ZÁHREB - V Chorvátsku sa vyostril spor medzi predsedom vlády Andrejom Plenkovičom a prezidentom Zoranom Milanovičom. Premiér oznámil, že jeho vláda preruší všetky väzby a komunikáciu s hlavou štátu. Spor súvisí s iniciatívou na udelenie milosti dvom bývalým agentom niekdajšej juhoslovanskej tajnej služby (UDBA), ktorých v roku 2016 poslal súd na doživotie za účasť na vražde disidenta ešte počas komunistického režimu.
Informovala o tom agentúra APA s odvolaním sa na chorvátske médiá. Na prepustenie bývalých agentov vyzvali niektorí generáli chorvátskej armády vo výslužbe. Poukázali na ich zásluhy v prospech Chorvátska počas vojny za nezávislosť v prvej polovici 90. rokov. Vládne Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) však obvinilo Milanoviča, že sám stojí za touto iniciatívou. Prezident kontroval s tým, že to v skutočnosti vládne HDZ má väzby na niekdajšiu juhoslovanskú tajnú službu UDBA.
"HDZ je nalepené na UDBA ako žuvačka na chodníku na hlavnej stanici," vyhlásil Milanovič. Premiéra označil za odchovanca tajnej služby bývalej Juhoslávie, jeho stranu za bandu a celú vládu za skorumpovanú. Plenkovič neostal Milanovičovi nič dlžný a obratom mu prisúdil prívlastok patologického klamára a prípadu pre psychiatrov. "Je to škodca, hanba, kaz (sídla chorvátskeho prezidenta) Pantovčaku," rozčuľoval sa chorvátsky premiér.
Ego politikov je väčšie ako záujmy štátu
V súvislosti s vojnou na Ukrajine označil Milanovič Plenkoviča za podporovateľa Moskvy. "Ruský agent z Pantovčaku stratil nervy," napísalo HDZ v príspevku na sociálnej sieti Facebook. Ostrý konflikt neutíchol ani na piatkovej pietnej spomienke na obete koncentračného táboru Jasenovac. Prezident a premiér sa na podujatí zúčastnili oddelene a pri neskorších rozhovoroch s médiami opäť hovorili o kauze amnestií.
Podľa politických pozorovateľov spor prekročil všetky medze a ego politikov je v tomto prípade väčšie ako záujmy štátu. Komentátori kritizujú bojkot prezidenta zo strany vlády, keďže ústava im prikazuje spolupracovať.
Milanovič je spájaný s kauzou, ktorá spôsobila značné napätie medzi Chorvátskom a EÚ ešte v časoch jeho pôsobenia vo vláde. Tesne pred vstupom do EÚ v roku 2013 prijalo Chorvátsko osobitný zákon o európskom zatýkacom rozkaze, ktorý zakazoval vydávanie chorvátskych občanov do zahraničia za zločiny spáchané pred augustom 2002. To zabránilo vydaniu oboch vyššie zmienených bývalých agentov. Záhreb zákon zrušil až po masívnom tlaku Bruselu.
