvratných činov" neďaleko okresov Daškasan, Kalbajar a mesta Lačin ležiaceho na okraji sporného regiónu Náhorný Karabach. Ministerstvo tiež uviedlo, že o život prišli azerbajdžanskí vojaci; počet obetí však neuviedlo.
Arménsko by malo prestať provokovať, ozýva sa z Turecka
Turecko v reakcii na opätovné boje v regióne Náhorný Karabach vyzýva Arménsko, aby "prestalo provokovať Azerbajdžan". Na Twitteri to napísal turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu. "Arménsko by malo prestať provokovať Azerbajdžan a radšej sa sústrediť na mierové rokovania a spoluprácu s Azerbajdžanom," uviedol v utorok Čavušoglu po telefonáte s azerbajdžanským ministrom zahraničných vecí Džejhunom Bajramovom. Arménsky premiér Nikol Pašinjan v utorok uviedol, že počas bojov s azerbajdžanskými jednotkami prišlo o život najmenej 49 príslušníkov arménskej armády. Dodal, že pravdepodobne nejde o konečný počet. Pašinjan tiež telefonoval so svetovými lídrami vrátane amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a ruského prezidenta Vladimira Putina a požiadal o "adekvátnu reakciu".
Turecké ozbrojené drony
Medzi Azerbajdžanom a Arménskom vypukli v noci na utorok opätovne ťažké pohraničné boje. Ministerstvo obrany v Jerevane, na ktoré sa odvolali ruské tlačové agentúry, oznámilo, že azerbajdžanské sily zaútočili delostrelectvom a ťažkými zbraňami na tri arménske pozície a údajne použili aj drony. Rezort obrany v Baku zase tvrdí, že boje vyvolal rozsiahly pokus o sabotáž zo strany Arménska, ktoré obvinil z "rozsiahlych podvratných činov" neďaleko okresov Daškasan, Kalbadžar a mesta Lačin ležiaceho na okraji sporného regiónu Náhorný Karabach. Turecko sa počas konfliktu v roku 2020 postavilo na stranu Baku a Azerbajdžanu poskytlo ozbrojené drony, ktoré pomohli azerbajdžanským jednotkám získať späť územia v Náhornom Karabachu. Najnovšie nepokoje by podľa AFP mohli ohroziť nielen mierové rokovania medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ale aj zmierenie medzi Arménskom a Tureckom. Vzťahy medzi týmito krajinami totiž ochladli, keď Turci spáchali na Arménoch počas prvej svetovej vojny genocídu.
Rusko "dojednalo" mier
Rusko v utorok oznámilo, že dojednalo prímerie medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré malo vstúpiť do platnosti o 8.00 SELČ. Avšak podľa agentúry Reuters, odvolávajúcej sa na azerbajdžanské médiá, sa prímerie začalo porušovať už v priebehu štvrťhodiny. Rusko zároveň vyzvalo obe strany na rešpektovanie prímeria. "Očakávame, že dohoda sprostredkovaná Ruskom o prímerí so začiatkom o 9.00 h moskovského času bude plne implementovaná," vyhlásilo ruské ministerstvo zahraničných vecí podľa agentúry AFP. "Vyzývame zúčastnené strany, aby sa zdržali ďalšej eskalácie, boli zdržanlivé a dôsledne dodržiavali prímerie," dodalo ruské ministerstvo.
Arménsky premiér Nikol Pašinjan predtým v parlamente uviedol, že boje sú síce menej intenzívne, avšak na niektorých miestach pokračujú. Na zdržanlivosť a mierové riešenie vzájomných sporov vyzval v utorok aj Irán, ktorý susedí s oboma krajinami. Podľa vyhlásenia arménskej vlády pri azerbajdžanskom útoku delostrelectvom a dronmi na pohraničné územia v Arménsku zahynulo najmenej 49 arménskych vojakov. Arménsko zároveň požiadalo o pomoc medzinárodné spoločenstvo. Azerbajdžanské ministerstvo obrany vyhlásilo, že pri zrážkach jej jednotky zaznamenali straty, ktoré však nespresnilo. Baku tvrdí, že azerbajdžanské sily odpovedali na provokácie zo strany Arménska.
