KÁBUL - Pred niekoľkými dňami bola Nadia úspešnou podnikateľkou. Viedla obľúbenú kaviareň v Kábule, v televízii propagovala silnejšie postavenie žien a radila mnohým ďalším podnikateľkám.
Dnes sa tridsaťtriročná žena ukrýva na utajenom mieste v afganskej metropole - bojí sa o život, nemôže živiť rodinu a zmierila sa s tým, že úspechy, ktoré dosiahla za dvadsať rokov, sú nanič, píše nadácia Thomson Reuters Foundation a upozorňuje, že tisícky afganských podnikateliek teraz svoje firmy zatvárajú.
Krvavý DEŇ pre USA: Zahynulo 13 vojakov! Rylee (†20) bol na svojej prvej misii, dieťa už nikdy nespozná
Bojím sa, že prídu po moju rodinu
"Keď Taliban vstúpil do Kábulu, nemala som na výber, musela som utiecť a schovať sa. V Afganistane som dobre známa. Teraz sa bojím, že prídu po mňa a moju rodinu," zverila sa Nadia, ktorá meno nadácie zmenila, aby ju ochránila.
Mnoho žien tvrdo pracovalo, teraz sme sa vrátili na nulu
"Mnoho žien ako ja v posledných dvadsiatich rokoch tvrdo pracovalo, aby si vydobyli miesto v spoločnosti a tvorili budúcnosť pre našu krajinu. Teraz sme sa vrátili na nulu," poznamenala. Rovnako ako tisíce ďalších Afgancov aj Nadia chcela po príchode Talibanu do metropoly utiecť z krajiny, pracovala totiž pre vládu a spolupracovala s americkými organizáciami. Nemohla však opustiť svojho slepého otca, matku a mladšie sestry.
Akonáhle sa Taliban v polovici augusta zmocnil Kábulu, svoje podniky zavrelo mnoho žien - riaditeľky firiem, kozmetičky, majiteľky reštaurácií. Niektoré z krajiny ušli, ďalšie sa skrývajú - všetky sa kvôli svojmu úspechu boja odvety radikálnych islamistov.
Taliban počas svojich predchádzajúcich vlád v rokoch 1996 až 2001 zavrel dievčenské školy a ženám zakázal pracovať. Von mohli len v burkách a v sprievode mužského príbuzného. Bežné boli popravy a bičovanie. Napríklad v roku 1999 boli stredné školy dievčatám nedostupné a len 9000 ich chodilo do základných škôl, uviedla OSN.
Práva sa stále porušujú
Napriek sľubom Talibov, že tentoraz budú môcť ženy študovať a pracovať, hoci v rámci islamského práva šaría sa mnoho žien obáva návratu represií. OSN už teraz hlási porušovania práv žien z niektorých oblastí ovládaných Talibanom - či už ide o vynútené sobáše, pozastavenie zamestnania, alebo obmedzenie pohybu a vzdelávania.
Pesimistická ohľadom budúcnosti zostáva aj dvadsaťdeväťročná návrhárka Marjam, ktorá vlastní obchod s oblečením v Kábule. "V deň príchodu Talibanu sme prestali pracovať. Máme veľa pracovníčok, ktoré sa teraz neodvážia prísť do práce," opisuje situáciu žena, ktorá meno svojej nadácie tiež zmenila. "Osobne sa cítim nútená opustiť krajinu. Napriek nášmu odhodlaniu zostať a pracovať tu nie je žiadna nádej," dodáva.
Neverím, že sa zmenili
Päťdesiatdvaročná Malalaj Džavádová utiekla do susedného Tadžikistanu už v roku 2019 po tom, čo Taliban pohrozil smrťou jej deťom. Žena pred tým prevádzkovala obchod s hodvábnymi odevmi v meste Mazáre Šaríf. "Šitie hodvábnych búnd a šiat bol dobrý biznis. Zamestnávala som 60 ľudí a tiež som vyvážala," opísala teraz z Dušanbe podnikateľka. "Talibanu sa nepáčilo, čo som robila a hrozil zabitím mojej dcéry a syna. Neverím, že sa zmenili - hovoria, že budú rešpektovať práva žien, len aby potešili svet, ale afganské ženy vedia, čo sú zač," dodáva.
Afganské ženy v posledných dvoch desaťročiach využili príležitosti, ktoré boli predchádzajúcim generáciám odopreté, a dosiahli významný pokrok. Začali sa presadzovať v oblastiach, ktoré bývali baštou mužov - v politike, médiách, informačných technológiách, pohostinstvách, obchode. V tomto roku ženy tvorili 27 percent zákonodarcov a každý piaty štátny úradník bola žena. Vyše 3,5 milióna dievčat chodilo do školy. Sebavedomie a zručnosti afganských žien podporovalo niekoľko medzinárodných organizácií, charitatívnych spolkov, korporácií, vlád.
Podľa údajov afganskej ženskej obchodnej a priemyselnej komory vzniklo v krajine od roku 2001 takmer 57-tisíc malých a stredných podnikov, ktoré vlastnili ženy. Ich záber je široký - od firiem zameraných na remeselné výrobky, šperky či koberce po prevádzkovanie súkromných škôl, nemocníc alebo IT spoločností.
Sanjeev Khagram, dekan školy manažmentu Thunderbird School of Global Management pri Arizonskej štátnej univerzite (ASU) upozorňuje, že toto vzdelávacie zariadenie vyškolilo takmer 400 afganských žien, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v rozvoji krajiny. "Mnoho z nich začalo úspešne podnikať v súkromnom sektore, kde zamestnávali tisíce ľudí," tvrdí Khagram.
"Ďalšie zastávali vysoké pozície vo vláde, kde utvárali politiku, a poskytovaní služieb... alebo sa chopili vodcovských úloh v občianskej spoločnosti," dodal a upozornil, že ak Taliban znovu zakáže ženám pracovať, poškodí to celú afganskú spoločnosť. Množstvo žien je zároveň hlavnými živiteľkami ich rodín a strata zamestnania by mohla uvrhnúť celé rodiny do chudoby.
