BUKUREŠŤ/SOFIA - Rumunsko a Bulharsko označili v piatok za "neprijateľnú" požiadavku Ruska, aby sa sily východného krídla NATO stiahli z týchto krajín. Moskva to žiada od Severoatlantickej aliancie a od USA ako jednu z bezpečnostných záruk, ktoré urovnajú krízu okolo Ukrajiny. Informácie priniesla tlačová agentúra Reuters.
"Takáto požiadavka je neprijateľná a nemôže byť témou vyjednávania," napísalo v tlačovom vyhlásení rumunské ministerstvo zahraničných vecí. Bulharský prezident Rumen Radev, ktorý je hlavným veliteľom ozbrojených síl krajiny a je považovaný za prorusky orientovaného, vo vyhlásení uviedol: "Naliehanie Ruska, aby sa sily NATO stiahli z Bulharska, je neprijateľné a nezmyselné."
Moskva v piatok, pred dôležitými rusko-americkými rozhovormi v Ženeve, vyzvala na "stiahnutie zahraničných síl, techniky a výzbroje" z krajín, ktoré neboli pred rokom 1997 členmi Severoatlantickej aliancie. "K týmto krajinám patrí Bulharsko a Rumunsko," uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničných vecí a spomenulo konkrétne práve týchto dvoch bývalých spojencov z Varšavskej zmluvy, ktorí sa stali členmi NATO v roku 2004. Vtedy do NATO vstúpilo aj Slovensko.
Rumunsko zareagovalo, že prítomnosť NATO v spojeneckých krajinách je "čisto obrannou reakciou na čoraz agresívnejšie správanie Ruska vo východnej oblasti..., ktoré sa v súčasnosti stupňuje napriek pokusom NATO viesť konštruktívny dialóg". Rumunsko, ktoré hostí na svojom území približne 1000 amerických vojakov, vo štvrtok vyhlásilo, že je pripravené privítať ďalších amerických, ako aj francúzskych vojakov. Vyhlásenie nasledovalo po oznámení francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
Bulharsko na základe viacerých dvojstranných dohôd s USA bežne hostí do 2500 amerických vojakov na cvičeniach vo výcvikovej oblasti na východe krajiny – pritom počet takto vyslaných vojakov môže dosiahnuť v čase striedania aj 5000. V krajine sa už konali aj výcvikové akcie NATO. Bulharský prezident Radev poznamenal: "V krajine nie sú žiadne trvalo umiestnené spojenecké kontingenty ani bojové vybavenie." Ale "suverénne rozhodnutie o takejto trvalej alebo dočasnej prítomnosti je iba vecou Bulharska, v súlade s našimi spojeneckými záväzkami. Naša krajina neprijíma ultimáta od nikoho", dodal Radev, citovaný agentúrou Reuters.
Bulharský premiér Kiril Petkov takisto v parlamente v piatok povedal: "Bulharsko je suverénna krajina a už dávno sme si vybrali členstvo v NATO." "Preto sa sami rozhodneme, ako si, v spolupráci s našimi partnermi, zorganizujeme obranu svojej krajiny," pokračoval Petkov. A dodal: "Vyzývame Ruskú federáciu, aby sa naďalej zapájala do konštruktívneho dialógu zameraného na upokojenie napätia."
Pobaltské štáty posielajú Ukrajine protitankové a protilietadlové strely
Estónsko, Lotyšsko a Litva v piatok oznámili, že pošlú Ukrajine protitankové a protilietadlové strely, aby sa mohla brániť "v prípade možnej ruskej agresie". Informovala o tom agentúra AFP. Tieto tri postsovietske pobaltské štáty uviedli, že pošlú Ukrajine americké strely typu Javelin a Stinger po tom, čo začiatkom tohto týždňa na to dostali povolenie od Washingtonu. "Vo svetle zvýšeného vojenského tlaku Ruska na Ukrajinu a jej okolie sa pobaltské štáty rozhodli reagovať na potreby Ukrajiny a poskytnúť jej dodatočnú pomoc súvisiacu s obranou," uvádza sa vo vyhlásení trojice krajín. "Táto pomoc ďalej posilní schopnosť Ukrajiny brániť svoje územie a obyvateľstvo v prípade možnej ruskej agresie," dodali.
Estónsko poskytne Ukrajine protitankové strely Javelin, zatiaľ čo Lotyšsko a Litva protilietadlové strely Stinger."Úprimne dúfame, že Ukrajina nebude musieť použiť tieto zbrane," povedal litovský minister obrany Arvydas Anušauskas. "Pobaltské štáty naliehajú na Rusko, aby zastavilo svoje agresívne a nezodpovedné správanie," dodal. Litovské ministerstvo uviedlo, že zbrane budú dodané "v najbližšej budúcnosti". Estónsky minister obrany Kalle Laanet povedal, že "je dôležité podporovať Ukrajinu všetkými možnými spôsobmi".
