V Kazachstane zadržali vyše sto účastníkov teroristických útokov: Medzi obeťami je aj dievča (†11)

Podľa almaatského oddelenia štátnej polície muži zákona zadržali vyše 100 "účastníkov teroristických akcií a zaisťujú zbrane v rôznych častiach mesta". Tlačová agentúra TASS uviedla, že 2. januára vypukli vo viacerých kazašských mestách protesty, ktoré o niekoľko dní neskôr prerástli do masových nepokojov a útokov na vládne budovy. Tisíce ľudí utrpeli zranenia a hlásené boli aj obete na životoch.

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev požiadal o pomoc Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ktorá už nasadila v Kazachstane svoje mierové sily. Podľa kazašských úradov bol v piatok ráno obnovený zákon a poriadok vo všetkých regiónoch krajiny. Situácia v meste Alma-Ata je však stále veľmi napätá. Protesty boli namierené proti vysokým cenám pohonných látok - konkrétne skvapalneného ropného plynu (LPG). V stredu bola odvolaná vláda. V krajine platí výnimočný stav.

V Kazachstane vyhlásili na pondelok štátny smútok

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev vyhlásil 10. január za deň štátneho smútku za obete nepokojov v krajine. S odvolaním sa na prezidentovho hovorcu o tom v sobotu informovala agentúra Interfax.

Protesty v Kazachstane vypukli 2. januára kvôli prudkému zvýšeniu cien plynu a čoskoro sa zo západu krajiny rozšírili aj do ďalších miest. Ekonomické požiadavky vzápätí vystriedali politické. Od 5. januára začali pokojné protesty - najmä v metropole Alma-Ata - sprevádzať aj rabovanie, podpaľačstvo, obsadzovanie administratívnych budov, ozbrojené incidenty a iné násilnosti. Došlo napr. ku krádeži siedmich hasičských vozidiel, ktoré potom násilníci použili ako baranidlo pri obsadzovaní vládnych budov.

Podľa najnovších údajov počet ľudí zadržaných v dôsledku protestov presiahol 4400, informoval Interfax s tým, že podľa vyhlásenia ministerstva vnútra sú medzi nimi aj cudzinci - "občania susedného štátu". Kazašské ministerstvo vnútra vo svojej bilancii zo 6. januára uviedlo, že pri zásahoch proti demonštrantom prišlo o život 18 vojakov a policajtov.

Medzi obeťami a zranenými sú aj deti

Odvtedy však neboli údaje o obetiach z radov príslušníkov bezpečnostných zložiek aktualizované, pričom operatívny štáb sa vyhovára na nedostatok informácií o počte mŕtvych. Podobne nie sú aktualizované ani údaje o mŕtvych a zranených medzi účastníkmi nepokojov a v radoch civilistov. Ministerstvo vnútra naposledy 7. januára hlásilo 26 "zlikvidovaných" a 26 zranených účastníkov nepokojov.

Medzi civilnými obeťami je aj zamestnanec mestského TV kanála v Alma-Ate a v sobotu Interfax informoval, že 5. januára bolo počas prechádzky s rodičmi smrteľne postrelené 11-ročné dieťa. ďalšie dieťa pri tomto incidente utrpelo zranenia. Podľa vyhlásení bezpečnostných orgánov sa situácia v krajine postupne stabilizuje, o čom Tokajev v sobotu v telefonickom rozhovore informoval aj ruského prezidenta Vladimira Putina.

Vývoj situácie v Kazachstane Putin v sobotu v spoločnom telefonáte posúdil aj so Západnom neuznaným prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Diskutoval aj o formáte ďalších rokovaní medzi hlavami členských štátov Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ktoré na Tokajevovu žiadosť vyslali do Kazachstanu svojich "mierotvorcov" na pomoc miestnym zložkám pri obnovovaní "ústavného poriadku".

Interfax však v sobotu vo svojom spravodajstve napísal, že v metropole krajiny - Alma Ate - sporadicky počuť streľbu a v meste Žanaozen - známom ťažbou ropy -, kde sa protesty začali, pokračujú zhromaždenia proti politike vlády, ktorú sú však zatiaľ pokojné. Okrem toho Interfax v sobotu uviedol, že v hlavnom meste Nur-Sultan v sobotu ráno obnovili prístup na internet. Rovnako ako v uplynulých dňoch je pripojenie slabé a nie všetky webové stránky sú dostupné. V Kazachstane je pre nepokoje vyhlásený výnimočný stav.

Oligarcha Abľazov je pripravený byť predsedom kazašskej dočasnej vlády

Bývalý kazašský oligarcha Muchtar Abľazov, ktorý momentálne žije vo Francúzsku, je pripravený stať sa predsedom dočasnej vlády. Uviedol to v sobotňajšom rozhovore pre spravodajský web France Info. Abľazov bol v roku 2017 v neprítomnosti v Kazachstane odsúdený na 20 rokov väzenia za spreneveru, ktorej sa údajne dopustil ako riaditeľ banky BTA. Podľa stanoviska francúzskeho úradu, ktorý rozhoduje v azylovom konaní, majú tieto obvinenia politický motív.

V rozhovore pre France Info Abľazov uviedol, že situáciu vo svojej vlasti, kde prepukli nepokoje sprevádzané násilnosťami, pozorne sleduje. Domnieva sa, že obetí na strane civilistov je oveľa viac ako 26, ktoré nateraz priznáva kazašské ministerstvo vnútra. Vyhlásil napríklad, že keď demonštranti chceli vziať útokom rezidenciu bývalého prezidenta Nursultana Nazarbajeva, policajtov pri zásahu vystriedali snajperi, ktorí smrteľne postrelili najmenej 50 ľudí.

Vo svojom mobile Abľazov ukázal tímu France Info video s "nespočítateľnými vakmi" s telami zoradené na podlahe v márniciach dvoch nemocníc v metropole Alma-Ata, ktorá sa stala epicentrom nepokojov. "Režim si stiahol masku a ukázal svoju krvilačnú tvár. Aký iný tyran na svete takto strieľa do davu? Ani Lukašenko v Bielorusku...," prízvukoval Abľazov v inom rozhovore - pre taliansky denník Corriere della Sera.

Podľa Abľazova budú protesty v Kazachstane pokračovať aj napriek "príchodu Rusov". Protestné hnutie v Kazachstane Abľazov spája s bývalým autokratom Nazarbajevom, ktorý má v Kazachstane naďalej veľký vplyv a obrovský majetok v hodnote najmenej "200 miliárd dolárov". "Krajina je chudobná, zatiaľ čo je mimoriadne bohatá. Ľudia to už neznesú, nenávidia to! Ukradol nám tridsať rokov života, ukradol budúcnosť krajiny. Veria, že musí ísť do väzenia," vyhlásil Abľazov na Nazarbajevovu adresu. "Revolúcia sa neskončila, práve naopak, je to len začiatok," verí Abľazov. 

Uznal, že demonštrantov je v posledných dňoch menej, ale "je to len dočasné, pretože bolo príliš veľa mŕtvych". Abľazov pre France Info pripomenul, že toto protestné hnutie je svojím rozsahom bezprecedentné v histórii krajiny. V odpovedi na otázku, či nepokoje v Kazachstane nie sú skutočne vyvolané zo zahraničia, ako to tvrdí kazašské vedenie, Abľazov odpovedal, že Kazachstan "nie je Ukrajina, kde iné štáty - ako Poľsko - majú silné záujmy." 

Pripustil, že v prípade Kazachstanu by sa mohlo špekulovať o Turecku a jeho úlohe, ale vzápätí zdôraznil, že  "táto revolta nemá za sebou cudzie mocnosti". "Keď (ruský prezident Vladimir) Putin a (kazašský) režim povedia, že protest niekto manévruje zo zahraničia, každý si predstaví Ameriku," poznamenal Abľazov, pričom v rozhovore pre taliansky denník upozornil, že obe strany majú na mysli Francúzsko, kam on pred rokmi ušiel. "Ja som ich nepriateľ číslo jeden," deklaroval Abľazov podľa Corriere.

Bývalý bankár tiež pre France Info uviedol, že je pripravený stať sa predsedom dočasnej kazašskej vlády. Web France Info pritom súčasne pripomenul, že Abľazovovi pri návrate do Kazachstanu hrozí okamžité uväznenie. V roku 2017 bol totiž v neprítomnosti odsúdený na dvadsať rokov väzenia v prípade sprenevery, ktorej sa údajne dopustil, keď viedol banku BTA. 

Abľazov v rozhovore odsúdil výzvu kazašského vedenia, s ktorou sa obrátilo na Moskvu - a ďalšie štáty z Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti - a žiadalo o vyslanie vojakov, aby v Kazachstane pomohli obnoviť poriadok. "Ruská intervencia je okupácia. Musíme bojovať za oslobodenie krajiny, aby Putin opustil Kazachstan," vyzval Abľazov. Apeloval súčasne na Európsku úniu, aby urýchlene prijala sankcie proti Rusku, pretože "inak už Rusko nikdy neodíde". 

Abľazov, ktorý sa označuje za vodcu opozičného a protestného hnutia v Kazachstane, v rozhovore pre talianske noviny Corriere della Sera informoval, že vyzval lídrov Spojených štátov a európskych krajín, aby uvalili sankcie aj na jeho vlasť - Kazachstan. V rozhovore pre tento denník Abľazov vyhlásil, že "Západ bol rukou, ktorá monštrum (Nazarbajevovho režimu) roky kŕmila. Nazarbajev sa stal silnejším, pretože Západ zavrel oči pred korupciou a zločinom....Ani teraz (Západ) nerobí nič, nech je len Kazachstan pod Putinovým jarmom".

Nemecko zastavilo vývoz zbraní

Nemecko zastavilo vývoz zbraní do Kazachstanu vzhľadom na tamojšie aktuálne nepokoje. Tieto nevyhnutné kroky boli podniknuté so zámerom, aby sa do tejto stredoázijskej republiky nedostával takýto tovar, informovala v sobotu tlačová agentúra DPA. Minulý rok bolo udelených 25 licencií na dodávky zbraní do Kazachstanu v celkovej hodnote približne 2,2 milióna eur. To je pomerne nízka hodnota, ale zastavenie vývozu sa vzhľadom na súčasnú situáciu považovalo za potrebné.

Najväčšie kazašské mesto Alma-Ata, ktoré je i ekonomickým centrom krajiny, sa v uplynulých dňoch zmieta v nepokojoch vrátane podpaľovania vládnych budov a masového rabovania. Najväčšiu vlnu protestov za ostatné roky vyvolala nevôľa obyvateľov nad výrazne zvýšenými cenami pohonných hmôt na čerpacích staniciach. Nepokoje sa čoskoro premenili na násilné protivládne demonštrácie. Kazachstan s 18-miliónovou populáciou je pritom bohatý na ropu a zemný plyn.

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev medzitým rozpustil vládu. V stredu večer zasiahla v Alma-Ate armáda. Vojenská aliancia bývalých sovietskych štátov pod velením Ruska - Organizácia zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) - vyslala do krajiny výsadkárov ako súčasť mierových síl. Tokajev vydal v piatok rozkaz na streľbu do demonštrantov ohrozujúcich prežitie jeho autoritárskej vlády. Na celom území krajiny platí výnimočný stav.

Za velezradu zatkli bývalého šéfa tajných služieb

Pre podozrenie z velezrady zatkli v Kazachstane bývalého šéfa kontrarozviedky Karima Masimova. Napísala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na sobotné oznámenie Výboru národnej bezpečnosti (KNB), na ktorého čele stál Masimov od roku 2016 až do stredy tohto týždňa.

Masimov, blízky spolupracovník prvého prezidenta nezávislého Kazachstanu Nursultana Nazarbajeva, bol v rokoch 2007–2012 a 2014–2016 aj predsedom kazašskej vlády. Funkcie šéfa domácich tajných služieb bol zbavený počas turbulentných udalostí, keď do vládnych budov v kazašskom najväčšom meste Alma-Ata vtrhli tento týždeň demonštranti protestujúci proti režimu.