06:30 Každodenné bombardovanie pokračuje v mnohých častiach Ukrajiny. Severovýchodné mesto Charkov blízko hraníc s Ruskom bolo v stredu takmer prázdne, uviedla AFP s odvolaním sa na svojich reportérov. Ruské ostreľovanie v tomto meste deň predtým pripravilo o život päť ľudí. Agentúra AFP citovala jedného z miestnych obyvateľov, podľa ktorého väčšina ľudí z mesta utiekla. "Zostali len babičky," uviedol.
Ruské ministerstvo obrany sa v stredu prihlásilo k zodpovednosti za raketový útok, ktorý v juhoukrajinskom meste Mykolajiv zabil niekoľko ukrajinských vojakov. Tamojší starosta Olexandr Senkevyč ukrajinskej televízii povedal, že útok zasiahol sídlo dvoch spoločností a školu, pritom spôsobil požiar, ktorý miestne úrady nedokázali uhasiť.
06:26 Intenzívne ruské bombardovanie Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ako aj ostreľovanie kľúčového priemyselného mesta Severodoneck je "peklom" pre vojakov, ktorí sa tam nachádzajú. Uviedol to v stredu Kyjev a zdôraznil, že obrancovia budú odolávať "tak dlho, ako to bude nevyhnutné". Informáciu priniesla agentúra AFP.
"Ruská armáda... jednoducho všetko ničí" aj v neďalekom meste Lysyčansk, napísal na sociálnej sieti gubernátor Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj. "Tam vonku je proste peklo" po štyroch mesiacoch ostreľovania Severodonecka, ktorý sa nachádza na opačnom brehu rieky Severný Donec, uviedol. "Naši chlapci držia svoje pozície a budú pokračovať tak dlho, ako to bude nevyhnutné," dodal Hajdaj.
06:19 Český premiér Petr Fiala obvinil v stredu Rusko, že popri invázii na Ukrajine vedie proti západným krajinám "morálno-ekonomickú" vojnu. Cieľom Ruska je oslabiť a destabilizovať demokratické štáty, uviedol Fiala vo svojom večernom prejave, ktorý odvysielala česká televízia. Ako dodal, existuje reálna hrozba, že Rusko by mohlo počas nasledujúcich týždňov alebo mesiacov zastaviť dodávky plynu do Európy.
Český premiér svoj prejav využil na predstavenie päťročného plánu pre Českú republiku, zameraného na obmedzenie jej závislosti na ruskom plyne a rope. Štát je tu podľa Fialu na to, aby v krízovej situácii podal ľuďom pomocnú ruku a dodal, že vláda "nikoho nenechá padnúť". ČR je podľa neho na energetickú krízu pripravená, citujú Novinky.cz. Bude to však stáť veľa úsilia i peňazí a rast cien energií počas ďalších mesiacov bude šokujúci, upozornil český premiér.
"Rusko sa netají tým, že chce narušiť dôveru ľudí v štát a Rusko nás chce urobiť slabými, a teda vydierateľnými. Je tu reálna hrozba, že Rusko v nasledujúcich mesiacoch otočí kohútikom a vypne plyn a ropu, aby nám spôsobilo problémy," vyhlásil Fiala.
06:13 Generálny tajomník OSN António Guterres by sa budúci týždeň v Turecku mal stretnúť s predstaviteľmi Ruska a Ukrajiny, aby sa dohodli na sprostredkovaní vývozu obilia z blokovaných ukrajinských prístavov. Informuje o tom agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na diplomatov z prostredia Bezpečnostnej rady OSN. Ukrajina bola pred začiatkom ruskej invázie štvrtým najväčším vývozcom pšenice na svete a pokrývala polovicu spotreby slnečnicových semien a oleja. Export z ukrajinských prístavov sa však v dôsledku rusko-ukrajinského konfliktu zastavil.
06:10 Estónsko žiada väčšie členské štáty EÚ, aby poskytli Ukrajine väčšiu vojenskú pomoc. V stredu to uviedla estónska premiérka Kaja Kallasová, informuje agentúra DPA. Kallasová povedala, že jej krajina už pre ukrajinský ľud nedokáže urobiť viac. "Verím však, že stále existujú možnosti z väčších členských štátov (EÚ), ako im pomôcť," dodala. Podľa estónskej vlády Tallinn doposiaľ poskytol Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote viac ako 230 miliónov eur.
06:04 Lídri priemyselne najrozvinutejších krajín na nadchádzajúcom summite skupiny G7 v Nemecku oznámia nové opatrenia voči Rusku v súvislosti s jeho vojenskou inváziou na Ukrajine. Agentúra AFP, o tom v stredu informovala s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa USA.
"Predstavíme konkrétny súbor návrhov na zvýšenie tlaku na Rusko," uviedol nemenovaný americký zdroj. K predstaviteľom Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska a Japonska sa v sobotu pripojí aj americký prezident Joe Biden. Summit G7 sa uskutoční 26. až 28. júna na zámku Elmau v Bavorských Alpách.
06:01 Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pricestoval v stredu do Iránu, kde sa stretol s tamojším prezidentom Ebráhímom Raísím, uviedla iránska štátna televízia. Informuje o tom agentúra Reuters. Ruské ministerstvo zahraničných vecí zverejnilo Lavrovove úvodné vyjadrenia počas stretnutia s Raísím, keď povedal, že Moskva sa prispôsobuje "agresívnej politike Západu".
"Vo všetkých krajinách, ktoré zažívajú negatívny vplyv sebeckej línie Spojených štátov a ich satelitov, vzniká objektívna potreba prekonfigurovať svoje ekonomické vzťahy tak, aby sa nemuseli spoliehať na rozmary a vrtochy našich západných partnerov," povedal Lavrov.
Rusko od 24. februára podniklo kybernetické útoky voči 42 krajinám
Ruskí hackeri podnikli od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu kybernetické útoky voči vládam, spoločnostiam a humanitárnym organizáciám v 42 krajinách, ktoré podporujú Kyjev. V stredu to uviedla americká spoločnosť Microsoft, informuje agentúra AP. Prezident spoločnosti Microsoft Brad Smith uviedol, že ruskí hackeri boli v útokoch voči spojencom Ukrajiny úspešní v 29 percentách prípadov.
"Ruské spravodajské agentúry zintenzívnili špionážne aktivity zamerané na vlády spojencov Kyjeva, keď sa koalícia krajín spojila pri obrane Ukrajiny," povedal Smith. Takmer dve tretiny ruských kybernetických útokov boli namierené voči členským štátom Severoatlantickej aliancie. Hlavnými cieľmi boli Spojené štáty a Poľsko. V uplynulých dvoch mesiacoch zaznamenali zvýšený počet hackerských útokov aj Dánsko, Nórsko, Fínsko, Švédsko a Turecko, píše Microsoft.
Výnimkou je Estónsko, ktoré podľa tejto americkej spoločnosti od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu nezaznamenalo ani jeden ruský hackerský útok. Podľa Microsoftu totiž Tallinn prijal opatrenia, ktoré pomáhajú oveľa lepšie identifikovať takéto útoky. Microsoft ďalej uviedol, že polovica zo 128 organizácií, ktoré ruskí hackeri zacielili, boli vládne agentúry a 12 percent kybernetických útokov bolo namierených voči mimovládnym agentúram, najmä think-tankom a humanitárnym organizáciám. Ruské kybernetické útoky zvýšili od vojenskej invázie na územie susedného štátu šírenie ruskej propagandy o 216 percent na Ukrajine a o 82 percent v USA, odhaduje Microsoft.
V okolí Japonska sa plavilo osem ruských a čínskych bojových lodí
Japonské námorníctvo tento týždeň spozorovalo najmenej osem ruských a čínskych bojových lodí vo vodách neďaleko Japonska. Uviedlo to japonské ministerstvo obrany, informuje americká televízia CNN. Japonské námorníctvo spozorovalo v utorok päť ruských vojenských lodí vedených protiponorkovým torpédoborcom. Plavili sa cez Cušimský prieliv, ktorý oddeľuje Japonsko a Južnú Kóreu, napísal japonský rezort diplomacie.
V rovnaký deň zaznamenala japonská armáda najmenej dve čínske vojenské lode a jednu zásobovaciu loď pri súostroví Izu, ktoré sa nachádza 500 kilometrov južne od Tokia. Podľa japonského ministerstva bol jednou z týchto lodí pravdepodobne torpédoborec typu 055, ktorý je jedným z najmodernejších plavidiel čínskej flotily. Tokio uviedlo, že nešlo o koordinovanú operáciu ruského a čínskeho námorníctva ako tomu bolo v októbri. Vtedy podniklo desať ruských a čínskych vojenských lodí spoločné cvičenia, pri ktorých oboplávali veľkú časť japonského súostrovia.
Čínske a ruské bojové lietadlá vykonali v máji spoločné prelety nad Japonským a Východočínskym morom v čase, keď v Tokiu rokovali vrcholní predstavitelia Spojených štátov, Japonska, Austrálie a Indie v rámci skupiny QUAD (Štvorstranný bezpečnostný dialóg). Podľa denníka The New York Times (NYT) išlo o prvé spoločné manévre Moskvy a Pekingu od spustenia ruskej invázie na Ukrajinu.
