KYJEV/MOSKVA - Stačilo len niekoľko hodín, aby ruský prezident Vladimír Putin vo štvrtok narušil európsky mier a bezpečnosť a pokúsil sa zbaviť Ukrajincov práva na sebaurčenie. Invázia na Ukrajinu pokračovala aj v piatok leteckými, námornými a pozemnými útokmi. Americké zdroje oboznámené s informáciami rozviedky varovali, že Kyjev môže padnúť v priebehu niekoľkých dní, napísal spravodajský server CNN.
Putin základné ciele invázie vyjadril jasne. Chce Ukrajinu odzbrojiť, prerušiť jej väzby na NATO a ukončiť snahy ukrajinského ľudu o pripojenie k Západu. "Budeme sa usilovať o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny," povedal tesne pred začatím vojenských úderov. "Tiež chceme postaviť pred súd tých, ktorí sa dopustili početných krvavých zločinov proti civilistom, vrátane občanov Ruskej federácie," dodal a zopakoval tak nepodložené tvrdenie o genocíde v oblastiach ukrajinského Donbasu, ktoré ovládajú separatisti.
To sú v skratke Putinove ciele. Ale odhadnúť, ako presne ich chce uskutočniť, je iná vec. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok odmietol odpovedať na opakované otázky týkajúce sa cieľov invázie na Ukrajinu a toho, kedy by sa nepriateľské akcie mohli skončiť. História však môže poslúžiť ako pomôcka pre možné vyústenie Putinových krokov. Toto by mohli byť pravdepodobné scenáre:
Anexia Krymu 2.0
Ruská vláda už uznala samozvané separatistické republiky - Doneckú ľudovú republiku (DNR) a Luhanskú ľudovú republiku (LNR) na východe Ukrajiny. Tento týždeň ruská armáda zacielila na oveľa väčšie časti územia, keď začala ofenzívu v okolí Charkova, najväčšieho mesta na východe Ukrajiny, a na juhu v okolí mesta Cherson.
Ak sa ruským silám podarí dobyť ukrajinské prístavné mesto Odesa, je možné si predstaviť pozemný most tiahnuci sa cez celú južnú Ukrajinu, ktorý by mohol dokonca spojiť Podnestersko - separatistickú enklávu v Moldavsku, kde sú rozmiestnené ruské jednotky - s Odesou, Krymom a južnou a východnou Ukrajinou.
Rozdelená Ukrajina
Putin vo svojom tendenčnom výklade histórie Ukrajincov a Rusov ako "jedného národa" poznamenal, že západný okraj dnešnej Ukrajiny začlenil do Sovietskeho zväzu diktátor Josif Stalin. Časti tejto oblasti predtým patrili medzivojnovému Poľsku, Československu a Rumunsku a predtým Rakúsko-Uhorsku. Ak je Putinovým cieľom rozdelenie Ukrajiny, potom by sa haličská Ukrajina a mesto Ľvov v blízkosti poľských hraníc mohli potenciálne stať akýmsi torzom Ukrajiny, zatiaľ čo by Rusko zameralo pozornosť na východ krajiny.
Podobné rozdelenie by mohlo viesť k tomu, že Ukrajina bude vyzerať ako Nemecko v čase studenej vojny, povedal CNN ruský historik a spisovateľ Alexander Etkind. "Západná Ukrajina bude závislejšia na Európe a východná časť bude vtiahnutá do ruskej sféry vplyvu, do ktorej patrí aj Bielorusko." Také prepísanie hraníc by síce bolo rozpínavou fantáziou, ale mohlo by oddeliť to, čo Moskva, či už oprávnene, alebo nie, vníma ako nacionalistickejšiu časť Ukrajiny. "Putin by bol rád, keby každý politicky aktívny a nezávisle zmýšľajúci Ukrajinec opustil 'jeho' časť Ukrajiny," dodal Etkind.
Možné rozdelenie krajiny Putin naznačil tento týždeň, keď vyhlásil: "Dovoľte mi pripomenúť, že ľudí žijúcich na územiach, ktoré sú súčasťou dnešnej Ukrajiny, sa nikto nepýtal, ako chcú budovať svoj život, keď vznikol Sovietsky zväz, alebo po druhej svetovej vojne," povedal a naznačil možnosť referenda v štýle Krymu.
Proruský štát
Západné spravodajské služby varujú, že Rusko plánuje zvrhnúť demokraticky zvolenú ukrajinskú vládu a nahradiť ju bábkovým režimom. Putin naznačil, že súčasnú vládu na Ukrajine považuje za nelegitímnu a vyjadril poľutovanie nad zvrhnutím proruského prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2014. Na Ukrajine však pôsobia ďalší politici, ktorí by ochotne zaplnili lavice násilím presadenej proruskej vlády. Jedným z hlavných Putinových spojencov na Ukrajine je Viktor Medvedčuk, proruský politik a oligarcha. Na Ukrajine čelí obvineniu z vlastizrady a je v domácom väzení.
Nestabilné okupácie
Rusko tvrdí, že nechce byť okupantom, ale je možné si predstaviť scenár, kedy sa pokúsi vnútiť Ukrajine svoju formu vlády tvrdej ruky. Pre Ukrajincov by to bola horká pilulka; žijú v krajine so slobodnou tlačou, slobodnou politikou a tradíciou pouličných protestov. Mnoho Ukrajincov sa pozerá na ruský politický systém, kde sú skutočné opozičné protesty väčšinou zakázané alebo je veľmi ťažké ich organizovať, s veľkou obavou.
Násilná okupácia
Putin nemal nikdy problém podporovať despotov so slabým rešpektom pre ľudské práva. Ruské letectvo podporovalo prezidenta Bašára Asada v sýrskej občianskej vojne, ktorému poskytlo ohromnú palebnú silu na potlačenie ozbrojených opozičných skupín v krajine a zrovnalo pritom so zemou celé štvrte. Putinov vlastný politický vzostup začal pacifikáciou Čečenska, separatistickej republiky na severnom Kaukaze. Ruské ťaženie v Čečensku vyvrcholilo dosadením Ramzana Kadyrova, miestneho bojovníka a bývalého povstalca, ktorý je obviňovaný z toho, že kaukazskú republiku riadi ako svoje osobné léno.
Republika strachu
Rusko má obávaný domáci bezpečnostný aparát, ktorý väzní a prenasleduje disidentov a drží potenciálne nepohodlných oponentov mimo politiky. Ukrajinci žijúci na Kryme, ktorý Rusko obsadilo v roku 2014 a po referende všeobecne považovanom za zmanipulované ho anektovalo, na vlastnej koži zažili, aké to je žiť v štáte, kde má všemocné postavenie ruská štátna bezpečnostná služba FSB.
Filmový režisér Oleg Sencov, jeden z najvýznamnejších bývalých ukrajinských väzňov svedomia, bol postavený pred súd na základe obvinení, ktoré skupiny na ochranu práv označili za absurdné. Bol zatknutý na Kryme v roku 2014 po tom, čo sa pokojne postavil proti ruskej okupácii, a obvinený okrem iného z terorizmu, obchodovania so zbraňami a organizovania teroristickej skupiny. V roku 2015 bol odsúdený na dvadsať rokov do ruského väzenia, ale v roku 2019 bol prepustený v rámci výmeny väzňov s Ukrajinou.