LONDÝN - Sýte roky sa čoskoro skončia, podľa prognóz sociobiológov sa zásoby potravín ľudstva rýchlo vyčerpajú. Už o pár rokov bude svetová populácia vydaná na milosť a nemilosť hladomoru. Nepomohlo by vraj dokonca ani to, keby sa každý stal vegetariánom.
Sadnúť si za bohato prestretý stôl, postaviť sa pred dobre zásobenú chladničku, vybrať si občerstvenie a nestarať sa o to, aké jedlo bude nasledovať - tento luxus by mohol byť pre ľudstvo čoskoro minulosťou. Nedávna prognóza sociobiológa a experta na myrmekológiu (veda študujúca mravce) Edwarda Osborna Wilsona vykresľuje pochmúrny obraz toho, ako dlho ešte Zem dokáže kŕmiť ľudstvo.
Britský denník Daily Star zverejnil analýzu, ktorú vedec z Harvardovej univerzity, ktorý zomrel koncom minulého roka, predložil počas svojho života. Vyplýva z nej, že ľudstvu sa kráti čas, kým sa minú potraviny. Od 24. apríla 2022 zostáva presne 27 rokov a 251 dní, dokým budú zásoby potravín pre svetovú populáciu dostatočné. Výpočty sú založené na predchádzajúcich množstvách potravín spotrebovaných na celom svete v súvislosti s rastom populácie.
Ľudstvo by potrebovalo druhú Zem
Wilson tvrdil, že na uspokojenie potravinových potrieb neustále rastúcej ľudskej rasy by bola potrebná druhá Zem. "Aj keby sa každý na tomto svete stal vegetariánom, poľnohospodárska pôda planéty by nestačila pokryť spotrebu jedla." Skôr či neskôr bude svetová populácia jednoducho príliš veľká na to, aby sa o seba dokázala postarať. Únosná miera populácie by nemala prekročiť desať miliárd ľudí, aby bolo možné vyprodukovať dostatok potravín. Túto kritickú hranicu ale podľa všetkého ľudstvo dosiahne za menej ako tri desaťročia, ak bude rásť rovnakým tempom ako doteraz. Podľa výpočtov by sa o zhruba 27 rokov požiadavky na potraviny, ktoré mala svetová populácia ešte v roku 2017, zvýšili o 70 percent. Dostupné kapacity by sa však uvoľnili, čím viac ľudí by sa vzdalo konzumácie mäsa, pretože skúsenosti ukazujú, že na výrobu nevegetariánskych potravín je potrebných viac zdrojov.
Čo môže zastaviť globálny hladomor?
Iní vedci, ako napríklad profesor Julian Cribb zo Sydney University of Technology, s Wilsonom súhlasia. "Toto je globálna potravinová kríza a nevidím spôsob, ako by sme sa jej práve teraz mohli vyhnúť," skonštatoval Cribb s tým, že globálny hladomor sa blíži rýchlejšie ako klimatická kríza, takže okolo roku 2050 sa očakáva vážny nedostatok potravín. Súvisí to s nedostatkom vody, vzácnymi pôdnymi zdrojmi a energetickou krízou, ktorá v kombinácii s rastúcim dopytom po potravinách na celom svete môže mať zničujúce následky. Vedec dokonca zachádza so svojou prognózou tak ďaleko, že tvrdí, že budúce vojny sa budú viesť o jedlo a vodu.
