KYJEV - Bojová situácia na východe Ukrajiny je ešte horšia, než ľudia hovoria, a krajina teraz potrebuje ťažké zbrane, aby mohla efektívne bojovať proti Rusku. Vo štvrtok to vyhlásil ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters. Situáciu sledujeme ONLINE.
Naživo z Ukrajiny
VIDEO Nad Severodoneckou oblasťou na Ukrajine stúpajú k oblohe mraky dymu
ONLINE
20:42 Ukrajinská pravoslávna cirkev spadajúca pod Moskovský patriarchát v piatok oznámila, že prerušuje vzťahy s Ruskom pre jeho inváziu na Ukrajinu, pričom deklaruje svoju "úplnú nezávislosť". Informuje o tom agentúra AFP, ktorá to označila za historický krok voči ruským duchovným autoritám. "Nesúhlasíme s postojom moskovského patriarchu Kirilla... k vojne," uviedla táto cirkev vo vyhlásení. Zverejnila ho po zasadnutí svojej rady zameranom na "agresiu" Ruska voči Ukrajine, na ktorom vyhlásila "plnú nezávislosť a autonómiu ukrajinskej pravoslávnej cirkvi".
20:38 Rusko údajne zvažuje druhý útok na ukrajinské hlavné mesto Kyjev. Informoval o tom portál britskej stanice Sky News s odvolaním sa na spravodajský web Meduza. Meduza so sídlom v Lotyšsku v piatok napísala, že Moskva znovu dúfa, že môže vyhrať "opotrebovávaciu vojnu" na Ukrajine. Táto forma vojny sa snaží systematicky a postupne znižovať schopnosť nepriateľa viesť vojnu, vyčerpávať ho.
Vláda ruského prezidenta Vladimira Putina si začína myslieť, že môže vojnu celkovo vyhrať do konca tohto roka, uviedla Meduza s odvolaním sa na svoje zdroje. Dva z jej zdrojov sú údajne blízke Kremľu, ďalší je priamo zvnútra samotnej Putinovej vlády. Moskva má tiež "minimálny a maximálny prah" pre vyhlásenie úspešnej a dokončenej "špeciálnej vojenskej operácie", ako Putin nazval inváziu na Ukrajinu, napísala Meduza. Minimálnou hranicou je údajne dobytie východného regiónu Donbas. Maximálnym cieľom je dobytie Kyjeva, vysvetlila Meduza.
20:31 Čína zatvorila svoj vzdušný priestor pre ruské lietadlá typu Boeing a Airbus, ktorých právna situácia je nejasná po uvalení sankcií na Rusko za vojnu na Ukrajine. V piatok o tom informovala agentúra DPA s odvolaním sa správu ruskej tlačovej agentúry RBK. Zákaz sa týka tých lietadiel, ktorých právne postavenie nie je po zavedení západných sankcií vyjasnené. Čína žiadala, aby ruské letecké spoločnosti dokázali, že ich lietadlá už nie sú registrované v zahraničí.
20:12 Ruský prezident Vladimir Putin je podľa rakúskeho kancelára Karla Nehammera pripravený umožniť vývoz obilnín a potravín z Ukrajiny cez morské prístavy. Putin "vyslal signály" v tomto zmysle, uviedol Nehammer v piatok po telefonáte so šéfom Kremľa.
"Ruský prezident si plne uvedomuje potravinovú bezpečnosť," povedal Nehammer na tlačovej konferencii, na ktorej varoval pred celosvetovými dôsledkami a narušením stability svetového poriadku. Pripomenul, že na Ukrajine čakajú na vývoz milióny ton pšenice a ďalších obilnín. Predseda rakúskej vlády označil svoj piatkový telefonát s Putinom za "veľmi intenzívny a veľmi vážny". Putin podľa neho žiadal zrušenie sankcií Západu. Ruský prezident má "svoju vojnovú logiku" a podľa neho je Západ zodpovedný za to, že sa vojna na Ukrajine predlžuje, uviedol Nehammer.
18:42 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj informoval v piatok talianskeho premiéra Maria Draghiho v telefonáte o situácii na fronte. Takisto žiadal pre svoju krajinu ďalšiu podporu. Draghi Zelenského ubezpečil o podpore zo strany talianskej vlády v spolupráci so zvyškom EÚ, píše ANSA s odvolaním sa na úrad talianskeho premiéra.
"Očakávame od partnerov Ukrajiny ďalšiu obrannú podporu," napísal Zelenskyj na Twitteri. Takisto podľa jeho slov hovorili o dodávkach paliva a možnostiach odvrátenia potravinovej krízy. Tá podľa úradu talianskeho premiéra ohrozuje najchudobnejšie krajiny sveta. Ukrajinský prezident v tejto súvislosti uviedol, že je potrebné uvoľniť ukrajinské prístavy.
18:29 Ukrajinské ženy a deti podnikli v piatok v nemeckom meste Stuttgart protest, na ktorom žiadali Nemecko, aby poslalo viac zbraní ich krajine na pomoc v boji proti ruskej agresii. Protest sa konal popri katolíckom mierovom zhromaždení. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters. Za dodanie ďalších zbraní demonštrovalo okolo 200 Ukrajincov. Demonštrácia sa uskutočnila popri spomínanom zhromaždení na podporu mieru, v rámci Konferencie nemeckých katolíkov v juhozápadnom meste Stuttgart.
Ženy niesli modro-žltú ukrajinskú vlajku nadmernej veľkosti a niektoré mali oblečené tričko pomaľované farbou tak, že to pripomínalo krv. Vyzývali Nemecko na ďalšiu vojenskú pomoc a na rýchlejšie dodávky zbraní. Nemecko je totiž od začiatku ruskej invázie 24. februára všeobecne kritizované za neposkytovanie účinných zbraní Ukrajine.
17:20 Dvaja komunistickí zákonodarcovia na ruskom Ďalekom východe v piatok vyzvali prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil ofenzívu Moskvy na Ukrajine. Ide o zriedkavý verejný prejav nesúhlasu s touto vojnou. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP. Napriek tomu, že na Ukrajine boli počas troch mesiacov ruskej agresie zabité tisíce ľudí, Putinovi sú do veľkej miery lojálne politické strany aj vládni predstavitelia Ruska.
Na zasadnutí Zákonodarného zhromaždenia Prímorského kraja spôsobilo v piatok rozruch, keď miestny poslanec a člen komunistickej frakcie prečítal vyhlásenie vyzývajúce šéfa Kremľa, aby stiahol ruských vojakov z Ukrajiny. "Ak naša krajina nezastaví vojenskú operáciu, potom bude v našej krajine ešte viac sirôt," prečítal poslanec Leonid Vasiukevič z vyhlásenia, čo zachytáva aj video zo zasadnutia.
"Počas vojenskej operácie sa z ľudí stávajú invalidi. Sú to mladí ľudia, ktorí mohli byť pre našu krajinu veľkým prínosom," dodal. "Žiadame okamžité stiahnutie ruských vojakov," zdôraznil. Keď poslanec čítal tento apel, niekoľko zákonodarcov a gubernátor oblasti Oleg Kožemiako sa ho snažili umlčať. Kožemiako obvinil Vasiukeviča z očierňovania povesti ruskej armády a označil ho za "zradcu". Vasiukevič oznámil, že vyhlásenie podpísali štyria komunistickí poslanci, ale dvaja z nich sa od výzvy na zasadnutí dištancovali.
16:28 Kirgizská horolezecká federácia v piatok oznámila, že odstránila ukrajinskú vlajku z vrchu pomenovanom po ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Urobila tak po policajnom vyšetrovaní tohto "husárskeho kúska". Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
Tento týždeň používateľka Twitteru, identifikujúca sa ako horolezkyňa, zverejnila video ukrajinskej vlajky vejúcej vedľa pamätnej dosky označujúcej horu ako "Putinov vrch", ktorý je vysoký 4446 metrov. Používateľka potvrdila, že ju mestská polícia vypočúvala spolu s kolegom horolezcom, ale neobvinila ich napriek skorším náznakom polície, že páchatelia dostanú peňažný trest.
15:50 Asi 2,9 milióna z celkovo 6,6 milióna ukrajinských utečencov odišlo z krajín susediacich s ich vlasťou do iných európskych štátov, uviedla v piatok Organizácia Spojených národov. Informuje o tom agentúra AFP. Mnoho obyvateľov Ukrajiny, predovšetkým ženy a deti, začali utekať zo svojej vlasti po tom, ako na Ukrajinu vpadli 24. februára ruské vojská.
Z údajov Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) je možné si spraviť obraz o tom, koľko ukrajinských utečencov ostalo v prvej krajine, do ktorej prišli, a koľkí zamierili do iných krajín. "Podľa posledných údajov, ktoré máme k dispozícii... 2,9 milióna utečencov odišlo do krajín, ktoré nesusedia s Ukrajinou," uviedla hovorkyňa UNHCR Shabia Mantoová na tlačovej konferencii. Podľa zverejnenej grafiky odišlo najviac ukrajinských utečencov spomedzi krajín, ktoré s Ukrajinou nesusedia, do Nemecka, Česka a Talianska.
13:30 Kremeľ v piatok na adresu Ukrajiny vyhlásil, že neustále prichádza s protichodnými vyhláseniami, čo Moskve "neumožňuje úplne pochopiť, čo ukrajinská strana chce". Podľa agentúry Reuters to v piatok vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Peskov uviedol, že ukrajinské vedenie opakovane poskytuje vyhlásenia, z ktorých jasne vyplýva, že Kyjev nie je pripravený "zaujať triezvy prístup a uvedomiť si skutočný stav vecí". Rusko-ukrajinské rokovania sú teraz podľa Peskova "zmrazené rozhodnutím a v súlade s líniou, ktorú si zvolila ukrajinská strana".
13:05 Rusi tvrdia, že okupované časti Chersonskej a Záporožskej oblasti prejdú na ruskú telefónnu predvoľbu. Kremľom kontrolovaná tlačová agentúra Ria Novosti s odvolaním sa na ruských okupantov v regiónoch uviedla, že na okupovaných územiach začal pôsobiť nový mobilný operátor.
13:00 Ruský raketový útok na vojenský objekt v stredoukrajinskom meste Dnipro si v piatok skoro ráno vyžiadal najmenej 10 obetí a viac ako 30 zranených, uviedol tamojší armádny predstaviteľ. Informáciu sme prevzali z agentúry AFP. "Dnes ráno zasiahli (ruské) rakety Iskander výcvikové stredisko (ukrajinskej) Národnej gardy. Žiaľ, asi 10 ľudí zomrelo a 30 až 35 ľudí bolo zranených," povedal pre miestne médiá regionálny šéf Národnej gardy Gennadij Korban.
12:50 Ruské jednotky ostreľujú oblasť Sumy mínometmi. Ukrajinské operačné veliteľstvo Sever uviedlo, že sedem výbuchov spôsobili ruské 120 mm mínomety vypálené skoro ráno na mesto Seredyna-Buda.
12:35 Lyman v Doneckej oblasti väčšinou pod ruskou kontrolou. Guvernér Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko uviedol, že v okolí mesta Lyman prebiehajú ťažké boje. Ukrajinské jednotky sa podľa neho stiahli na novú líniu obrany v oblasti Lyman.
12:30 Od začiatku vojny na Ukrajine zomrelo 241 detí a 438 bolo zranených.
11:50 Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz v piatok zdôraznil, že Nemecko je povinné podporovať Ukrajinu v boji proti ruským agresorom. Jeho slová zazneli na katolíckom zhromaždení v Stuttgarte, informovala agentúra DPA.
"Rozhodli sme sa pomôcť obetiam tejto útočnej vojny," povedal Scholz v prejave na cirkevnom festivale. Nemecký kancelár vyjadril presvedčenie, že ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi by jeho "cynická a neľudská vojna" nemala prejsť bez trestu. Súčasný vojenský konflikt podľa neho nie je namierený len proti Ukrajine, ale vo všeobecnosti proti hodnotám západnej demokracie.
"Putinova vojna je namierená proti mierovému usporiadaniu, ktoré vzišlo zo záväzku po dvoch zničujúcich svetových vojnách. (Putin) sa chce vrátiť k zákonu najsilnejších," vyhlásil Scholz s tým, že svetové spoločenstvo by to šéfovi Kremľa nemalo "za žiadnych okolností dovoliť".
11:40 Ukrajina tvrdí, že Rusko rozmiestnilo v Čiernom mori 400 až 500 mín, ktoré sa počas búrok uvoľňujú zo svojich kotevných lán a sú ďalej unášané po mori, čo znemožňuje vývoz tovarov z ukrajinských prístavov. Uviedol to hovorca odeskej oblastnej vojenskej správy Serhij Bratčuk. Informuje o tom v piatok stanica BBC s upozornením, že túto informáciu nevie nezávisle overiť.
11:30 Na juhu Moskvy je vážny požiar. V plameňoch je sklad s gumou a nábytkom.
11:20 V ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, ktoré obsadili ruské invázne jednotky, objavili záchranári desiatky ďalších civilných obetí. V areáli bývalej továrne sa našlo zhruba 70 mŕtvych tiel.
Napísal to v piatok na platforme Telegram poradca mariupolského starostu Petro Andriuščenko. Správu sme prevzali od agentúry DPA. Informáciu nebolo možné nezávisle overiť. Podľa Andriuščenka boli telá miestnych obyvateľov objavené pod troskami budovy, ktorú ostreľovala ruská armáda.
10:50 Moskvou podporované separatistické sily na východe Ukrajiny v piatok vyhlásili, že dobyli strategicky významné mesto Lyman. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že toto tvrdenie bezprostredne nepotvrdila Moskva ani Kyjev.
Predstavitelia samozvanej Doneckej ľudovej republiky (DĽR) na sociálnej sieti Telegram oznámili, že spoločne s ruskými jednotkami "oslobodili a prevzali kontrolu nad 220 osadami vrátane mesta Lyman". Toto mesto je kľúčové, pretože na nachádza na ceste vedúcej do ďalších ukrajinských miest, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva.
10:40 Viacerí členovia prímorského regionálneho parlamentu požadovali ukončenie vojny. Krajský župan ich žiadal vyhodiť z rokovacej sály.
10:15 Ruské sily ostreľovali Dnepropetrovskú oblasť. Guvernér Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Reznychenko uviedol, že niektoré budovy sú značne poškodené a záchranári stále hľadajú ľudí pod troskami.
10:00 Straty ruskej armády podľa Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny.
9:35 Rusko má už taký nedostatok moderného bojaschopného vojenského vybavenia, že do invázie na Ukrajine nasadilo aj 50-ročné tanky. Vo svojej najnovšej správe o situácii na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany, informuje v piatok spravodajská stanica Sky News.
9:30 Úrady v Charkovskej oblasti uviedli, že v dôsledku ruského ostreľovania zahynulo deväť ľudí. Medzi mŕtvymi je aj päťmesačné bábätko. Zranenia utrpelo aj devätnásť ľudí vrátane matky mŕtveho bábätka a deväťročného dieťaťa.
9:25 Rusi už kontrolujú 95 percent územia Luhanskej oblasti. Ak ovládnu Severodoneck, budú kontrolovať všetky veľké mestá na území Luhanskej oblasti, uviedol portál Novinky.cz.
9:20 Velenie ukrajinskej armády tvrdí, že hrozba raketových a leteckých útokov z územia Bieloruska pretrváva. Informovala o tom v piatok britská spravodajská televízia Sky News, ktorá sa odvolala na najnovšiu aktualizáciu situácie na bojiskách zverejnenú ukrajinským ministerstvom obrany.
Sky News pripomenula, že o úlohe Bieloruska počas už 93 dní trvajúcej vojny diskutuje veľa vzhľadom na tesné väzby bieloruského vedenia s Moskvou. Bielorusko je tiež jedinou európskou krajinou, ktorá podporila ruskú inváziu a umožnila vstup ruských jednotiek cez svoje hranice. Na samotnej ruskej vojenskej agresii voči Ukrajine sa pritom bieloruská armáda doposiaľ nepodieľala. Ukrajinské úrady sa však obávajú, že by k tomu mohlo napokon dôjsť.
9:00 Video z ruského bombardovania v Doneckej oblasti.
8:55 Ruská sabotážna skupina sa vlámala do hotela Mir v Sievierodonecku. Ukrajinskí vojaci sa pokúšajú vyhnať Rusov z hotela, povedal Oleksandr Stryuk, šéf vojenskej správy Sivierodonecka.
8:50 „60 % bytového fondu Severodonecka je zničených, 85 – 90 % mestských budov je poškodených a bude potrebná veľká rekonštrukcia,“ hovorí Oleksandr Struk, šéf mesta. V meste je podľa neho najmenej 1500 mŕtvych.
8:30 Regióny Volyň a Polesia sú naďalej ohrozené raketovými útokmi z Bieloruska, informuje generálny štáb ozbrojených síl Ukrajiny.
8:00 Niektorí proruskí milbloggeri na Telegrame naďalej kritizovali Kremeľ za otrasné zaobchádzanie s násilne mobilizovanými príslušníkmi Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky (DNR a LNR), čo je v rozpore s ruskými informačnými kampaňami o postupe ruskej špeciálnej vojenskej operácie.
Bývalý dôstojník ruskej Federálnej bezpečnostnej služby Igor Girkin (tiež známy pod prezývkou Igor Strelkov) zosilnil kritiku pre svojich 360 000 sledovateľov od menšieho milbloggera, ktorý diskutoval o videu, v ktorom prápor DNR apeloval na šéfa DNR Denisa Pušilina o zlom zaobchádzaní s násilne mobilizovanými silami. Milblogger obvinil ruské vedenie, nie Pušilina, že inváziu začalo s nedostatočnými zálohami a nepripravenými, násilne mobilizovanými silami.
7:45 Ruské ostreľovanie v Luhanskej oblasti zabilo 7 ľudí. Guvernér Luhanskej oblasti Serhiy Haidai v telegrame napísal, že po ruskom ostreľovaní v Luhanskej oblasti 26. mája zahynulo sedem ľudí, z toho štyria v Sievierodonecku.
7:30 Bieloruský líder Alexandr Lukašenko vo štvrtok vyhlásil, že posiela vojakov do oblasti na juhu Bieloruska, ktorá hraničí s Ukrajinou. Správu sme prevzali z agentúry AP. Podľa Lukašenka budú pri hraniciach s Ukrajinou rozmiestnené tzv. práporové taktické skupiny bieloruskej armády. Bližšie podrobnosti neuviedol, avšak takéto skupiny zvyčajne pozostávajú z mechanizovanej pechoty vrátane tankov. Lukašenko zároveň uviedol, že rozhodol o vytvorení južného veliteľstva bieloruskej armády, ktoré bude mať na starosti vojenské operácie na juhu Bieloruska.
6:45 Ukrajinskí vojaci strieľajú na nepriateľské pozície v regióne Sumy.
6:10 Ruské sily v okupovaných oblastiach na juhu Ukrajiny sa pripravujú na dlhodobú kontrolu nad regiónom. Inštitút pre štúdium vojny vo svojom najnovšom hodnotení uviedol, že ruské sily sa 26. mája zamerali na zlepšenie taktických pozícií a posilnenie obranných línií.
6:05 Oštepové rakety v práci.
6:00 Ruská štátna televízia sa naďalej vyhráža NATO použitím jadrových zbraní.
Ruské sily vyvíjajú tlak pri Severodonecku
Ruské jednotky pokračujú v snahe obkľúčiť Severodoneck a Lysyčansk, novo dobyli niekoľko vsí severozápadne od mesta Popasna v Luhanskej oblasti Donbasu. Ruské sily vyvíjajú tlak pri Severodonecku, hoci ukrajinské sily udržujú kontrolu nad mnohými úsekmi obrany a bránia Rusku v úplnom dobytí Donbasu, uvádza britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na poznatky vojenskej rozviedky.
Ak Rusko dobyje susedné mesto Lysyčansk, potom bude celý Luhanský región v jeho rukách. Regionálny šéf Luhanska obvinil ruské sily z bombardovania civilnej infraštruktúry, zatiaľ čo 15 000 civilistov zostalo v Severodonecku, najmä v krytoch.
Ťažké boje o mesto Severodoneck na východe Ukrajiny si doteraz vyžiadali životy najmenej 1500 ľudí, informoval primátor mesta Olexandr Striuk. Dodal, že mesto stále odoláva náporu ruských jednotiek. Priznal však, že ruskej prieskumnej a sabotážnej skupine sa podarilo preniknúť do miestneho hotela. Správu o tom priniesla britská spravodajská televízia Sky News.
Striuk podľa nej informoval, že v meste, ktoré malo do vojny asi 100.000 obyvateľov, zostalo 12.000 až 13.000 ľudí. Bojmi bolo zničených už asi 60 percent bytových a súkromných domov. Potvrdil, že hlavná cesta medzi susedným mestom Lysyčansk a Bachmutom, ktorý sa nachádza smerom na juhozápad, zostáva otvorená, ale prejazd po nej nie je bezpečný, keďže je vystavená sústavnému ostreľovaniu.
Severodoneck obkľúčili
Informoval, že vo štvrtok sa podarilo z mesta evakuovať len 12 ľudí. Dodal, že proces evakuácie sa nezastavuje a úrady sa snažia dostať do bezpečia ľudí, ktorí prichádzajú do centra na distribúciu humanitárnej pomoci. Poradca šéfa prezidentskej kancelárie Olexij Arestovyč začiatkom mája vysvetlil, že Kremeľ dal ruským jednotkám za cieľ dobyť Severodoneck. Varoval súčasne, že tomuto donbaskému mestu hrozí podobný osud ako juhoukrajinskému Mariupolu. Útok na Severodoneck sa začal 25. mája.
Proruské milície Doneckej a Luhanskej oblasti - dvoch separatistických regiónov na na východe Ukrajine - a ruské jednotky už v stredu deklarovali, že Severodoneck obkľúčili. Severodoneck je z hľadiska vojenskej logistiky dôležitým administratívnym a strategickým bodom: nachádza sa viac ako 80 kilometrov východne od Kramatorska, ktorý sa stal administratívnym centrom Donbasu, odkedy región ovládli separatisti podporovaní Moskvou.
USA zvažujú, že Ukrajine poskytnú delostrelecký salvový raketový systém
Spojené štáty zvažujú, že Ukrajine dodajú moderný delostrelecký salvový raketový systém (MLRS), ktorý Kyjev žiada. Má ísť o súčasť nového balíka vojenskej pomoci, ktorý by Washington mohol ohlásiť budúci týždeň. Informovala o tom stanica CNN s odvolaním sa na viacerých predstaviteľov.
Uvedené systémy vyrobené v USA dokážu vystreliť rakety do vzdialenosti stoviek kilometrov, čo je omnoho ďalej než sú schopné zbrane, ktoré majú ukrajinské sily aktuálne k dispozícii. Kyjev z tohto dôvodu tvrdí, že by mohli zmeniť priebeh vojny voči Rusku. Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena je však v tejto záležitosti opatrná, nakoľko existujú obavy, že by Ukrajina spomenuté salvové raketomety mohla použiť na útoku na ruské územie, píše agentúra DPA. Z toho vyvstáva otázka, či by to malo za následok odvetné opatrenia Moskvy.
O dodanie systémov MLRS v posledných týždňoch žiadali viacerí vysokopostavení ukrajinskí činitelia vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského či ministra zahraničných vecí Ukrajiny Dmytra Kulebu. Ukrajina tiež požiadala USA o mobilné salvové raketomety HIMARS, ktoré dokážu vystreliť množstvo z rovnakého typu munície ako raketomety MLRS.
Zelenskyj obvinil Rusko z páchania genocídy v Donbase
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtkovom pravidelnom videopríhovore obvinil Rusko zo "zjavnej politiky genocídy" v Donbase na východe Ukrajiny. Varoval, že ofenzíva Moskvy v tejto oblasti môže skončiť tak, že tento región zostane "neobývaný". TASR prevzala správu z agentúr AFP a AP.
"Toto všetko - vrátane deportácie našich ľudí a masového zabíjania civilistov je zjavnou politikou genocídy páchanou Ruskom," povedal Zelenskyj. Poznamenal tiež, že ruské sily sa snažia zničiť mnohé východoukrajinské mestá. "Chcú premeniť Popasnu, Bachmut, Lyman, Lysyčansk a Severodoneck na popol, ako to spravili s Volnovachou a Mariupolom," upozornil. Zástupkyňa ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová vo štvrtok uviedla, že v Donbase prebiehajú doposiaľ najintenzívnejšie boje, keďže ruské sily sa snažia dostať hlbšie do tohto priemyselného regiónu.
Denník The Guardian píše, že Zelenskyj tiež kritizoval rozpory v rámci EÚ čo sa týka šiesteho balíka sankcií voči Rusku. Ten zahŕňa okrem iného zákaz dovozu ruskej ropy. Proti je ale Maďarsko, ktoré argumentuje tým, že jeho ekonomika by utrpela veľké straty. Takéto opatrenia EÚ si vyžadujú jednomyseľné schválenie všetkých členských štátov.
Rusko dostáva za dodávky zdrojov energií do štátov EÚ miliardu eur denne
"Samozrejme, som vďačný tým priateľom, ktorí obhajujú nové sankcie. Odkiaľ však majú ľudia, ktorí blokujú tento šiesty balík (sankcií), svoju silu? Prečo môžu mať takú moc?" pýtal sa Zelenskyj. V tejto súvislosti tiež poznamenal, že Rusko dostáva za dodávky zdrojov energií do štátov EÚ miliardu eur denne.
"Tlak na Rusko je doslova otázkou záchrany životov," apeloval Zelenskyj. "A každý deň váhania, slabosti, rozličných sporov či návrhov na ‘upokojenie’ agresora na úkor obete znamenajú len viac zabitých Ukrajincov," povedal Zelenskyj. Prezident Ukrajiny sa tiež sťažoval na skutočnosť, že svet jeho krajine nedodáva zbrane dostatočne rýchlo a že dosiaľ nezaistil úplnú izoláciu ruského bankového systému.
Po telefonáte s Putinom nevidí nádej na mier na Ukrajine
Taliansky premiér Mario Draghi nevidí po štvrtkovom telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nádej na mier pre Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správ televízie Sky News a agentúry Reuters. Draghi zároveň uviedol, že bude telefonovať aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s ktorým chce hovoriť o potencionálnom odblokovaní čiernomorských prístavov.
"Prvou iniciatívou, ktorú môžeme začať objavovať, je zistenie, či je možné vybudovať spoluprácu medzi Ruskom a Ukrajinou pri odblokovaní čiernomorských prístavov," uviedol Draghi na tlačovej konferencii. Taliansky premiér okrem toho novinárom povedal, že práve on inicioval telefonát s Putinom. Priblížil, že mal pocit, že je to jeho povinnosťou vzhľadom na závažnú humanitárnu krízu, ktorá môže postihnúť najchudobnejšie krajiny sveta.
Ruský prezident Vladimir Putin počas telefonátu s Draghim uviedol, že Moskva je pripravená "výrazne prispieť" k odvráteniu hroziacej potravinovej krízy vývozom obilia a hnojív, ak Západ odvolá sankcie uvalené na Rusko v súvislosti s vojenskou inváziou na Ukrajinu, uviedol Kremeľ vo vyhlásení.
Bojová situácia na východe Ukrajiny je veľmi zlá
Kuleba sa zúčastnil na živom streamovaní otázok a odpovedí s užívateľmi sociálnej siete Twitter. Minister tiež povedal, že mierové rozhovory s Ruskom v skutočnosti neprebiehajú. Ukrajina vo štvrtok už predtým uviedla, že v Donbase na východe krajiny prebiehajú doposiaľ najintenzívnejšie boje, keďže ruské sily sa snažia dostať hlbšie do tohto priemyselného regiónu.
"Boje dosiahli maximálnu intenzitu... Nepriateľské sily napádajú pozície našich vojakov súčasne v troch smeroch," uviedla zástupkyňa ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová. Na tlačovej konferencii zároveň varovala, že Ukrajinu čaká extrémne zložité a dlhé obdobie bojov.
Rusko poslalo do útoku v Donbase tisíce vojakov, ktorí na tento región útočia z troch strán v snahe obkľúčiť ukrajinských vojakov v mestách Severodoneck a Lysyčansk. Ak by tieto dve mestá padli, ruské sily by dobyli takmer celú Luhanskú oblasť, čo je podľa agentúry Reuters jedným z hlavných cieľom Kremľa vo vojne. "Situácia je naďalej veľmi zložitá a vykazuje známky ďalšieho zhoršenia... Musíme pochopiť, že toto je vojna a že sa na našej strane nanešťastie nevyhneme stratám," dodala Maľarová.
