Volil aj prezident Mahmúd Ahmadínežád (Zdroj: ČTK)
TEHERÁN - Iránci dnes vo voľbách rozhodovali o zložení nového parlamentu. Nálady sa prikláňajú na stranu konzervatívcov, ktorí podporujú náboženské zriadenie islamskej republiky.
Mnohým proreformne orientovaným odporcom prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda, zástancu tvrdej línie, však zakázali zúčastniť sa na predvolebnej kampani. Americké ministerstvo zahraničných vecí preto spochybnilo volebný proces v Iráne a ústami hovorcu Seana McCormacka vyhlásilo, že výsledky "budú zmanipulované... v tom zmysle, že iránsky ľud nemohol voliť spomedzi celej škály politikov".
Úrady, ktoré vyzvali voličov na vysokú účasť, aby dokázali nepriateľom Iránu na Západe, že súčasné zriadenie je u občanov populárne, nechali volebné miestnosti otvorené o tri hodiny dlhšie. V radoch pred miestnosťami totiž čakalo ešte mnoho ľudí.
Nový parlament však pravdepodobne až tak neuľahčí prácu prezidentovi Mahmúdovi Ahmadínežádovi, aj keď budú mať konzervatívci väčšinu. Sú totiž medzi nimi aj kritici jeho ekonomickej politiky a politici, ktorí za dnešným hlasovaním vidia už aj prezidentské voľby v roku 2009.
Reformisti, ktorí by uprednostnili viac politických a sociálnych slobôd, dúfali, že získajú hlasy práve v dôsledku nespokojnosti verejnosti s mierou inflácie. Tá v súčasnosti predstavuje 19 percent.
O 290 kresiel v parlamente sa uchádzalo 4400 kandidátov, pochádzajúcich väčšinou z tábora konzervatívnej vlády. Vzhľadom na rastúcu nespokojnosť obyvateľstva s hospodárskou situáciou v Iráne sa voľby považujú za test politiky prezidenta Ahmadínežáda, ktorý je vo funkcii dva a pol roka.
Medzi prvými svoje hlasy odovzdali najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí a bývalý prezident Akbar Hášimí Rafsandžání.
Nie zahraničná politika Iránu a spory so Západom okolo jadrového programu, ale skôr ceny potravín robia v súčasnosti starosti väčšine Iráncov. Prvé výsledky hlasovania z menších provincií by mali byť známe v sobotu, z väčších miest až v nedeľu.
Úrady, ktoré vyzvali voličov na vysokú účasť, aby dokázali nepriateľom Iránu na Západe, že súčasné zriadenie je u občanov populárne, nechali volebné miestnosti otvorené o tri hodiny dlhšie. V radoch pred miestnosťami totiž čakalo ešte mnoho ľudí.
Nový parlament však pravdepodobne až tak neuľahčí prácu prezidentovi Mahmúdovi Ahmadínežádovi, aj keď budú mať konzervatívci väčšinu. Sú totiž medzi nimi aj kritici jeho ekonomickej politiky a politici, ktorí za dnešným hlasovaním vidia už aj prezidentské voľby v roku 2009.
Reformisti, ktorí by uprednostnili viac politických a sociálnych slobôd, dúfali, že získajú hlasy práve v dôsledku nespokojnosti verejnosti s mierou inflácie. Tá v súčasnosti predstavuje 19 percent.
O 290 kresiel v parlamente sa uchádzalo 4400 kandidátov, pochádzajúcich väčšinou z tábora konzervatívnej vlády. Vzhľadom na rastúcu nespokojnosť obyvateľstva s hospodárskou situáciou v Iráne sa voľby považujú za test politiky prezidenta Ahmadínežáda, ktorý je vo funkcii dva a pol roka.
Medzi prvými svoje hlasy odovzdali najvyšší iránsky duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí a bývalý prezident Akbar Hášimí Rafsandžání.
Nie zahraničná politika Iránu a spory so Západom okolo jadrového programu, ale skôr ceny potravín robia v súčasnosti starosti väčšine Iráncov. Prvé výsledky hlasovania z menších provincií by mali byť známe v sobotu, z väčších miest až v nedeľu.
