ANKARA - Rozšíriť Severoatlantickú alianciu o Fínsko a Švédsko by bola "chyba", povedal v piatok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Informáciu sme prevzali od agentúry AFP.
"Nemáme (na to) pozitívny názor," uviedol Erdogan v reakcii na správy, že Fínsko a Švédsko zvažujú vstup do NATO. Tieto štáty totiž podľa Erdogana slúžia ako útočiská pre členov Revolučného frontu ľudového oslobodenia (DHKP-C) či Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktoré sú v Turecku zakázané. "Škandinávske krajiny sú ako penzióny pre teroristické organizácie," povedal Erdogan novinárom v Istanbule.
Predchádzajúci lídri jeho krajiny "spravili chybu"
Turecký prezident ďalej poznamenal, že predchádzajúci lídri jeho krajiny "spravili chybu", keď v roku 1952 súhlasili so vstupom Grécka do NATO. "My, ako Turecko, nechceme v tejto otázke urobiť ďalšiu takúto chybu," zdôraznil. Fínsky prezident Sauli Niinistö a tamojšia premiérka Sanna Marinová v spoločnom vyhlásení vo štvrtok oficiálne oznámili, že podporujú vstup svojej vlasti do NATO.
Rozšírenie Aliancie musia jednomyseľne schváliť všetky členské krajiny
Úsilie Fínska stať sa členskou krajinou NATO podporili viaceré krajiny vrátane Francúzska, Nemecka či Slovenska, ako aj generálny tajomník Aliancie Jens Stoltenberg. Rozšírenie Aliancie však musia jednomyseľne schváliť všetky členské krajiny, medzi ktoré patrí aj Turecko. Fínsko a susedné Švédsko, ktoré taktiež zvažuje vstup do Aliancie, si totiž zachovávali neutralitu aj počas studenej vojny, a to preto, aby neprovokovali Sovietsky zväz. Švédsko má svoje rozhodnutie o prípadnom vstupe do Aliancie oznámiť v najbližších dňoch.
Turecko, ktoré je členskou krajinou NATO, má v Čiernom mori námornú hranicu s Ukrajinou a Ruskom, pričom si udržiava dobré vzťahy s oboma krajinami. Ankara sa preto usiluje fungovať ako mediátor pri riešení ozbrojeného konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou. Po tom, čo sa v Istanbule konali rokovania ministrov zahraničných vecí a mierových vyjednávačov oboch strán, chce Turecko hostiť aj stretnutie lídrov Ruska a Ukrajiny.
Členstvo Švédska v NATO zabráni konfliktu
lenstvo Švédska v Severoatlantickej aliancii (NATO) zníži riziko konfliktu v severnej Európe, uvádza sa v analýze bezpečnostnej politiky z dielne strán pôsobiacich vo švédskom parlamente, ktorú zverejnili v piatok. Švédska vláda má podľa očakávania v najbližších dňoch rozhodnúť, či požiada o členstvo v NATO, pripomína tlačová agentúra AFP.
"Členstvo Švédska v NATO zvýši prah pre vojenské konflikty, a tak bude mať v severnej Európe zastrašujúci účinok," píše sa v analytickej správe predstavenej na tlačovej konferencii v Štokholme. Správa neponúkla konkrétne odporúčanie, ktorú cestu by si mala krajina nakoniec zvoliť, ale poznamenáva sa v nej, že "nie je reálne rozvinúť dvojstranné obranné spojenectvá mimo už existujúcich európskych a euroatlantických štruktúr".
Švédsko a susedné Fínsko sú už desaťročia vojensky neutrálne
V správe sa tiež píše, že "v rámci súčasnej spolupráce nie je záruka, že Švédsko dostane pomoc, ak sa stane terčom vážnej hrozby alebo útoku". Vo štvrtok fínska premiérka Sanna Marinová a prezident Sauli Niinistö oznámili, že sú presvedčení, že ich krajina "musí bezodkladne požiadať o členstvo v NATO". Švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová zdôraznila, že kroky Fínska ovplyvnia aj Švédsko a "treba to uvážiť".
Lindeová poznamenala, že členstvo Fínska aj Švédska bude Rusko hodnotiť negatívne, ale v reakcii na prípadnú žiadosť nepredpokladajú konvenčný vojenský útok. Ako však Lindeová dodala, vláda už skôr vyhlásila, že "ozbrojený útok proti Švédsku sa nedá vylúčiť". Švédsko a susedné Fínsko sú už desaťročia vojensky neutrálne, ale obe krajiny zaznamenávajú po začatí invázie Ruska na Ukrajine 24. februára prudké zvýšenie verejnej a politickej podpory pre vstup do vojenskej aliancie (NATO).
