PARÍŽ - Víťazstvo Emmanuela Macrona vo francúzskych prezidentských voľbách neprekvapilo, bolo však väčšie, než predpovedali prieskumy, komentoval výsledky hlasovania politológ parížskej univerzity Sorbonne Bernard Dolez.
Zdôraznil pritom Macronov nárast preferencií medzi dvoma kolami volieb. "Zatiaľ čo vo večerných hodinách dňa, keď sa konalo prvé kolo, sa víťazstvo Marine Le Penovej zdalo možné, Macron následne dokázal rozdiel medzi ním a svojou protikandidátkou zväčšiť," komentuje Dolez prehru Macronovej nacionalistickej súperky.
"Macron bude musieť nájsť úzku cestu medzi reformami, ktoré načrtol, najmä predĺžením veku odchodu do dôchodku, a potrebou zohľadniť politické podmienky svojho znovuzvolenia," vysvetľuje politológ. Náplňou Macronovho druhého mandátu podľa neho nemôže byť len boj proti Le Penovej a jej krajne pravicovej strane Národné zhromaždenie.
Expert pripomína aj to, že Macron pre svoj program získal v prvom kole len niečo vyše štvrtiny hlasov, preto je nutné ho prispôsobiť požiadavkám zvyšku voličov. Ako najväčšiu výzvu pre druhý mandát francúzskeho prezidenta vidí analytik ekologickú transformáciu krajiny. "Nesmieme zabúdať, že kríza okolo (protestov) žltých viest sa začala po zvýšení cien pohonných hmôt. Proces odklonu od fosílnych palív bude bolestivý, najmä pre chudobnejších Francúzov," predpokladá Dolez.
Podľa jeho názoru to Macron nebude mať ľahké ani v nadchádzajúcich júnových parlamentných voľbách. Víťazi prezidentských volieb o Francúzsku však podľa neho v posledných dvoch desaťročiach získali následne aj parlamentnú väčšinu. Voliči porazených prezidentských kandidátov sa totiž spravidla demobilizujú a v parlamentných voľbách už časť z nich nehlasuje.
Dolez ale upozorňuje, že Macron nemal teraz takú podporu ako v minulých prezidentských voľbách a parlamentné voľby teda budú pravdepodobne oveľa tesnejšie ako v roku 2017. Voľby do francúzskeho parlamentu sa uskutočnia 12. júna. Emmanuel Macron bol v druhom kole prezidentských volieb opätovne zvolený s podporou 58,5 percenta a získal tak druhý päťročný mandát hlavy štátu.
