BRUSEL - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) diskutovali v priebehu tohtotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu aj o vzťahoch ruskej vlády s európskymi populistickými stranami a so stranami krajnej pravice v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Na hrozbu vplyvu ruských dezinformácií na demokratické procesy v EÚ upozornili aj slovenskí europoslanci.
Poslankyňa Miriam Lexmann (KDH) pripomenula, že Ruská federácia udržiava kontakty s mnohými krajne pravicovými či krajne ľavicovými stranami a organizáciami v Európe, ktoré boli už v minulosti financované Sovietskym zväzom a takisto infiltrované sovietskou tajnou službou KGB. Podľa jej slov to najmä v západnej Európe zahŕňalo mnohé ľavicové hnutia protestujúce proti NATO a kapitalizmu či podporujúce Palestínčanov proti Izraelu. Lexmann dodala, že Rusko naďalej využíva tieto hnutia ako súčasť svojej dezinformačnej kampane a za rozhodujúce považuje zamerať sa na prepojenie ruských oligarchov a organizovaného zločinu so západnou obchodnou sférou.
"Za posledné dve desaťročia sme dovolili ruským oligarchom zneužívať naše finančné centrá na pranie peňazí ukradnutých ruskému ľudu. Tie sa často využívajú na potláčanie práv tých, ktorým boli tieto peniaze ukradnuté, ale aj na financovanie dezinformačných kampaní na Západe alebo na skorumpovanie našich politických lídrov," vysvetlila. Spresnila, že na to, aby EÚ skutočne riešila ruský vplyv, musí vyčistiť svoje finančné centrá a zastaviť tok "ruských oligarchických skorumpovaných peňazí".
Monika Beňová (Smer-SD) upozornila, že mnoho odborníkov dlhodobo upozorňuje na to, že viaceré strany a predstavitelia krajnej pravice sa po roku 2014 začali okrem šírenia nenávisti voči národnostným, náboženským a sexuálnym menšinám orientovať aj na geopolitické otázky súvisiace s odporom k NATO a Európskej únii a na sympatizovanie s konaním Ruska a jeho prezidenta na východnej Ukrajine. "Ruská vláda sa opakovane preukázaným financovaním európskej krajnej pravice, podporou konšpiračných médií či spravodajskými operáciami dlhodobo snaží o destabilizáciu, podkopávanie stability, demokracie a spolupráce v Európe," opísala situáciu europoslankyňa.
Ivan Štefanec (KDH) pripomenul, že Rusko sa na vojnu na Ukrajine dlhodobo pripravovalo a rovnako dlho sa snaží nabúrať jednotu Európskej únie, o čom svedčia aj vzťahy Moskvy s populistickými stranami a krajnou pravicou v Európe. "Prebehli nielen intenzívne kontakty, ale často aj financovanie jednotlivých politikov a politických strán," uviedol. Ľudia v EÚ podľa neho nesmú nevidieť tieto prípady, lebo je zrejmé, komu o čo ide, komu ide o dobro, mier a bezpečnosť ľudí v Únii a kto tú jednotu nabúrava. "Musíme o tom hovoriť a zvýrazňovať tieto prípady," zdôraznil. A dodal, že je o to dôležitejšie rozoznávať dezinformácie a to, kto je agresor a kto je obeť. Spresnil, že kým Ukrajinci bojujú o svoju vlasť a o Európu, my musíme zvládnuť náš boj s dezinformáciami pôvodom z Ruska.
