MOSKVA/KYJEV - Situácia v blízkosti ukrajinsko-ruských hraníc v posledných rokoch skutočne nevyzerá ružovo, no počas posledných týždňov ešte viac vyeskalovala. Náhle presuny vojenských techník cez Bielorusko a Rusko čoraz bližšie k hraniciam Ukrajiny vyvolávajú vrásky viacerým predstaviteľom NATO a lídrom EÚ. Teraz však v spoza veľkej mláky prichádza analýza, čo by chcelo Rusko teoreticky dosiahnuť. Scenáre nevyzerajú optimisticky.
S analýzou prišli v americkom časopise Foreign Affairs, ktorý sa zameriava na zahraničnopolitické vzťahy. Na tejto analýze sa podieľali Alexander Vindman z Univerzity Johnsa Hopkinsa a Dominic Cruz Bustillos z Lawfarského Inštitútu. Podľa nich ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi ide o to, aby stroskotala ukrajinská armáda, priemyslová, energetická a dopravná infraštruktúra a následne by sa mal rýchle stiahnuť.
VIDEO Satelitné snímky z blízkosti ukrajinsko-ruských hraníc:
Oslabená Ukrajina a najväčší konflikt od II. svetovej vojny?
Analytici uvažujú o tom, že týmto zničením dôležitých štruktúr štátu by už Putin následne nepovažoval Ukrajinu za ohrozujúci bod. "Svet je na prahu najväčšej vojenskej ofenzívy od druhej svetovej vojny," varujú v analýze obaja autori.
Tri scenáre, ani jeden nie je práve optimistický
Analytici svoje závery uviedli do troch scenárov. Prvý, najmiernejší hovorí o uznaní nezávislosti dvoch doteraz neuznaných "republík“ v okupovaných častiach doneckej a luhanskej oblasti z ruskej strany. Podľa autorov by to však Rusko len utvrdilo vo svojom "status quo", s ktorým sa Kremeľ nevie zmieriť. Nepravdepodobne sa táto možnosť javí aj preto, lebo si zabetónuje spätné zapojenie týchto regiónov k Ukrajine.
Druhý scenár hovorí o obmedzenej ofenzíve, ktorej cieľom by malo byť dobytie malého územia na pohraničí, či celého černomorského pobrežia. Ukrajinu by týmto prišla o dôležité prístavy. Na druhej strane ruská strana by mohla obnoviť dodávky vody kanálom z Dnepra na Krym. Táto alternatíva však má zásadnú slabinu - išlo by o krvavé udržiavanie územia, navyše na cudzom, znepriatelenom území. "Ukrajinu by to oslabilo, ale nestal by sa z nej rozpadnutý štát,“ myslí si Vindman a Bustillos.
Tretí scenár sa javí ako najreálnejší aj najstrašidelnejší
To, čo však vyvoláva strach a husiu kožu je tretí scenár z tejto analýzy, ktorý sa ale, bohužiaľ, javí podľa autorov ako najpravdepodobnejší. Má ísť o plnohodnotnú inváziu do krajiny v rámci zeme, vzduchu aj mora. Tu sa predpokladá najrýchlejšie ovládnutie vzdušného priestoru a následné ťaženie smerom k Charkovu a Sumy až po pobrežie Azovského a Čierneho mora. V hre je aj výpad z Bieloruska na Kyjev, čo by mohlo zablokovať presun ukrajinských jednotiek na juh.
"Táto operácia by sa sústredila na objekty ukrajinskej vlády, armády, kritické infraštruktúry a na miesta dôležité pre ukrajinskú národnú identitu a morálku," popisujú svoju pesimistickú predpoveď autori analýzy.
Rýchla smršť a rady pre Biely dom
Útok by mal trvať len krátko, kým by Rusko nezničilo stanovené ciele alebo nedosiahlo výhodné a diplomatické ukončenie bojov. "Keby všetko išlo podľa plánu, útok by zmrzačil ukrajinskú vládu, armádu aj hospodársku infraštruktúru,“ dopĺňajú Vindman a Bustillos.
Obaja v štúdii dávajú Bielemu domu aj nenápadné odporúčania, napríklad k dodávkam zbraní. "Washington by mal Ukrajine poskytnúť ľahké zbrane, muníciu, vybavenie a veľké množstvo prenosných protilietadlových kompletov (MANPAD). Mal by dodať aj pokročilejšie systémy ako protivzdušné strely Patriot a protilodné rakety Harpoon," píše sa v analýze. Podľa nich to ruské ťaženie nijak výrazne neoslabí, no toto ťaženie by mohlo byť potom nákladnejšie.
Dvojica autorov tým automaticky predpokladá aj nosenie ťarchy ostatnými štátmi EÚ, ktoré by v prípade takejto invázie zrejme zahltili stotisíce či priam milióny utečencov.
