PARÍŽ - V Európe sa boj proti koronavírusu nevyvíja úplne podľa predstáv. V mnohých krajinách sa organizujú protesty a demonštrácie proti vládam, ktoré údajne pri zavádzaní opatrení nemyslia na tých, ktorých sa obmedzenia priamo dotýkajú. V Rakúsku napríklad vzali situáciu do vlastných rúk.
Rakúska vláda už bola zúfalá z rapídnych prírastkov pozitívnych prípadov. Nerozhodným aj antivaxerom klepla po prstoch schválením povinného očkovania, ktorý začne platiť od budúceho roka. Je toto naozaj jediná cesta? "Napriek mesiacom presviedčania, napriek mediálnym kampaniam, napriek diskusiám v rôznych médiách sa nám nepodarilo presvedčiť dostatok ľudí na to, aby sa dali zaočkovať," vyjadril sa dnes už bývalý rakúsky kancelár Alexander Schallenberg.
V Rakúsku už čoskoro začne platiť povinné očkovanie: Astronomické pokuty pre tých, ktorí ho odmietnu
V súčasnej situácii sa zdá, že Nemecko pôjde tiež týmto príkladom. Ak sa aj tu schváli zákon o očkovaní, môže to spustiť domino efekt v celej Európe. V iných štátoch je zatiaľ schválené povinné očkovanie len pre časť populácie a zavádzajú sa opatrenia, ktoré čoraz viac obmedzujú nezaočkovaných. Európa podľa CNN bojuje s dvomi veľkými výzvami. Sú nimi prudko rastúce počty covid pacientov a klesajúca miera zaočkovanosti. Takmer rok od začatia očkovacej kampane v EÚ je stále približne každý tretí Európan bez vakcíny. Vlády európskych krajín sa navyše ocitajú v slepej uličke, pretože pri zavádzaní prísnejších opatrení sa stávajú čoraz menej obľúbenými.
Jasne o tom hovorí aj štatistika, podľa ktorej iba 19 percent Európanov zaradilo svoju vládu medzi najdôveryhodnejšie zdroje spoľahlivých informácií o vakcínach proti koronavírusu. Prieskum uskutočnil Európsky barometer (medzinárodné prieskumy verejnej mienky vykonávané pravidelne v mene inštitúcií EÚ) v máji tohto roka. Štúdia publikovaná v roku 2019 v Európskom vestníku verejného zdravia zistila súvislosť medzi sympatizantmi populistických strán a teóriou, že vakcíny proti koronavírusu nie sú účinné a dôležité. Takmer dva roky po rôznych očkovacích kampaniach žije veľa nezaočkovaných obyvateľov práve na miestach, kde vládne nedôvera v politické strany, ktoré sú pri moci.
Bielorusko ako negatívny príklad
Východná Európa je regiónom s najnižšou mierou zaočkovanosti. Napríklad v Bielorusku je zaočkovaných len 26,6 percenta obyvateľov. Krajina prechádza veľkou politickou krízou, keďže súčasná hlava štátu Alexander Lukašenko mal zmanipulovať výsledky posledných parlamentných volieb. V článku zverejnenom v časopise Psychological Medicine sa študentky Univerzity v Turíne, Michele Roccatová a Silvia Russová, dopracovali k záveru, že "ľudia, ktorí sympatizujú s populistickými stranami, majú tendenciu odmietať vakcínu proti COVID-19". A nejde pritom len o očkovanie, ale samotné zavádzane opatrení, ktoré by mali obmedziť šírenie tejto choroby.
Francúzsko sa v auguste stalo terčom práve takýchto protivládnych protestov. Do ulíc Paríža vyšlo vtedy takmer štvrť milióna ľudí. Boli nespokojní z relatívne prísnych postupov na vybavenie očkovacích preukazov. Na druhej strane však Francúzsko patrí medzi najlepšie v Európe z hľadiska zaočkovanosti svojich obyvateľov.
Stále tu budú dve skupiny ľudí
Russová vyjadrila obavu, že antivaxeri by mohli v blízkej budúcnosti zastávať ešte extrémnejšie názory. "Je však treba myslieť aj na to, že tam, kde sa vakcinácia stane povinnou, bude potrebných viac kontrol, čo sa v konečnom dôsledku premietne do nedôvery voči inštitúciám. Stále tu budú dve skupiny ľudí. Jedna sa bude chodiť očkovať, druhá vyrazí do ulíc, u ktorej sa ešte viac prehĺbi nedôvera voči vládnemu systému," dodala. Boj proti pandémii sa jedného dňa skončí, no boj proti populizmu v Európe by sa mohol ešte len začať.
