NEW YORK - Vražedná akcia siete al-Kájda z 11. septembra 2001 na čele s Usámom bin Ládinom si v USA vyžiadala smrť takmer 3000 ľudí a vyše 25-tisíc zranených. Páchatelia uniesli štyri lietadlá spoločností American Airlines a United Airlines. Prvé dva stroje narazili do mrakodrapov Svetového obchodného centra (WTC) v New Yorku, tretí do budovy Pentagónu vo Washingtone. Štvrté lietadlo sa zrútilo v Pensylvánii neďaleko Pittsburghu bez zasiahnutia cieľa. Ide o najtragickejší teroristický útok v histórii.
Konšpirácie o 11. septembri neutíchajú: O tejto sú ľudia presvedčení už 20 rokov! Dôkazy odmietajú
Celkovo si útoky vyžiadali 2977 obetí a 19 mŕtvych únoscov. Z toho v lietadlách zahynulo 265 osôb vrátane únoscov.
Pri atentátoch boli použité lietadlá
1. Boeing 767 spoločnosti American Airlines (92 ľudí, vrátane piatich únoscov) - linka č. 11 z Bostonu do Los Angeles. Do severnej veže Svetového obchodného centra (WTC) narazil o 8.46 h (14.46 h SELČ). Pri náraze ho pilotoval Egypťan Muhammad Atta.
2. Boeing 767 spoločnosti United Airlines (65 osôb, vrátane piatich únoscov) - linka č. 175 z Bostonu do Los Angeles. Do južnej veže WTC narazil o 9.03 h (15.03 h SELČ). Pri náraze ho pilotoval zrejme Marván Šihhí.
3. Boeing 757 spoločnosti American Airlines (64 osôb, vrátane piatich únoscov) - linka č. 77 z Washingtonu do Los Angeles. O 9.43 h (15.43 h SELČ) narazil do budovy Pentagónu vo Washingtone. V čase nárazu ho pilotoval zrejme Haní Handžúr.
4. Boeing 757 spoločnosti United Airlines (44 osôb, vrátane štyroch únoscov) - linka č. 93 z Newarku do San Franciska. O 10.10 h (16.10 h SELČ) sa po potýčke cestujúcich a posádky s únoscami zrútil v Pensylvánii pri Shanksville, pilotoval ho Zijád Džarráh.
Vyšetrovanie
Atentáty vykonalo 19 teroristov arabského pôvodu (15 z nich bolo občanmi Saudskej Arábie), ktorí zahynuli spolu s obeťami. K útokom sa neskôr prihlásil saudskoarabský miliardár Usáma bin Ládin a jeho teroristická organizácia al-Kájda. Najhľadanejší terorista sveta bol chytený a zabitý v máji 2011 v Pakistane.
V novembri 2002 vznikla Národná komisia pre vyšetrovanie teroristických útokov na USA, ktorá za dva roky vypočula 1200 ľudí a prešla vyše 2,5 milióna strán dokumentov. V júli 2004 dospela okrem iného k záveru, že útoky vykonali členovia al-Kájdy a že pred nimi systémovo (v koordinácii) zlyhali spravodajské služby USA.
Americký Kongres v júli 2016 zverejnil odtajnené časti vyšetrovacej správy, ktorá vyvracia spojenie Saudskej Arábie a ľudí napojených na jej vládu a vládnych predstaviteľov s útočníkmi. Americký prezident Joe Biden podpísal tento rok 3. septembra výnos, ktorého cieľom je odtajnenie vyšetrovacích spisov k atentátom z 11. septembra 2001, a to počas nasledujúcich šiestich mesiacov.
Fakty o obžalovaných a odsúdených
Vo väznici Guantánamo na Kube zotrváva pätica obvinených islamských radikálov - Pakistanci Chálid Šajch Muhammad (údajný strojca útokov), jeho synovec Alí Abdal Azíz, Jemenci Ramzi bin Šibh a Valíd Attaš a Mustafa Ahmad Havsáví zo Saudskej Arábie. Ak súd dospeje k rozhodnutiu o ich vine, hrozí im trest smrti.
Za útoky z 11. septembra boli zatiaľ odsúdení len dvaja ľudia - Francúz marockého pôvodu Zacarias Moussaoui a Maročan Munír Mutasádik. Moussaoui za prípravu útokov dostal v roku 2006 doživotný trest bez možnosti prepustenia. Mutasádikovi potvrdil v roku 2007 hamburský súd 15 rokov väzenia za podporu útokov (odsúdený bol prvýkrát v roku 2003, proces sa potom opakoval). Odvolania oboch boli zamietnuté. Nemecko v októbri 2018 vyhostilo Mutasádika, ktorý si odpykal väčšinu z pätnásťročného trestu za spoluúčasť na teroristických útokoch v USA z 11. septembra 2001.
Ekonomické straty
Podľa správy analytického ústavu Rand Institute for Social Justice z novembra 2004 dostali poškodení útokmi z 11. septembra odškodnenie 38,1 miliardy dolárov. Z toho poisťovacie spoločnosti zaplatili 51 percent, vláda rozdelila 15,8 miliardy dolárov (teda 42 percent) a charitatívne organizácie prispeli 2,7 miliardami.
V New Yorku bolo okrem WTC vážne poškodených či zničených 50 ďalších budov v južnej časti Manhattanu (2,25 milióna metrov štvorcových kancelárskych plôch); odpratávacie práce trvali do mája 2002 a stáli okolo 750 miliónov dolárov. Z Ground Zero bolo odvezených 1,8 milióna ton trosiek, záchranárske a upratovacie tímy tam strávili 261 dní.
Vojna proti terorizmu
Administratíva vtedajšieho prezidenta Georgea Busha na čin al-Kájdy reagovala vyhlásením tzv. Vojny proti terorizmu, počas ktorej USA zostrili bezpečnostné opatrenia v krajine a posilnili moc tajných služieb. Zároveň ani nie mesiac od útokov začali vojnu proti Afganistanu, kde vtedy vládnuce islamistické hnutie Taliban ukrývalo bin Ládina (najdlhší vojnový angažmán USA v histórii sa skončil po takmer 20 rokoch tento rok 30. augusta; krajinu opäť ovládlo islamistické hnutie Taliban). O niekoľko rokov neskôr USA dobyli Irak, ktorý tiež vinili zo spolupráce s teroristami.
Na mieste dvojice zničených budov stojí od novembra 2014 mrakodrap One World Trade Center (WTC 1).
