NEW YORK - Ruský prezident Vladimír Putin vykazuje rysy psychopata, ktorého možno odradiť iba vierohodnou hrozbou sily, uviedol súdny psychiater z Cornellovej univerzity v rozhovore pre Fox News Digital. Doktor Ziv Cohen povedal, že by bolo porušením etických pravidiel jeho profesie diagnostikovať verejnú osobu, ktorú osobne nevyšetril, ale môže Putinovo konanie posúdiť v rámci osobnostného typu.
Putin podľa Cohena dosahuje vysoké skóre v troch kategóriách spojených s duševnou poruchou psychopatie. Sú nimi agresivita, narcizmus a nedostatok empatie, čo sa naplno prejavilo pri invázii autokratického vodcu na Ukrajinu. "Nie je to blázon. Jeho správanie je očarujúce, vypočítavé a manipulatívne. S psychopatmi nemôžete dosiahnuť spoločné porozumenie. Nemôžete s nimi uzatvárať dohody. Reagujú skutočne len na väčšiu moc, na vierohodnú hrozbu silou," vysvetlil.
Mnoho komentátorov poukazuje na skutočnosť, že Putin povýšil pripravenosť jadrových síl krajiny do "vysokej bojovej pohotovosti" ako na známku jeho nestability. A čím ďalej tým viac amerických a európskych predstaviteľov spochybňuje duševné zdravie ruského prezidenta.
História Putinových konfliktov
Už v minulosti sa Putin púšťal do ozbrojených konfliktov bez toho, aby javil väčší záujem o prípadné civilné obete. Na potlačenie separatistických povstaní v Čečensku použil ťažké zbrane, v roku 2000 zrovnal so zemou mesto Groznyj a dosadil tam zmocneného vládcu. V Sýrii zas pomohol prezidentovi Bašárovi Asadovi udržať sa pri moci počas ľudového povstania z roku 2011 tým, že neváhal ničiť ani územie s vysokým počtom civilistov a dokonca použil penetračné bomby na podzemné nemocnice. O niekoľko rokov neskôr Putin napadol svojho južného suseda Gruzínsko - krajinu, ktorá bola rovnako ako Ukrajina kedysi súčasťou Sovietskeho zväzu.
"Pozerá sa na ľudí ako na nástroje na dosiahnutie svojich cieľov," povedal Cohen. Prirovnal ho k Josifovi Stalinovi, Adolfovi Hitlerovi a Mao Ce-tungovi, pokiaľ ide o brutalitu a spôsob, akým tieto osoby riadili celú zahraničnú politiku svojej krajiny. "Putin sa identifikuje ako neoddeliteľná súčasť Ruska a jeho odkazu. To je až veľmocenské vnímanie samého seba. Ovládol celú svoju krajinu, a to aj proti záujmom vlastného národa," dodal psychiater.
Autoritár bez akýchkoľvek anomálií
Rebekah Kofflerová, bývalá dôstojníčka americkej vojenskej rozviedky DIA a autorka knihy "Putinova príručka: Tajný plán Ruska na porážku Ameriky", ale s Cohenovým hodnotením nesúhlasí. Podľa nej Putinovu duševnú vyrovnanosť hodnotili iní psychiatri a dospeli k záveru, že je to typický autoritár bez akýchkoľvek anomálií. "Putinova logika nie je americká ani západná. Jeho konanie odráža ruské kultúrne normy a štandardy správania. Ruský spôsob vedenia vojny je veľmi odlišný od západného štýlu. Nevenujú veľkú pozornosť úmrtiam civilistov, ale uprednostňujú dosiahnutie misie, teda elimináciu protivníka akýmikoľvek prostriedkami," objasnila Kofflerová, ktorá sa narodila a vyrástla v Rusku.
Zlepšil postavenie Ruska
Porovnávanie Putina so Stalinom či Hitlerom označila za prehnané. Na rozdiel od Stalina Putin nezavraždil, nevyhladoval ani neposlal do gulagu milióny Rusov. Putinova vláda podľa Kofflerovej vykazuje oveľa menšie znaky brutality než vláda Vladimíra Iľjiča Lenina alebo iných ruských cárov. "Putin celkovo zlepšil blahobyt Ruska ako krajiny a jeho postavenie na svetovej scéne, čo si želal napokon aj ruský ľud. Ruská národná identita je prepojená s myšlienkou výnimočnosti a toho, že Rusko je silná mocnosť. Putin to dosiahol," dodala na záver.
Otázny zdravotný stav
Putin je v posledných dňoch skôr izolovaný a keď už s poradcami rokuje, drží si od nich značný odstup. O dôvodoch, prečo to tak je, západné médiá špekulujú. "Nevyzerá dobre, vyzerá, že je opuchnutý. Vieme, že sa sťažoval na bolesti chrbta, takže môže brať vysoké dávky steroidov," povedala Fiona Hillová, ktorá pôsobila ako úradníčka v Rade pre národnú bezpečnosť USA a špecializovala sa na ruské a európske záležitosti.
Podľa Hillovej by ale mohlo ísť aj o vážnejšiu chorobu. Putin je fakticky pri moci už 22 rokov a pravdepodobnosť, že by úrad opustil dobrovoľne či po voľbách, ktoré by prehral, je podľa nej veľmi nízka.
Môže za to COVID-19 alebo niečo ešte horšie?
"Na základe štúdií vieme, že malé percento ľudí trpí po prekonaní covidu-19 náhlymi zmenami správania, a to vrátane delíria, zmätenosti alebo rozčuľovania," vysvetľoval lekár Hussain Abdeh. Reagoval tak na situáciu zo septembra minulého roka, kedy museli jeho najbližší spolupracovníci podstúpiť izoláciu. Dlhé roky sa hovorí o tom, že Putin trpí Parkinsonovou chorobou, teda ochorením nervovej sústavy, ktoré sa okrem iného prejavuje tým, že má dotyčný človek poruchu úsudku a pamäti.
