WASHINGTON – Snáď neexistuje človek, ktorý by ako dieťa neobdivoval prehistorické tvory. O ich zániku sme sa učili na školách a doteraz nás ich príbehy fascinujú. Vedci však raz za čas objavia druh, o ktorom sme doteraz nevedeli. Rovnaký prípad sa stal aj nedávno, keď paleontológovia objavili fosíliu prehistorickej sépie. Pomenovali ju po americkom prezidentovi Joeovi Bidenovi.
Americkým vedcom a paleontológom sa opäť podaril obrovský objav. Nedávno totiž objavili fosílie prehistorickej sépie. Tá mala 10 ramien a objavili ju vo formácii Bear Gulch Limestone v Montane. Ide o najlepšie zachované fosílne nálezisko na svete. Tvor údajne na našej planéte žil pred 328 miliónmi rokov. Výskumníci ju nazvali Syllipsimopodi bideni po americkom prezidentovi Joeovi Bidenovi. Objav tohto tvora je dôležitý aj z dôvodu, že posúva časový rámec výskytu prehistorických hlavonožcov na našej planéte. Pôvodne sa totiž myslelo, že začali obývať naše oceány o 82 miliónov rokov neskôr – teda pred 246 miliónmi rokov.
Syllipsimopodi bideni je tak najstarší druh hlavonožca objaveného na našej planéte. Od súčasných kalamárov sa líši najmä tým, že má o dve ramená viac. Vedec Christopher Whalen, hlavný autor vedeckého článku, ktorý prvýkrát opísal fosílny druh hlavonožca, hovorí, že tvora pomenoval po prezidentovi z dôvodu, že ho „povzbudili plány prezidenta Bidena, ktoré predložil na boj proti antropogénnej zmene klímy, a pre jeho všeobecný názor, že politici by mali počúvať vedcov“.
Bideni bola primitívna chobotnica podobná dnešnému ohavcovi maličkému. Ide o druh vampírovky, ktorý však nenesie názov z dôvodu, že by pil krv, ale pre jeho tmavo sfarbené spojené ramená, ktoré pripomínajú plášť Drakulu. "Toto je prvá a jediná známa vampírovka, ktorá má 10 funkčných príveskov," povedal Whalen.
"Všetky predtým hlásené fosílne vampírovky, ktoré sme našli, mali iba osem ramien, takže táto fosília je pravdepodobne prvým potvrdením teórie, že všetky hlavonožce mali predkov s desiatimi ramenami,“ dodal. Výskumníci sa totiž dlho pohrávali s myšlienkou, že všetci predkovia hlavonožcov mali 10 ramien, pričom následne dve z nich stratili a teraz sa im ich teória potvrdila.
Fosília má asi 12 centimetrov a zachovali sa aj pozostatky prísaviek či atramentového vrecka. Z 10 ramien je osem kratších a dve dlhšie – tie zrejme používal na lov potravy. Rovnako mal aj plutvy, ktoré mu zrejme pomáhali udržiavať stabilitu vo vode. Štúdia bola publikovaná v utorok v žurnáli Nature Communications.
