VIEDEŇ - Slovensko, Česko a Rakúsko považujú rozšírenie Európskej únie o krajiny západného Balkánu za svoj "dlhodobý spoločný cieľ". Vyplynulo to zo štvrtkového stretnutia šéfov parlamentov krajín Slavkovského formátu (S3) v rakúskom Grafeneggu, na ktorom Slovensko zastupoval podpredseda Národnej rady SR Milan Laurenčík (SaS). Predstavitelia hovorili aj o situácii na Ukrajine a energetickej kríze. V piatok o tom informovala rakúska agentúra APA.
Laurenčík partnerov informoval, že Slovensko prijme z Ukrajiny približne 3000 utečencov denne. Veľká časť utečencov sa však zároveň vracia na Ukrajinu. V porovnaní s Rakúskom poskytuje Slovensko Ukrajine "masívnu" vojenskú podporu v podobe dodávok zbraní.
Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa Laurenčíka pokúša prostredníctvom krátenia dodávok plynu zneistiť a destabilizovať európske krajiny, čomu je potrebné zabrániť. Slovensko je preto za rozhodné kroky smerom k nezávislosti od ruských energonosičov. Obzvlášť problematické sa to javí v prípade jadrovej energie, keďže Slovensko – ale i Česko – dovážajú jadrové palivo z Ruska. Rakúšania v referende v roku 1978 tesne odmietli výrobu elektriny v jadrových elektrárňach.
Sankcie proti Rusku zaberajú
Predsedníčka českej Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová vyhlásila, že sankcie proti Rusku zaberajú a to v ich dôsledku trpí viac než krajiny Európskej únie. "Vysoké ceny energií nie sú výsledkom našich sankcií. Môže za ne Putinovo zneužívanie našej závislosti od ruských surovín, ktoré sa začalo dávno pred jeho útokom na Ukrajinu," dodala Pekarová Adamová.
Šéf rakúskeho parlamentu Wolfgang Sobotka sa počas stretnutia vyslovil za spoločné nákupy plynu Európskou úniou. Podľa neho jednotný európsky postup zabráni vydieraniu jednotlivých krajín Ruskom.
