MOSKVA - Rusko od novembra zhromaždilo pozdĺž svojej hranice s Ukrajinou viac ako 100 000 vojakov, čo vyvoláva čoraz väčšie obavy zo strany USA a ich spojencov. Napätie dosiahlo v týchto dňoch bod varu, keď Washington tvrdil, že má podrobnosti o bezprostrednej invázii. Dokonca ani vyhlásenie Ruska o stiahnutí niektorých vojakov nedokázalo situáciu upokojiť.
Západné mocnosti už nejaký čas tvrdia, že Rusko sa pripravuje na vojnu. Moskva tieto tvrdenia ale odmieta. Rusi namiesto toho obviňujú USA a NATO z ohrozovania ich bezpečnosti, ktorú narúšajú expanziou do krajín východnej Európy. Takou je aj Ukrajina, ktorú Rusko považuje za sféru svojho vplyvu."Situácia s Američanmi sa opakuje stále dokola. Nič sa nestane a potom tu budú chodiť a rozprávať, že všetkých porazili," povedal obyvateľ Moskvy Dmitrij (49) pre Moscow Times.
Obyvatelia ruskej metropoly súhlasili so súčasným vládnym systémom na Ukrajine. "Žiadny útok z Ruska na Ukrajinu nehrozí, dokonca ani neverím, že sa nejaký plánoval," povedal nemenovaný ruský IT špecialista. "Samozrejme, vzťah medzi oboma krajinami je komplikovaný, ale nebola reč o žiadnom útoku. Vymysleli si ho Američania," pokračoval 67-ročný Ukrajinec, ktorý veľkú časť života prežil v Moskve.
Napriek poslednému hromadeniu jednotiek a zhoršeniu vzťahov, ku ktorým došlo po tom, ako Rusko v roku 2014 anektovalo Krymský polostrov a na východnej Ukrajine vypukli nepokoje, Rusi naďalej odmietajú, že sa chystajú na vojnu. "Putin je veľmi prefíkaný, neriskoval by vojnu, najmä nie medzi Ukrajincami a Rusmi. Sme jeden národ s takmer rovnakým jazykom. Prečo by sme mali bojovať proti sebe? Je to hlúpe," znelo vyjadrenie ďalšieho Moskovčana.
Kyjev sa približuje politike Západu
Nádej, že by sa dalo vyhnúť ozbrojenému konfliktu, sa posilnila, keď Moskva oznámila, že po skončení cvičení pri Ukrajine stiahne niekoľko svojich jednotiek. Napriek tomuto počiatočnému signálu deeskalácie a množstvu diplomatických rozhovorov medzi Kremľom a západnými mocnosťami však nedošlo k dohode o budúcnosti Ukrajiny v NATO. Odkedy povstania na Majdane v roku 2014 zvrhli ukrajinského prorusky orientovaného prezidenta a následne sa spustila anexia Krymu, rusko-ukrajinské vzťahy sa zhoršovali. Kyjev sa odvtedy čoraz viac približuje politike Západu. Vstup Ukrajiny do NATO by priviedol vojská pod velením USA ešte bližšie k ruským hraniciam. Kremeľ varoval, že tento krok nebude tolerovať.
Veľa zbraní vedie k vojne
Keďže mnoho ľudí si myslí, že bude vojna, do pohotovosti sa nasadzuje veľké množstvo zbraní. Veľa zbraní v rukách nesprávnych ľudí však môže ľahko viesť ku konfliktu. Na jednej strane má Rusko obavy z rozšírenia NATO, na strane druhej Západ naďalej odsudzuje to, čo považuje za agresívnu politiku zo strany Ruska.
