BRUSEL/PEKING - Dlhočakávaný summit medzi najvyššími predstaviteľmi Číny a predsedami Európskej rady a Komisie zahŕňa témy "spoločného záujmu", akými sú klimatické zmeny, biodiverzita a zdravie či výzvy Európskej únie na obnovenie rozhovorov o ľudských právach. Kritici ho nazvali "prvoaprílovým summitom".
Jadrom rozhovorov však bude jediná dôležitá téma - ruská invázia na Ukrajinu a jej dopad na vzťahy medzi Čínou a Západom, informuje server Politico. Agresívna vojna ruského prezidenta Vladimira Putina spustila poplach v Európe, kde narastajú obavy, či sa kontinent nepriblížil k Rusku, teda ku krajine s vládou jedného muža s veľkým potenciálom na rozpútanie boja. Je tu len jeden problém. Európa nemá jasnú predstavu, čo s tým robiť. "Na prvoaprílovom summite uvidíme, či je EÚ už schopná aplikovať skúsenosti Ruska, ktoré sa nedávno naučila vo vzťahoch s Čínou," povedal Reinhard Bütikofer, predstaviteľ nemeckej strany zelených a predseda delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s krajinami.
Bez spoločných vyhlásení
Piatkové stretnutia čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, čínskeho premiéra Li Kche-čchianga, predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej a predsedu Európskej rady Charlesa Michela by nemali priniesť žiadne spoločné vyhlásenia. Spoločnú tlačovú konferenciu lídri neplánujú. Pre mnohých pozorovateľov Číny sú skutočnými otázkami nasledovné: Do akej miery sa Európa poučila zo svojich chýb vo vzťahu s Putinom? A naozaj sa to proti Pekingu začne stavať do takejto roviny?
"Číne sa v minulosti podarilo vraziť klin medzi EÚ a USA tým, že Európe ponúkala pomoc v oblastiach, ako je prístup na trh a klimatická kríza. Neprekvapilo by, keby sa o to pokúsili opäť na summite 1. apríla," povedal vedúci pracovník amerického think-tanku German Marshall Fund Noah Barkin. Podľa neho budú chcieť európski predstavitelia od Si Ťin-pchinga záruky toho, že vo vzťahu Číny s Ruskom existujú určité limity, ktoré Peking nebude chcieť prekročiť.
Napätie medzi Čínou a EÚ rástlo už pred ruským útokom na Ukrajinu, ale "Ťin-pchingovo objatie" Putina pred konfliktom a počas neho ho posunulo na novú úroveň. Keď čínsky premiér naposledy vkročil do západnej Európy, písal sa marec 2019, prezident si vtedy všimol nové a pre neho urážlivé označenie, ktoré EÚ použila v súvislosti s Pekingom v nedávnom strategickom dokumente. "Myslel som si, že sme dobrí priatelia. Alebo sa z nás skutočne stávajú rivali?" vyhlásil Si Ťin-pching na margo vedúcich predstaviteľov Francúzska, Nemecka a Európskej komisie.
Uplynulé roky priniesli len chabé zlepšenie vzťahov, keďže pandémia koronavírusu ešte viac zvýraznila európsku závislosť od čínskej výroby a konflikty v súvislosti s porušovaním ľudských práv v Hongkongu a Sin-ťiangu prerástli do salvy väčšinou symbolických sankcií. Plánovaná investičná dohoda medzi EÚ a Čínou bola odložená a spor o vplyv (Litva, Taiwan) prerástol do obchodného sporu medzi dvoma veľkými ekonomickými blokmi.
Vzostup Východu a pád Západu
Vysokí predstavitelia komunistickej strany vymysleli počas pandémie nový politický slogan: "dōngshēng xījiàng", čo znamená "vzostup východu a pád západu". Dôvodom je presvedčenie Číny, že má "systémové výhody" v boji proti koronavírusu, ako aj dlhotrvajúce presvedčenie, že štátom podporovaný technologický pokrok krajiny ju čoskoro postaví do pozície, aby mohla zvrátiť západný svetový poriadok. V tejto mienke sa zrodilo strategické spojenie Číny s Ruskom. Putinova posledná cesta z Ruska pred vojnou bola do Pekingu, kde sa zúčastnil zimných olympijských hier a podpísal so Si Ťin-pchingom dohodu o partnerstve, ktorú Číňania nazývajú "no-limits" (bez obmedzení). Dohoda medzi týmito dvoma mužmi deklarovala zámer spochybniť západný poriadok založený na demokracii, slobodách a ľudských právach. Európski predstavitelia to rýchlo odsúdili.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že Moskva a Peking sa snažia nahradiť existujúce medzinárodné pravidlá. Jej šéf zahraničnej politiky Josep Borrell opísal spoločné vyhlásenie ako "revizionistický manifest na preskúmanie svetového poriadku" a dodal, že "Rusko a Čína sú čoraz asertívnejšie, ochotní obnoviť staré impériá, ktorými boli v minulosti."
Podpora na medzinárodnej scéne
Vojna na Ukrajine vniesla do už aj tak mrazivých vzťahov ešte väčšiu dávku strachu, pretože podpora Kremľa zo strany Pekingu vykryštalizovala Čínu v mnohých európskych mestách ako potenciálneho vyzývateľa svetového poriadku. Čínski predstavitelia vyjadrili znepokojenie nad humanitárnou situáciou na Ukrajine, ale kritika Ruska sa neobjavila. Peking sa zdržal vo väčšine hlasovaní OSN, ktoré odsudzovali agresiu Moskvy a čínsky sudca na najvyššom súde OSN hlasoval proti snahe Ukrajiny požiadať Rusko o zastavenie vojny.
Čínsky prezident, ktorý kedysi opísal Putina ako svojho "najlepšieho priateľa" sa ukázal ako jedna z najväčších prekážok v snahách Západu spôsobiť ekonomickú bolesť Rusku, odplata za inváziu na Ukrajinu. Peking kritizoval západné sankcie a sľúbil, že obchodná politika s Ruskom bude pokračovať ako obvykle. Lídri EÚ boli tiež varovaní, že Čína podľa vysokého predstaviteľa EÚ zvažuje poskytnutie vojenskej pomoci Rusku a Peking posilnil diskusie Kremľa a odsúdil opis ruského avanturizmu NATO ako "inváziu".
Varovanie USA
Západní predstavitelia pred summitom varovali Peking pred dôsledkami, ak bude brániť potlačeniu ruskej agresie. Americký prezident Joe Biden počas svojej minulotýždňovej cesty po Európe povedal, že vyzval EÚ a NATO, aby vytvorili novú pracovnú skupinu, ktorá by preverila porušovanie sankcií voči Rusku zo strany Číny. Jeho poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan tiež varoval, že ak Peking pomôže Moskve vyhnúť sa sankciám, bude to mať "absolútne" následky. "Nevyhrážal som sa Si Ťin-pchingovi, ale poukázal som na počet amerických a zahraničných korporácií, ktoré opustili Rusko v dôsledku tohto barbarského správania," povedal Biden minulý týždeň na tlačovej konferencii v Bruseli, pričom si spomenul na telefonát, ktorý mal s čínskym vodcom. Dodal, že Čína chápe, že jej hospodárska budúcnosť je oveľa užšie spätá so Západom ako s Ruskom.
Bernd Lange, predseda obchodného výboru Európskeho parlamentu, aplikoval podobnú rétoriku. Peking by mal podľa neho vziať na vedomie rozhodnutie Európy. "Ak by sa Čína rozhodla postaviť na stranu Ruska a podporiť jeho agresívnu vojnu, musí jej byť jasné, že v takom prípade by zaplatila obrovskou ekonomickou stratou a svet by sa rozdelil na bloky, ktorých sa obávame už dlho," povedal Lange, nemecký europoslanec zo skupiny socialistov a demokratov. "Nemôže to byť v záujme nikoho, ani Európy, ani Číny."
Nemecko a Francúzsko zdržanlivé
Niektoré menšie krajiny EÚ, ako Litva a Česká republika, sa pokúsili zmobilizovať spoločnú reakciu a varovali, že kým horí konflikt s Ruskom, rovnako neúprosne sa ženie vpred aj stret s Čínou. "Ak je vojna na Ukrajine hurikán, potom je Čína z tohto pohľadu klimatická zmena," povedal minulý týždeň pre miestne médiá český minister zahraničia Jan Lipavský. Najväčšie krajiny EÚ vrátane Nemecka a Francúzska však presadzovali zmierlivý tón, pričom diplomati vyjadrili nádej, že Pekingu vyhovoria pomoc Moskve. Tvrdia, že by bolo predčasné kritizovať Čínu za jej súčasnú pozíciu, keďže zatiaľ neexistujú žiadne dôkazy o tom, že Čína pomáha Rusku v zbrojení. "Sme na míle ďaleko od zvažovania, že Čína predstavuje rovnakú hrozbu ako Rusko," povedal šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell na utorkovom zasadnutí Európskej rady pre zahraničné vzťahy, len niekoľko hodín po telefonáte s čínskym ministrom zahraničných vecí Wangom.
