Barack Obama (Zdroj: TASR)
HARRISBURG - Náskok Baracka Obamu nad Hillary Clintonovou medzi demokratickými a k demokratom inklinujúcimi nezávislými voličmi sa zvýšil už na desať percentuálnych bodov. Obamu chce voliť 52, Clintonovú len 42 percent opýtaných.
Najnovší prieskum Gallupovho ústavu vykazuje zatiaľ najväčší odstup Obamu od Clintonovej od začiatku tohto roku. Ešte začiatkom februára viedla Clintonová nad Obamom rozdielom 11 percentuálnych bodov. Obama vedie nad Clintonovou aj v počte delegátov, ktorých získal na svoju stranu v primárkach a na straníckych zhromaždeniach. Má ich za sebou 1624, Clintonová 1499.
Na získanie demokratickej nominácie do prezidentského súboja je treba zabezpečiť si podporu 2025 delegátov. Keďže už je jasné, že sa to ani jednému z kandidátov nepodarí, rozhodnú zrejme až takzvaní superdelegáti na národnom konvente demokratov, ktorý sa uskutoční od 25. do 28. augusta v Denveri. Aj tí superdelegáti, ktorí už vyjadrili podporu jednému z kandidátov, môžu na konvente svoj názor ešte zmeniť.
Vo vnútri Demokratickej strany silnie tlak na Clintonovú, aby zo súboja odstúpila. Demokrati sa totiž boja, že pokračujúce vzájomné útoky oboch kandidátov by mohli výrazne zhoršiť pozíciu toho z nich, ktorý nakoniec získa nomináciu, voči republikánskemu kandidátovi Johnovi McCainovi. Sám Obama však v nedeľu takéto úvahy odmietol: "Môj názor je taký, že môže súťažiť dovtedy, dokedy chce," povedal na adresu Clintonovej.
Takmer tri štvrtiny demokratických voličov si praje, aby do súboja o post amerického prezidenta nastúpili obaja demokratickí kandidáti, Obama aj Clintonová, spoločne. Tridsať percent z nich si to predstavuje tak, že Obama bude kandidovať za prezidenta a Clintonová za viceprezidentku, ďalších 29 percent by to chcelo naopak. Pre 45 percent demokratických voličov by boli akceptovateľné obe riešenia, ukázal minulotýždňový prieskum Gallupovho ústavu. Možnosť spoločnej kandidatúry už viackrát zmienila Clintonová, keďže to však myslela tak, že za prezidenta by mala kandidovať ona, Obama to odmietol.
Na získanie demokratickej nominácie do prezidentského súboja je treba zabezpečiť si podporu 2025 delegátov. Keďže už je jasné, že sa to ani jednému z kandidátov nepodarí, rozhodnú zrejme až takzvaní superdelegáti na národnom konvente demokratov, ktorý sa uskutoční od 25. do 28. augusta v Denveri. Aj tí superdelegáti, ktorí už vyjadrili podporu jednému z kandidátov, môžu na konvente svoj názor ešte zmeniť.
Vo vnútri Demokratickej strany silnie tlak na Clintonovú, aby zo súboja odstúpila. Demokrati sa totiž boja, že pokračujúce vzájomné útoky oboch kandidátov by mohli výrazne zhoršiť pozíciu toho z nich, ktorý nakoniec získa nomináciu, voči republikánskemu kandidátovi Johnovi McCainovi. Sám Obama však v nedeľu takéto úvahy odmietol: "Môj názor je taký, že môže súťažiť dovtedy, dokedy chce," povedal na adresu Clintonovej.
Takmer tri štvrtiny demokratických voličov si praje, aby do súboja o post amerického prezidenta nastúpili obaja demokratickí kandidáti, Obama aj Clintonová, spoločne. Tridsať percent z nich si to predstavuje tak, že Obama bude kandidovať za prezidenta a Clintonová za viceprezidentku, ďalších 29 percent by to chcelo naopak. Pre 45 percent demokratických voličov by boli akceptovateľné obe riešenia, ukázal minulotýždňový prieskum Gallupovho ústavu. Možnosť spoločnej kandidatúry už viackrát zmienila Clintonová, keďže to však myslela tak, že za prezidenta by mala kandidovať ona, Obama to odmietol.
