MADRID - Slovensko v tejto chvíli nepredpokladá navyšovanie počtu cudzích vojakov NATO na svojom území nad parlamentom schválený počet 3000, povedal po skončení summitu NATO v Madride vo štvrtok slovenský minister obrany Jaroslav Naď. Podľa neho bude v lete na Slovensku 1600 až 1700 zahraničných vojakov NATO, pričom ostane priestor na prípadné ďalšie posilnenie obrany SR. Ako doplnil, SR sa zároveň bude uchádzať o pomoc NATO pri financovaní budovania infraštruktúry.
Naď sa vyjadril aj k aktuálnym vzťahom Slovenska s Ruskom, pričom uviedol, že na úrovni rezortov obrany je spolupráca "už na úrovni nula" a neprebieha ani žiaden dialóg. Pripomenul, že SR vyhostila ruských vojenských pridelencov. Slovensko sa chce tiež úplne zbaviť ruskej vojenskej techniky, aktuálne sa to týka stíhačiek MiG-29. Konkrétne kroky chce oznámiť čoskoro.
Počas summitu absolvoval viaceré rokovania
Naď počas summitu absolvoval viaceré bilaterálne rokovania, predovšetkým ohľadne pomoci Ukrajine. Stretol sa aj s nemeckou ministerkou obrany Christine Lambrechtovou. "Cítim veľkú nemeckú snahu, aby sme našli riešenie nielen pomoci Ukrajine, ale následne aj Ozbrojeným silám SR," povedal Naď.
Magazín Business Insider vo svojom nemeckom vydaní minulý týždeň napísal, že Slovensko zabrzdilo plán, podľa ktorého malo poslať na Ukrajinu 30 tankov typu T-72, pričom z Nemecka malo za to dostať ako náhradu 15 tankov Leopard-2A4. Slovenské ministerstvo obrany totiž podľa magazínu navrhovaný počet tankov z Nemecka považuje za nedostatočný.
S ohľadom na budovanie infraštruktúry pre potreby pohybu vojakov NATO na Slovensku Naď podotkol, že vláda už schválila niektoré kroky vrátane vybudovania kontajnerového a stanového mestečka vo výcvikovom priestore Lešť a čiastočne aj na Sliači. Na budúci rok sa bude pokračovať v Kamenici nad Cirochou. Rezort obrany komunikuje s ministerstvom dopravy ohľadne železníc a tiež nosnosti mostov pre potreby presunu vojenskej techniky NATO.
Slovensko najneskôr v roku 2023 vyčlení na obranu najmenej dve percentá HDP, snahou ministerstva obrany je však zabezpečiť túto úroveň ešte tento rok. Naď pritom poukázal na skutočnosť, že všetky krajiny na východnej hranici NATO na budúci rok dosiahnu minimálne hranicu dvoch percent. Poľsko vynaloží na obranu až tri percentá HDP, pobaltské štáty a Rumunsko 2,5 percenta. Slovenský rezort obrany plánuje na budúci rok zvýšenie obranného rozpočtu na 2,1 percenta HDP.
