VIRGÍNIA - Hrozba vojenskej invázie na Ukrajinu postavila svet na pokraj vojny. Moskvu nedokázala presvedčiť Bidenova administratíva ani diplomacia európskych spojencov NATO. Situácia na ukrajinskom pohraničí je preto naďalej veľmi vážna.
Rusko už mesiace zhromažďuje svojich vojakov a vojenský materiál v blízkosti hraníc s Ukrajinou, pričom niektoré jednotky prichádzajú až zo sibírskej oblasti. Okrem toho len nedávno začalo rozsiahle vojenské cvičenia so svojím spojencom Bieloruskom, ktoré má spoločnú hranicu s Ukrajinou v blízkosti hlavného mesta Kyjev. Ukrajinu teraz obklopuje viac ako 100 000 ruských vojakov.
Hoci Rusko oznámilo, že stiahne niekoľko jednotiek z pohraničia, prezident Biden sa v utorok vyjadril, že "Spojené štáty tieto tvrdenia Moskvy nepresvedčili a zdôraznil, že ruská invázia je naďalej reálna". Nie je to po prvýkrát, čo Rusko pod vedením prezidenta Putina ohrozuje suverenitu Ukrajiny. V roku 2014 napadli a následne anektovali Krymský polostrov, čo viedlo k vypuknutiu povstania vo východnom ukrajinskom regióne Donbass. V tejto oblasti si proruské sily dodnes zachovávajú čiastočnú kontrolu. Vzhľadom na vysoké náklady na prípadnú ruskú inváziu sa odborníci domnievajú, že pôjde o krvavý konflikt, ktorý Moskvu diplomaticky a ekonomicky izoluje. Prípadná invázia by preto pre mnohých bola nepochopiteľná.
Prečo Rusko nechce ustúpiť?
Niektorí poprední odborníci, ktorí pracovali v americkej spravodajskej službe CIA a národnej bezpečnosti v Pentagóne, sa pre Yahoo News vyjadrili na margo Putinovej motivácie potenciálneho spustenia ruskej invázie. Niektorí jeho konanie chápu ako hru o kontrolu nad regiónom. Druhá skupina za tým vidí túžbu prinavrátiť územie, o ktoré niekdajší Sovietsky zväz prišiel na konci studenej vojny, prípadne znovu vybudovať ruské impérium. Objavili sa aj názory, že Putin sa obáva rozšírenia NATO smerom na východ, čo by mohlo viesť k strate jeho popularity a následného zosadenia z prezidentského kresla.
Gregory Sims - bývalý pracovník CIA, odborník na európske vzťahy
"Neviem si predstaviť, že by Putin naozaj chcel inváziu. Je to muž z KGB, ktorý rieši veci skôr diplomatickou cestou než hrubou vojenskou silou. V tomto prípade by mohlo ísť o náznak frustrácie. Vyskúšal si manipuláciu vo voľbách, ekonomický tlak, bol zapletený do korupčných škandálov a napokon skúsil aj maskované vojenské útoky."
"Každý krok niesol so sebou stále väčšiu dávku manipulácie. Pri Ukrajine mu zostávajú už len tri možnosti: Ovládnuť celú krajinu, postupne obsadzovať územie a pripojiť ho k Ruskej federácii, alebo to vzdať. Za túto dilemu musí viniť jedine samého seba, pretože z hľadiska Ukrajiny nebol nikdy dobrým susedom.
Ronald Marks - bývalý pracovník CIA, dôstojník zaoberajúci sa ruskou problematikou
"Po páde Rímskej ríše jej chcel byzantský cisár Justinián opäť prinavrátiť veľkoleposť. Pokúšal sa dobyť územie dnešného Talianska, Pyrenejský polostrov aj časti severnej Afriky. Bolo to jednak nákladné a prinieslo to mor. Putin má v hlave niečo podobné. Chce obnoviť staré Rusko, no nemôže si dovoliť spraviť čokoľvek. Rusom chce zanechať silnú krajinu. Myslím, že chce, aby ho ľudia vnímali ako politika, ktorý posunul Rusko na medzinárodnej scéne smerom dopredu. Všetky kroky má premyslené. Niekedy spraví veľké rozhodnutie, ale vždy vie, kedy má zastaviť."
Paul Zalucky - bývalý vysoký predstaviteľ CIA, ktorý slúžil v Kyjeve a Varšave
"Dôvod, prečo by sa mal Putin odhodlať k invázii, je Kyjev. Toto mesto považuje Moskva za ruské. Navyše v prípade úplnej straty Ukrajiny hrozí Rusku, že na medzinárodnej scéne stratí svoje postavenie globálnej veľmoci. Je to len krajina a keď sa pozriete na ich HDP, je nižšie ako v Taliansku. Nemajú nič okrem jadrových zbraní."
"Jediným faktorom je zúfalý pokus o navrátenie impéria. Nejde ani tak o bývalý Sovietsky zväz, ale skôr o Ruské impérium, ktorému vládol ešte Peter Veľký. Okrem toho si myslím, že súčasťou prípadnej invázie bude aj pobaltie."
Josh Manning - bývalý vojenský a zahraničný analytik z amerického velenia pre Európu
"V roku 2008 niekoľkí z nás zaregistrovali prichádzajúcu ruskú inváziu do Gruzínska. Už mnoho mesiacov predtým tam prevládal boj o moc. Napokon mal šťastie gruzínsky prezident Michail Saakašvili. Dúfal, že USA tam prídu, aby podporili jeho myšlienky, no my sme to neurobili. A mali sme? Irak a dovtedy v menšej miere aj Afganistan boli stredobodom záujmu USA."
V roku 2014 Rusi anektovali Krym. Rovnaké ciele ako Gruzínsko a rovnaký dosiahnutý výsledok. Opäť sme sa zamerali na Blízky východ, teraz už Jemen a Africký roh, takže problémy súvisiace s Ruskom neboli našou hlavnou prioritou. Putin zatlačil dvakrát a bez odozvy USA to nezanechalo na Rusku žiadnu ujmu. Práve naopak, Rusko týmito strategickými ťahmi len získalo.
Chris Miller - úradujúci minister obrany v rokoch 2020 - 2021
"Myslím si, že konanie Ruska na medzinárodnej scéne je hlboko zakorenené v Putinovi, ale nie v Rusoch. Potrebujú prechod po zemi do ich prístavu "s teplou vodou". Znamená to, že Rusi by sa mohli pokúsiť napadnúť a obsadiť časť Ukrajiny, ktorá by spájala Rusko cez pevninu s Krymským polostrovom. Moskva ho anektovala už v roku 2014. Nachádza sa ňom významná ruská námorná základňa. To je klišé. Povedzme si úprimne, musí tam byť aj vnútropolitická kalkulácia. Existuje tu aj strategický prvok. Podľa mňa bude Putin naďalej vyvíjať tlak, až kým sa proti nemu niekto nepostaví."
