DAMASK - Predtým neďaleko jeho olivového hája pretekal Eufrat, teraz je ale riečisko najdlhšej rieky Sýrie na kilometre vzdialené. S prehlbujúcim sa suchom a na pozadí pretrvávajúcich geopolitických problémov stromy Chálida Chamísa chradnú a nedostatok vody pociťuje aj jeho rodina, napísala francúzska tlačová agentúra AFP.
"Je to, ako by sme boli v púšti," zúfa 50-ročný farmár na svojom pozemku, ktorý ešte minulý rok zavlažovala voda z Eufratu. To bolo ešte predtým, než oblasť postihli takmer historické suchá. "Uvažujeme, že odídeme. Chýba nám voda na pitie a na zavlažovanie stromov," hovorí pán Chamís.
Medzinárodné organizácie a odborníci upozorňujú na bezprostredne hroziacu humanitárnu krízu na severe Sýrie, kde úbytok vody v Eufrate zhoršuje sociálno-ekonomickú situáciu, už tak nepriaznivú po desiatich rokoch vojnového konfliktu. Pokles hladiny vody, pozorovaný od januára, by mohol pripraviť o vodu aj elektrinu päť miliónov Sýrčanov.
Po suchej zime sa podľa dát hlásených sýrskymi priehradami, na ktoré sa odvoláva OSN aj mimovládne organizácie, množstvo vody pritekajúcej z Turecka do Sýrie znížilo na polovicu oproti normálu. Na severovýchode Sýrie, kde prevláda kurdské obyvateľstvo, majú ľudia za to, že Turecko používa vodu ako politickú zbraň a reguluje jej množstvo na hornom toku. Ankara však toto tvrdenie dôrazne popiera a zdroj z diplomatických kruhov viní z nedostatku vody klimatickú krízu.
Stav je alarmujúci
Nech už je dôvod sucha akýkoľvek, v dedine, kde žije pán Chamís, sú zavlažovacie rúrky vyschnuté. Rieka sa natoľko vzdialila, že uvedenie čerpacieho systému do chodu by bolo príliš nákladné. "Ženy musia chodiť s vedierkom pre pitnú vodu sedem kilometrov," opisuje Chamís. V snahe prispôsobiť sa novým podmienkam vysadil, rovnako ako jeho susedia, kukuricu a fazuľu.
Eufrat, u ktorého brehov sa podľa niektorých učencov mal rozkladať biblický Eden čiže Rajská záhrada, meria 2 800 kilometrov. V časoch antiky zavlažoval spoločne s Tigrisom úrodnú Mezopotámiu, "krajinu medzi riekami", ktorá je považovaná za jednu z kolísok civilizácie. V dnešných dňoch rieka tečie z Turecka do Sýrie, ktorú diagonálne pretína, a potom do Iraku, kde s Tigrisom vytvára sútok, ktorý sa potom vlieva do Perzského zálivu.
V Sýrii Eufrat napája tri hydroelektrárne a nádrže pitnej vody. Riaditeľ priehrady Tišrín hovorí, že vody je bezprecedentne málo a stav je alarmujúci. "Je to environmentálna a humanitárna katastrofa, situácia je ale nebezpečná aj z hľadiska potravinovej bezpečnosti a produkcie elektriny," zhŕňa. Od "mŕtveho bodu", kedy turbíny prestanú vyrábať elektrinu, delí hladinu niekoľko desiatok centimetrov.
"Už nemáme peniaze, aby sme nakupovali zavlažovacie rúrky a generátory," sťažuje sa iný poľnohospodár Husajn Sálih. Kvôli poklesu energie vyprodukovanej hydroelektrárňami nejde v jeho dedine elektrina aj 19 hodín denne, tvrdí tento otec 12 detí. "Snažíme sa s vodou šetriť," povedal AFP inžinier Chálid Šáhín, ktorý už dvadsať rokov pracuje na priehrade Tabka. "Ale ak to bude takto pokračovať ďalej, budeme musieť prestať vyrábať elektrinu pre všetkých a dodávať ju len do mlynov, pekární a nemocníc," podotýka.
Nedostatok vody nie je jediným problémom
Ďalšie problémy spôsobuje tiež skutočnosť, že voda z Eufratu nie je systematicky filtrovaná, hoci rieka je podľa OSN hlavným zdrojom pitnej vody 5,5 milióna obyvateľov v Sýrii. Následkom toho sa koncentrácia odpadových vôd v rieke zvýšila a tri provincie na Eufrate zasiahla epidémia. Znečistená voda tiež vyvolala hnačkové infekcie v utečeneckých táboroch.
Pokles vody v toku "ohrozuje vidiecke komunity, ktorých živobytie závisí od poľnohospodárstva", podotýka vedkyňa Marwa Daoudyová, ktorá sa na Georgetownskej univerzite vo Washingtone zaoberá environmentálnou bezpečnosťou.
Francúzsky odborník na politickú geografiu Blízkeho východu Fabrice Balanche varuje, že zrážky by mohli byť slabé aj počas nadchádzajúcej zimy. "Severovýchodu Sýrie a celej Sýrii sa nebude dostávať potravín. Bude potrebné pristúpiť k rozsiahlemu dovozu obilnín," mieni Balanche. Mimovládne organizácie udávajú, že už teraz 60 percent sýrskej populácie čelí potravinovej neistote.
