WASHINGTON - Spojené štáty mali k 30. septembru minulého roku vo výzbroji 3750 jadrových hlavíc. Tento údaj zverejnilo v utorok ministerstvo zahraničných vecí USA. Ako uviedla agentúra AFP, stalo sa tak prvýkrát po štyroch rokoch, keďže bývalý prezident USA Donald Trump dal tieto údaje utajiť.
Od fiškálneho roku 1994 do roku 2020 (v USA sa začína 1. októbra) Washington demontoval 11.683 jadrových hlavíc. Arzenál v podobe 3750 aktívnych i neaktívnych jadrových hlavíc k 30. septembru 2020 predstavuje približne 88-percentné zníženie arzenálu z maxima 31.255 hlavíc na konci fiškálneho roku 1967 a približne 83-percentné zníženie (22.217) v porovnaní s koncom roku 1989, uvádza sa v materiáli amerického rezortu diplomacie. Súčasný arzenál jadrových hlavíc Spojených štátov je teda najmenší od roku 1967, keď mali USA - v čase studenej vojny s Ruskom - k dispozícii 31.255 jadrových hlavíc.
US State Department publishes the number of nuclear warheads the country stockpiles for the first time in four years, after former president Trump placed a blackout on the data
— AFP News Agency (@AFP) October 6, 2021
It’s 3,750 active and inactive nuclear warheads pic.twitter.com/BlcB6TVKrh
"Od 30. septembra 2017 Spojené štáty demontovali 711 jadrových hlavíc. Ďalších 2000 jadrových hlavíc je v súčasnosti vyradených z prevádzky a čaká ich demontáž," vysvetlilo ministerstvo zahraničných vecí. Tieto údaje boli zverejnené v rámci snáh administratívy prezidenta Joea Bidena, ktorý chce obnoviť rozhovory o kontrole zbraní s Ruskom po tom, čo sa zastavili za Trumpovej vlády. "Zvýšenie transparentnosti o jadrových arzenáloch štátov je dôležité pre snahy o nešírenie zbraní a odzbrojenie," uvádza sa vo vyhlásení amerického ministerstva zahraničných vecí.
Trump v mene USA odstúpil od jadrovej dohody s Iránom i od zmluvy o jadrových zbraniach blízkeho a stredného doletu (INF), podpísanej v roku 1987, ako aj od zmluvy New Start, ktorá obmedzuje počet jadrových hlavíc v arzenáloch Washingtonu a Moskvy. Trump na margo New Start deklaroval, že chce novú dohodu, ktorá by zahŕňala aj Čínu, vlastniacu pritom - v porovnaní s USA a Ruskom - iba zlomok jadrových hlavíc.
Biden, ktorý nastúpil do funkcie 20. januára, okamžite navrhol predĺženie zmluvy New Start o päť rokov, s čím ruský prezident Vladimir Putin rýchlo súhlasil. Táto dohoda obmedzuje počet jadrových hlavíc, ktoré môžu Moskva a Washington mať, na 1550. Bola súčasne poslednou platnou dohodou medzi Washingtonom a Moskvou o kontrole zbrojenia. Bola uzavretá v roku 2010 a podpísali ju vtedajší prezidenti USA a Ruska - Barack Obama a Dmitrij Medvedev.
Rusko už v minulosti navrhovalo predĺženie tejto dohody bez zmien či iných podmienok, avšak administratíva exprezidenta Donalda Trumpa so začatím rokovaní čakala až do minulého roka, pričom jej predĺženie podmienila viacerými požiadavkami Rozhovory následne uviazli na mŕtvom bode, čo súviselo i s napätými vzťahmi medzi oboma krajinami týkajúcich sa ukrajinskej krízy či zasahovania Ruska do amerických prezidentských volieb v roku 2016. Minulý týždeň sa v Ženeve konalo ďalšie kolo konzultácií ruských a amerických diplomatov, ktoré bolo venované aj diskusii o nástupcovi zmluvy New Start a kontrole konvenčných zbraní.
Nemenovaný americký predstaviteľ označil rozhovory za „produktívne", ale obe strany uviedli, že pozitívom je už len samotný fakt, že sa uskutočnili. Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru informoval, že k januáru 2021 mali Spojené štáty 5550 hlavíc - zahrnuté sú v tom aj hlavice určené na likvidáciu, ktoré nie sú započítané v bilancii ministerstva zahraničných vecí USA. Rusko podľa inštitútu vlastní 6255 jadrových hlavíc, Čína - 350, Británia - 225, Francúzsko - 290, India, Pakistan, Izrael a Severná Kórea majú podľa inštitútu dohromady okolo 460 jadrových hlavíc.
