Jurij Gagarin
MOSKVA - Ruský bulvárny denník Komsomoľskaja pravda zverejnil novú teóriu o smrti sovietskeho hrdinu Jurija Gagarina. Smrť prvého človeka vo vesmíre vyvoláva mnohé dohady - od vraždy naplánovanej vtedajším sovietskym vodcom Leonidom Brežnevom, až po tvrdenie, že mimozemšťania sa pomstili za jeho vniknutie do vesmíru.
Pravdivou môže byť aj obyčajná technická porucha a príliš prudké klesanie lietadla pri pristávaní, citoval denník Komsomoľskaja pravda člena poroty, ktorá vyšetrovala Gagarinovu smrť v roku 1968. Údajne prvý človek vo vesmíre zomrel vo veku 34 rokov - iba sedem rokov po jeho historickej vesmírnej ceste - počas tréningového letu na Migu-15 v regióne Vladimir, približne 190 kilometrov východne od Moskvy. Detaily výsledku vyšetrovania havárie úrady nezverejnili.
Bývalý letecký inžinier Igor Kuznecov pre ruský denník uviedol, že kabína lietadla nebola vzduchotesne uzavretá a druhý pilot, ktorý bol s Gagarinom - Vladimir Serjugin, musel núdzovo pristáť. Gagarin a Serjugin klesali z výšky približne štyritisíc do dvetisíc metrov, ale klesanie bolo príliš prudké a pravdepodobne stratili vedomie, čo spôsobilo haváriu, povedal Kuznecov.
"Niekde vo výške medzi 4,1-tisíc a dvetisíc metrov upadli do bezvedomia. To sa môže stať v nehermeticky uzavretej kabíne," dodal Kuznecov. Smrť Gagarina pravdepodobne zostane záhadou dovtedy, kým sa nezbaví oficiálnych tajností. Kremeľ v roku 2005 zamietol žiadosť novinárov a technikov o otvorenie archívov nehody. Vo štvrtok citovala spravodajská agentúra Interfax oficiálne zdroje výskumného inštitútu, kde sú trosky lietadla. Podľa týchto informácií "nie je potrebné" ďalšie vyšetrovanie havárie.
Bývalý letecký inžinier Igor Kuznecov pre ruský denník uviedol, že kabína lietadla nebola vzduchotesne uzavretá a druhý pilot, ktorý bol s Gagarinom - Vladimir Serjugin, musel núdzovo pristáť. Gagarin a Serjugin klesali z výšky približne štyritisíc do dvetisíc metrov, ale klesanie bolo príliš prudké a pravdepodobne stratili vedomie, čo spôsobilo haváriu, povedal Kuznecov.
"Niekde vo výške medzi 4,1-tisíc a dvetisíc metrov upadli do bezvedomia. To sa môže stať v nehermeticky uzavretej kabíne," dodal Kuznecov. Smrť Gagarina pravdepodobne zostane záhadou dovtedy, kým sa nezbaví oficiálnych tajností. Kremeľ v roku 2005 zamietol žiadosť novinárov a technikov o otvorenie archívov nehody. Vo štvrtok citovala spravodajská agentúra Interfax oficiálne zdroje výskumného inštitútu, kde sú trosky lietadla. Podľa týchto informácií "nie je potrebné" ďalšie vyšetrovanie havárie.
