Diplomacia
Z viacerých krajín vrátane Česka a Slovenska zaznela ostrá kritika Moskvy, Západ útok na Ukrajinu označil za porušenie jej územnej integrity i medzinárodného práva a uvalil kvôli tomu na Moskvu sériu tvrdých sankcií. Ihneď po invázii tiež začali diplomatické rokovania. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v snahe posilniť podporu zo zahraničia prehovoril v online prenose k Európskemu parlamentu, americkému Kongresu či k nemeckým, kanadským, britským, izraelským alebo talianskym poslancom.
V emotívnych príhovoroch, ktorými si od mnohých zákonodarcov vyslúžil veľký potlesk, vyzýval na ďalšiu podporu pre svoju krajinu a na prísnejšie protiruské sankcie. Predseda českej vlády Petr Fiala (ODS) spoločne s premiérmi Poľska a Slovinska navštívili 15. marca Kyjev a politici sa stretli aj s prezidentom Zelenským. Išlo o prvú návštevu takto vysoko postavených zahraničných činiteľov na Ukrajine od začiatku ruskej invázie. Ruský prezident Vladimír Putin telefonicky hovoril s lídrami hlavných veľmocí a osobne sa stretol v Moskve izraelským premiérom Naftalim Bennettom.
Americký prezident Joe Biden v piatok navštívil Varšavu, kde bude rokovať o medzinárodnej reakcii na humanitárnu krízu spôsobenú ruskou inváziou na Ukrajinu. Do Varšavy sa Biden presunie potom, čo sa dnes stretne v Bruseli so zástupcami NATO, Európskej únie a krajín G7.
Mierové rozhovory
Rokovanie ministrov zahraničných vecí Ukrajiny a Ruska Dmytra Kuleby a Sergeja Lavrova, ktoré sa 15. marca konalo v Turecku, neprinieslo žiadny pokrok v otázke možného vyhlásenia prímeria ani zriadenia koridoru pre evakuáciu civilistov z Mariupoľa. Lavrov povedal, že Ukrajina má byť neutrálna a demilitarizovaná.
Z vypuknutia konfliktu obvinil ruský minister západné krajiny, ktoré podľa neho nútili Ukrajinu, aby sa rozhodla medzi Ruskom a Západom. Na hraniciach Ukrajiny s Bieloruskom sa niekoľkokrát bez úspechu zišli zástupcovia oboch krajín. Diplomatické rozhovory medzi oboma krajinami pokračujú stále prostredníctvom videospojenia. Rokuje sa o vojenských, politických a humanitárnych otázkach. Podľa Moskvy už prebehli dve výmeny zajatcov.
Materiálna a vojenská pomoc Ukrajine
Materiálnu alebo vojenskú pomoc poskytli alebo sľúbili, že poskytnú takmer všetky krajiny EÚ. Americký Kongres nedávno napríklad schválil nový štátny rozpočet zahŕňajúci skoro 14 miliárd dolárov vyčlenených na pomoc Ukrajine či susedným štátom EÚ. Senát okrem toho jednomyseľne schválil rezolúciu, ktorá označuje ruského prezidenta Vladimíra Putina za vojnového zločinca.
Ukrajine pomáha napríklad dodávka bezpilotných lietadiel Bayraktar TB2 od Turecka. Vojenskú pomoc poskytli Ukrajine aj napríklad Švédsko alebo Fínsko, ktoré sa doteraz držali zásady nedodávať výzbroj do krajín, kde sa odohráva vojnový konflikt. Aj Nemecko po začiatku invázie zmenilo svoj zdržanlivý postoj a začalo ukrajinskej armáde posielať ťažké zbrane.
Bezletová zóna nad Ukrajinou
Ukrajinský prezident už niekoľkokrát vyzval západné krajiny na zavedenie bezletovej zóny nad Ukrajinou. Západní lídri sa bezletovú zónu nad Ukrajinou zdráhajú zaviesť v obave, že by zapojením svojich bojových lietadiel NATO vstúpilo do priameho konfliktu s Ruskom.
Ukrajina tak žiada o sofistikované protiletecké systémy. Slovensko v uplynulých dňoch predbežne vyjadrilo ochotu odovzdať Ukrajine svoj systém S-300 ruskej výroby, pokiaľ zaň Bratislava dostane zodpovedajúcu náhradu. Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa je všetko v štádiu rokovaní a ak by Rusko stiahlo svoje sily z Ukrajiny, o presune systému nebude ani uvažovať.
Holandská vláda už potvrdila, že na Slovensko na žiadosť NATO pošle systém protivzdušnej obrany Patriot. Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov povedal, že Moskva nedopustí, aby Kyjev prevzal systémy protivzdušnej obrany S-300. Poľsko tiež navrhlo vyslanie medzinárodnej mierovej misie na Ukrajinu, aj to by ale podľa západných politikov viedlo k zatiahnutiu NATO do konfliktu a ďalšiemu vyhroteniu situácie.
