BERLÍN - Do Nemecka prileteli zo Spojených štátov prví americkí vojaci, ktorí v čase rastúceho napätia okolo Ukrajiny posilnia východné krídlo Severoatlantickej aliancie (NATO). V piatok to oznámilo velenie americkej armády v Európe (US EUCOM). Informuje o tom agentúra Reuters.
"Vojaci z 18. výsadkového zboru dnes prišli do Wiesbadenu," uviedol hovorca US EUCOM vo vyhlásení s tým, že americké sily zriadia v Nemecku veliteľstvo na podporu zhruba 1700 výsadkárov, ktorí budú nasadení v Poľsku. "Toto sú prví z vojakov, ktorí prídu do Európy po oznámení Pentagónu o presune ďalších síl zo Spojených štátov do Európy na podporu našich spojencov v rámci NATO," píše sa ďalej vo vyhlásení.
Americký prezident Joe Biden v stredu oficiálne odsúhlasil nasadenie ďalších takmer 3000 vojakov do Nemecka, Poľska a Rumunska. Americké ministerstvo obrany oznámilo, že táto misia sa uskutočňuje v rámci podpory krajín NATO vo východnej Európe.
Podľa Pentagónu bude do Rumunska vyslaná letka Stryker s približne 1000 mužmi, ktorá sa momentálne nachádza v nemeckom meste Vilseck, zatiaľ čo približne 1700 príslušníkov ozbrojených síl, najmä z 82. výsadkovej divízie, bude premiestnených zo základne Fort Bragg v Severnej Karolíne do Poľska. Okrem toho by sa malo z Fort Bragg do Nemecka presťahovať ďalších 300 vojakov. Zo strany USA ide o reakciu na kroky Ruska, ktoré pri hraniciach s Ukrajinou rozmiestnilo desaťtisíce svojich vojakov a od Západu žiada splnenie bezpečnostných záruk.
Johnson a Scholz telefonovali o Ukrajine, chcú vyslať jasný signál Rusku
Západní spojenci musia vyslať Rusku "jasné a konzistentné" posolstvo o dôsledkoch prípadnej invázie na Ukrajinu. Počas piatkového telefonátu sa na tom zhodli britský premiér Boris Johnson a nemecký kancelár Olaf Scholz. Informovala o tom agentúra Reuters. "Predseda vlády (Johnson) a kancelár Scholz zdôraznili, že je potrebné, aby spojenci odovzdali Rusku jasný a konzistentný odkaz o dôsledkoch ďalšej ruskej invázie na Ukrajinu," uvádza sa vo vyhlásení, ktoré zverejnil úrad britského premiéra.
Kancelária sídliaca na londýnskej ulici Downing street 10 v texte ďalej uviedla, že obaja lídri sa zhodli aj na dôležitosti dialógu s Ruskom a dohodli sa, že sa budú snažiť využiť všetky dostupné diplomatické prostriedky na ukončenie súčasného napätia. V opačnom prípade sú v hre sankcie. "(Johnson a Scholz) sa dohodli, že budú pokračovať v spolupráci aj s ďalšími medzinárodnými partnermi na komplexnom balíku sankcií. Predseda vlády (Johnson) zdôraznil, že tieto sankcie by mali byť pripravené, aby v prípade potreby mohli okamžite vstúpiť do platnosti," píše sa vo vyhlásení.
Západné krajiny a Kyjev sa obávajú možnej ruskej invázie na Ukrajinu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov takéto tvrdenia označil za "prázdne a nepodložené". Dodal, že ide o trik s cieľom eskalovať napätie, a zdôraznil, že Rusko pre nikoho nepredstavuje žiadnu hrozbu, napísala v správe o telefonáte západných lídrov ruská tlačová agentúra TASS.
Pobaltské štáty majú obavy z rozmiestňovania ruských vojsk v Bielorusku
Nedávne rozmiestnenie ruských jednotiek v Bielorusku vyvoláva "veľké znepokojenie" u susedných pobaltských štátov. Povedala to v piatok litovská premiérka Ingrida Šimonytéová po stretnutí s predsedami vlády Estónska a Lotyšska. Informovala o tom agentúra Reuters. "Nasadenie ruských jednotiek v Bielorusku na takzvané cvičenia nás veľmi znepokojuje. Musíme byť pripravení reagovať na úrovni Európskej únie. Musíme vyslať odkaz Rusku, že cena za ďalšiu agresiu by bola veľmi vysoká," povedala počas tlačovej konferencie Šimonytéová.
Podľa generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie (NATO) Jensa Stoltenberga Rusko rozmiestnilo v Bielorusku najviac vojakov od konca studenej vojny. Podľa šéfa NATO je pravdepodobné, že počet ruských vojakov rozmiestnených v Bielorusku sa vyšplhá na 30.000, pričom sa ráta aj s podporou špeciálnych jednotiek, moderných stíhačiek, balistických striel krátkeho doletu typu Iskander či ruských systémov protivzdušnej obrany S-400.
Moskva okrem Bieloruska rozmiestnila desaťtisíce ďalších vojakov aj na svojom území pri hraniciach s Ukrajinou. Západ podozrieva Rusko, že sa chystá svojho suseda napadnúť. Kremeľ to popiera a od Západu žiada bezpečnostné záruky. Zdroj z ruského ministerstva zahraničia v piatok pre agentúru TASS povedal, že Moskva a západné mocnosti budú v blízkej budúcnosti pokračovať v konzultáciách o bezpečnostných zárukách.
