BRATISLAVA - Slovenský analytik MEMO 98 Rastislav Kužel priblížil súčasnú situáciu Ukrajiny a Slovenska po tom, ako sme dodali nášmu východnému susedovi obranný systém S-300 ruskej výroby. Po prvýkrát bol Sovietskym zväzom nasadený v roku 1979, ako protivzdušná obrana priemyselných a administratívnych objektov, vojenských základní a na kontrolu vzdušného priestoru proti úderným lietadlám nepriateľa.
1. Ako môže protivzdušný systém S-300 pomôcť Ukrajine?
"Hoci sa Ukrajinci už mesiac statočne bránia proti ruskej agresii, vo vzduchu ťahajú za kratší koniec vzhľadom na prevahu útočníka. Komplex protivzdušnej obrany S-300 dokáže ničiť lietadlá a strely s plochou dráhou letu a tak aspoň čiastočne vykompenzovať nepomer, ktorý Ukrajina má od začiatku invázie ruských vojsk," ozrejmuje na úvod Rasťo Kužel. Ako ďalej pokračuje, ide o veľmi významnú pomoc, keďže v prípade úspešnej integrácie systému do svojej obrany môže tento systém ochrániť územie jedného väčšieho ukrajinského mesta – čo je v kontexte ruských útokov na civilné ciele veľmi dôležité.
2. Je tento systém schopný zmeniť aktuálnu situáciu na Ukrajine, prípadne rozloženie síl v rámci celého konfliktu?
"Stále platí, že ruský agresor má výraznú prevahu čo sa týka techniky, ale jeho vojakom chýba motivácia ako aj schopnosť po viac ako mesiaci dosiahnuť aspoň nejaké ciele, ktoré boli stanovené pred celoplošnou inváziou. Ukrajinci bránia svoju krajinu a nielen že sa im podarilo odraziť útok na Kyjev a ďalšie veľké mestá, ale dokonca na niektorých miestach už ruskú armádu aj vytlačili." Na adresu Rusov dodal, že zverstvá, ktoré páchajú Putinovi vojaci naznačujú, že Kremeľ sa rozhodol radšej vládnuť dymiacim ruinám (ktoré po sebe zanecháva ruská armáda), ako priznať šialenosť tejto nevyprovokovanej a nezmyselnej agresie a ústupiť.
3. Čo to znamená pre nás z geopolitického hľadiska?
Vojenská agresia Ruska na Ukrajine je útokom na bezpečnostný systém Európy, ktorého je aj Slovenská republika pevnou súčasťou. "Môžeme byť vďační, že Ukrajinci momentálne bojujú aj za nás, keďže niet pochýb, že Putin by sa v prípade úspechu posúval ďalej. Je mi ľúto, že je u nás stále veľa politikov v rámci opozície, ktorí sú schopní povýšiť svoje úzke politické záujmy nad záujem Slovenska a neustále papagájujú pro-kremeľskú propagandu, podobne ako neslávne známe figúrky v roku 1968." Ľudia by nemali zabúdať, že vojnu na Ukrajine rozpútal ruský prezident Putin, ktorý ju môže hocikedy zastaviť a tak všetky výzvy a protesty proti vojne by mali ísť týmto smerom.
4. Môžeme po dodávke tohto systému na Ukrajinu čakať zmenu vnímania Slovenska v rámci vzťahu NATO a Rusko?
V tomto smere sme sa podľa analytika MEMO 98 zachovali ako zodpovedný sused, ktorý podporuje mier, slobodu a ochranu ľudských práv. Podľa článku 51 Charty OSN mala Slovenská republika právo poskytnúť Ukrajine pomoc pri výkone sebaobrany v podobe čisto obranného systému, ktorého cieľom je zabrániť ďalšiemu nezmyselnému zabíjaniu nevinných civilistov.
5. Nebola to z pohľadu bezpečnosti od Slovenska chyba? Nemôžeme sa teraz cítiť viac ohrození?
"Práve naopak, je to veľmi dôležitý ťah, ktorý nie je iba symbolickým gestom, ale výraznou pomocou pri ochrane nevinných civilistov, ktorých vraždia ruskí vojaci. Okrem toho je to aj signál, že sme zodpovedným členom aliancie a vieme sa rozhodnúť nezávisle a nepodliehať tlaku zo strany Kremľa, ktorý sa nám dlhodobo vyhráža a vykonáva na našom území operácie zamerané na deštrukciu nášho demokratického systému."
Ľudia by si mali podľa neho dobre všímať politikov, ktorí tárajú o neutralite a klamú o tom, že vojna na Ukrajine sa Slovenska netýka. Sú to tí istí politici, ktorí tvrdili, že žiadna vojna nebude a ide len o výmysly americkej rozviedky."Azda nám budú tvrdiť aj to, že genocída v Buči a ďalších mestách v okolí Kyjeva bola zinscenovaná hercami a nestala sa?"
"Z čisto pragmatického hľadiska sme darovali systém z roku 1987 a získali zaň viac ako adekvátnu náhradu v podobe moderného systému Patriot, ktorého dve batérie prišli z Nemecka, jedna z Holandska, a štvrtá príde zo Spojených štátov. Vzhľadom na stav súčasný stav našej armády je to tá najlepšia forma obrany, akú môžeme v tejto chvíli mať."
Raketový systém S-300
S-300 (podľa hlásenia NATO SA-10 Grumble) je séria pôvodne sovietskych a neskôr ruských raketových systémov zem-vzduch dlhého doletu vyrábaných spoločnosťou NPO Almaz, informuje Military History Fandom. Sú založené na pôvodnej verzii S-300P. Systém S-300 bol vyvinutý na obranu proti lietadlám a riadeným raketám pre sovietske sily protivzdušnej obrany. Následné variácie boli vyvinuté na zachytávanie balistických rakiet.
Na desiatky kilometrov
Systém je plne automatizovaný, no je možné aj manuálne pozorovanie a ovládanie. Komponenty môžu byť v blízkosti centrálneho veliteľského stanovišťa alebo vo vzdialenosti až 40 km. Veliteľské stanovište porovnáva údaje prijaté zo zameriavacích radarov do vzdialenosti 80 km. Platí to pre pasívny aj aktívny režim detekcie.
Vývojárom S-300, ktorý riadi projekt, je ruská korporácia Almaz (vlastnená vládou, alias "KB-1"), ktorá je v súčasnej dobe začlenená do koncernu protivzdušnej obrany "Almaz-Antei". Používa rakety vyvinuté konštrukčnými spoločnosťami MKB "Fakel" a NPO Novator (samostatné vládne korporácie). S-300 je považovaný za jeden z najsilnejších protilietadlových raketových systémov súčasnosti. Vyvinutou verziou systému S-300 je S-400 (podľa hlásenia NATO SA-21 Growler), ktorý vstúpil do obmedzenej služby v roku 2004. S-300 sa používa hlavne vo východnej Európe a Ázii, hoci zdroje nie sú jednotné v tom, ktoré krajiny tento systém vlastnia.
S-300 a Slovensko
Systém S-300 PMU vo výzbroji slovenských ozbrojených síl je ucelený komplex protivzdušnej obrany (PVO) ďalekého dosahu. V našom prípade ide o staršiu verziu systému, ktorý dokáže ničiť vzdušné ciele, lietadlá a strely s plochou dráhou letu. Tento systém však nevie ničiť balistické rakety krátkeho a stredného dosahu. Systém je už na okraji technického života, ale je funkčný.
Základný radar má maximálny dosah 300 km a dokáže naraz sledovať až sto a navádzať súčasne až na šesť cieľov. V dvojkombinácii radarov tak vie jedna batéria zachytiť až 200 vzdušných cieľov a palebne ničiť 12 cieľov naraz. Samotné rakety dokážu podľa typu a podmienok ničiť ciele na maximálnu vzdialenosť až 150 km a do výšky 27 km, účinná vzdialenosť paľby je menšia.
