RIGA – Spojené štáty prinášajú do Lotyšska palebnú silu. Do Pobaltia prichádza 800 amerických vojakov. Deje sa tak v súvislosti s posilňovaním východnej hranice Severoatlantickej aliancie, keďže Rusi sa rozhodli pre masívnu ofenzívu na Ukrajinu. Lotyšsko má spoločnú hranicu s Ruskom.
Vo štvrtok v skorých ranných hodinách dorazilo do Lotyšska 40 bojových jednotiek 173. výsadkovej brigády (Sky Soldiers) zo svojej domovskej základne v Taliansku. Ich nasadenie je súčasťou presunu 800 amerických vojakov a techniky do Pobaltia (bývalých sovietskych republík Estónska, Lotyšska a Litvy), ktoré sú teraz súčasťou aliancie NATO, uvádza Daily Mail. Americký Prezident Joe Biden povedal, že aliancia má obranný charakter a USA "nemajú v úmysle bojovať proti Rusku". Malé nasadenie amerických vojakov v Pobaltí je na vojenskej úrovni strategicky bezvýznamné. Je však navrhnuté tak, aby uistilo spojencov NATO, že ide o okamžitú vojenskú odpoveď USA na akúkoľvek agresiu proti pobaltským štátom.
Rozmiestnenie amerických jednotiek do pobaltských štátov, ktoré majú spoločné hranice s Ruskom, určite nenechá Putina chladným. Hlava Ruska totiž dlhodobo požaduje stiahnutie spojeneckých síl NATO z východnej Európy.
Lotyšské ministerstvo obrany ocenilo rozmiestnenie amerických jednotiek a uviedlo, že to potvrdzuje "záväzok USA brániť spojencov NATO a posilniť obranné kapacity Lotyšska". Ministri zahraničných vecí Estónska, Lotyšska a Litvy v spoločnom vyhlásení uviedli, že "odsudzujú rozsiahlu ruskú agresiu proti nezávislej a demokratickej Ukrajine". Vyzvali na čo najtvrdšie sankcie voči Rusku, ktoré zahrňujú aj prerušenie jeho väzieb na medzinárodný bankový systém. Lotyšský minister zahraničných vecí Edgars Rinkēvičs na Twitteri uviedol, že "24. február 2022 je deň, ktorý už bude navždy spájaný s hanbou". Takýmto spôsobom len zopakoval frázu, ktorá označila vstup Ameriky do druhej svetovej vojny.
Lotyšský vicepremiér Artis Pabriks počas tohto týždňa povedal, že ak by Lotyšsko nebolo členom NATO, "teraz by sme určite boli v pozícii Ukrajiny, to môžem zaručiť".
Biden nechce vojnu
Prezident Joe Biden v utorok oznámil presun amerických jednotiek do Pobaltia ako súčasť širšieho posilnenia východného krídla NATO, pričom uviedol, že vojenské sily budú pomáhať utečencom a pri posilňovaní hraníc. Vojenský zásah na Ukrajine vylúčil. "Povolil som dodatočné presuny amerických síl a vybavenia, ktoré sú už rozmiestnené v Európe, s cieľom posilniť našich pobaltských spojencov – Estónsko, Lotyšsko a Litvu. Poviem to jasne. Z našej strany ide len o obranu. Nemáme v úmysle bojovať proti Rusku. Chceme však vyslať posolstvo, že Spojené štáty budú spolu s našimi spojencami brániť každý centimeter územia NATO a budú dodržiavať záväzky, na ktorých sme sa v rámci aliancie dohodli," povedal Biden.
Pentagon tvrdí, že nasadenie v Pobaltí je súčasťou širšieho premiestňovania jednotiek a vybavenia, ktoré posilní spojencov NATO v blízkosti vojny na Ukrajine a v blízkosti ruských hraníc. Americký minister obrany Lloyd Austin schválil presun ôsmich lietadiel F-35 Lightning II z Nemecka do operačných miest na východnom krídle NATO. Dvadsať útočných vrtuľníkov AH-64 Apache sa premiestni aj z Nemecka do pobaltského regiónu a 12 vrtuľníkov Apache sa presunie z Grécka do Poľska.
"Tento dodatočný personál sa premiestňuje, aby uistil našich spojencov v NATO, odradil akúkoľvek potenciálnu agresiu proti členským štátom NATO a cvičil so silami hostiteľskej krajiny," uvádza sa v písomnom vyhlásení. Všetky spojenecké vojská sú pod velením generála letectva Toda D. Woltersa, veliteľa amerického európskeho velenia. Pentagon tvrdí, že tieto kroky sú najnovšie zo série, ktorá má upokojiť štáty v prvej línii. Spojené štáty už vyslali 1000 vojakov z letky Stryker z Nemecka do Rumunska.
Bojový tím pešej brigády 82. výsadkovej divízie v počte približne 3000 vojakov bude vyslaný z Fort Bragg v Severnej Karolíne do Poľska, čím sa pripojí k približne 1700 americkým vojakom, ktorí tam už sú. Jednotky Stryker zamieria do Maďarska a Bulharska. Okrem toho Austin nariadil zvýšený stav pripravenosti pre 8 500 vojakov v prípade, ak NATO aktivuje svoje sily rýchlej reakcie. V súčasnej dobe operuje v Európe približne 90 000 amerických vojakov.
História pobaltských krajín
Ruský útok na Ukrajinu vyvolal otrasy najmä v pobaltských krajinách, ktoré sú bývalými sovietskymi štátmi, a možným cieľom Putinovej ambície vytvoriť nárazníkovú zónu medzi NATO a Ruskom. Litovský prezident vyhlásil výnimočný stav a Lotyšsko pozastavilo vysielacie práva niekoľkým ruským televíznym staniciam obvineným zo šírenia dezinformácií a propagandy. Všetky tri pobaltské krajiny boli počas druhej svetovej vojny zabraté a anektované Josifom Stalinom. Nezávislosť získali až po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Do NATO vstúpili v roku 2004 a dostali sa pod vojenskú ochranu USA a ich západných spojencov. Ukrajina nie je súčasťou NATO. Eskalujúce napätie, ktoré vyvrcholilo dnešným ruským útokom, pripomenulo obyvateľom Pobaltia masové deportácie a útlak. "Mojich starých rodičov poslali na Sibír. Môjho otca prenasledovala KGB. Teraz žijem v slobodnej demokratickej krajine, ale zdá sa, že nič nemôžem považovaž za samozrejmé," povedal učiteľ Jaunius Kazlauskas (50) z Vilniusu.
Žiadajú tvrdé sankcie pre Rusko
Spolu s Poľskom, ktoré je tiež členom NATO, patria pobaltské krajiny medzi najradikálnejších zástancom sankcií proti Moskve. "Boj o Ukrajinu je bojom o Európu. Ak tam Putina nezastavia, pôjde ďalej," varoval minulý týždeň litovský minister zahraničia Gabrielius Landsbergis na spoločnej tlačovej konferencii s americkým ministrom obrany Austinom.
