WASHINGTON - Stiahnutie amerických vojsk z Afganistanu bolo sprevádzané poriadnou dávkou frustrácie Bieleho domu aj ministerstva zahraničných vecí USA. Cieľ misie - zastaviť rýchly postup Talibanu, sa nepodarilo dotiahnuť do úplného konca. Odtajnené správy hovoria o tom, že skupina politikov okolo Joea Bidena bola počas krízy v Afganistane nerozhodná.
Prioritou Pentagonu v Afganistane bola najprv evakuácia amerických občanov, následne ostatných civilných obyvateľov a v poslednom rade Afgancov, ktorí pomáhali USA v rámci boja. Informácie z odtajnenej správy, ktorá nedávno vyšla na povrch, obviňujú súčasného prezidenta USA Joea Bidena z toho, že odchodom amerických vojsk z Afganistanu sa zaslúžil o nárast nepokojov, chaosu a ohrozil životy Američanov po celej krajine. Informoval o tom denník The Independent.
Teroristický útok
Velitelia, ktorí slúžili vtedy v Afganistane, obviňujú Biely dom a rezort diplomacie z toho, že Washington podcenil celú situáciu. Evakuácia Kábulu bola odložená na poslednú chvíľu a Bidenova administratíva podcenila aj rýchly návrat Talibanu k moci. Biden totiž predpokladal, že Kábul bude vzdorovať týždne až mesiace, no Taliban sa ho zmocnil už v priebehu niekoľkých hodín. Počas samotnej evakuácie bol spáchaný na kábulskom letisku pred bránou Abbey teroristický útok. Zahynulo pri ňom 170 Afgancov a 13 príslušníkov americkej armády. Odohral sa 26. augusta 2021 a spáchal ho atentátnik, ktorý sa hlásil k teroristickej organizácii Daeš.
Správa o evakuácii z Afganistanu obsahuje celkovo dvetisíc strán výsluchov a vládnych záznamov. Má ísť o doposiaľ najrozsiahlejší 17-dňový opis Spojených štátov, ktoré sa pokúšali vojnu v Afganistane ukončiť. Americkí vojaci však zdieľali iný názor. Tlačová tajomníčka Bieleho domu Jen Psakiová samotnú existenciu tejto správy poprela. "Je dôležité, aby ľudia pochopili, že žiadna takáto správa nebola vydaná," povedala.
Nemenovaný predstaviteľ Národnej bezpečnosti USA sa vyjadril, že "mnoho ľudí si nesprávne spojilo správu Abbey Gate s dokumentmi o Afganistane, ktoré pre Washington Post poskytol Pentagón". Biely dom na stiahnutie svojich vojsk reagoval, že nečakal tak rýchlu prehru ozbrojených síl Afganistanu. Ross Wilson, úradujúci americký veľvyslanec v Afganistane, chcel podľa svojich slov zachovať diplomatickú prítomnosť Spojených štátov v krajine, pretože bez veľvyslanectva tam nebude mať Washington žiadny vplyv.
Rýchly postup Talibanu
Taliban obsadzoval územie veľmi rýchlo; zaberal až desať okresov denne. Počas rozhovoru pre NBC News Biden minulý týždeň odmietol komentovať akúkoľvek kritiku spojenú so stiahnutím vojsk z Afganistanu. Jeden z veliteľov, ktorí boli zodpovední za správnu koordináciu v čase sťahovania vojsk, uviedol, že "americké jednotky by boli na evakuáciu pripravené oveľa lepšie, ak by politici venovali viac pozornosti tomu, čo sa naozaj deje".
Keď 15. augusta 2021 padla vláda v Afganistane, Taliban sa začal postupne zmocňovať jednotlivých častí krajiny. Američania tu nechali len 600 vojakov, aby zaistili bezpečnosť diplomatov. Situácia bola tak zlá, že na evakuáciu 124-tisíc ľudí bolo potrebné nasadiť minimálne 5000 vojakov. USA boli preto nútené uzavrieť s Talibanom nezvyčajnú bezpečnostnú dohodu. Evakuácia mala byť tak rýchla, že veľvyslanectvo USA sa malo vyčistiť za 12 hodín. Americkí námorníci na letisku v Kábule museli odolávať tisíckam Afgancov, ktorí sa rútili k terminálom, aby z krajiny čo najrýchlejšie odišli. Správa upozorňuje, že pre všetky budúce evakuácie musia byť vypracované podrobné plány na všetkých úrovniach, pričom rezort obrany s nimi bude súhlasiť a pomáhať ich naplniť.
