(Zdroj: TASR)
WASHINGTON - Afganská vláda na čele s prezidentom Hámidom Karzajom kontroluje iba 30 percent svojej krajiny, informovali v stredu vrcholní predstavitelia americkej tajnej služby.
Šéf amerických tajných služieb Michael McConnell pre Výbor ozbrojených síl amerického Senátu povedal, že bojovníci Talibanu ovládajú 10 až 11 percent územia a Karzajova vláda 30 až 31 percent. "Viac než šesť rokov po invázii Spojených štátov s cieľom vyhnať prívržencov militantného hnutia Taliban a nastoliť stabilnú centrálnu vládu, väčšina afganskej populácie ostáva pod lokálnou kmeňovou kontrolou," povedal McConnell.
Generálplukovník Michael Maples, šéf Obranného spravodajského úradu výboru uviedol, že pakistanská vláda sa pokúša dostať pod svoj vplyv bezprávnu kmeňovú oblasť pozdĺž hraníc s Afganistanom, kde údajne operuje Taliban a al-Kájda a militanti pripravujú útoky proti cieľom v Afganistane. "Pakistanská armáda ešte úplne nezničila základne al-Kájdy v tomto regióne," pripustil Maples.
Afganské opozičné skupiny zvrhli v roku 2001 za pomoci vojenských síl pod vedením Spojených štátov režim Talibanu potom, čo tento odmietol vydať lídrov z al-Kájdy po útokoch na USA z 11. septembra. Južný Afganistan, kde militantné hnutie začiatkom roka 1996 vzniklo, bolo centrom najhorších povstaleckých násilností a pravidelných útokov.
Talibanskí rebeli sa dlhodobo snažia poraziť prezidenta Hámida Karzaja, ako aj vyhnať tisíce medzinárodných vojakov, ktorí v krajine dohliadajú na poriadok v rámci boja proti terorizmu. Krajina sa za medzinárodnej podpory pokúša o návrat k demokracii, súčasťou ktorej boli aj prvé parlamentné voľby v roku 2005.
Generálplukovník Michael Maples, šéf Obranného spravodajského úradu výboru uviedol, že pakistanská vláda sa pokúša dostať pod svoj vplyv bezprávnu kmeňovú oblasť pozdĺž hraníc s Afganistanom, kde údajne operuje Taliban a al-Kájda a militanti pripravujú útoky proti cieľom v Afganistane. "Pakistanská armáda ešte úplne nezničila základne al-Kájdy v tomto regióne," pripustil Maples.
Afganské opozičné skupiny zvrhli v roku 2001 za pomoci vojenských síl pod vedením Spojených štátov režim Talibanu potom, čo tento odmietol vydať lídrov z al-Kájdy po útokoch na USA z 11. septembra. Južný Afganistan, kde militantné hnutie začiatkom roka 1996 vzniklo, bolo centrom najhorších povstaleckých násilností a pravidelných útokov.
Talibanskí rebeli sa dlhodobo snažia poraziť prezidenta Hámida Karzaja, ako aj vyhnať tisíce medzinárodných vojakov, ktorí v krajine dohliadajú na poriadok v rámci boja proti terorizmu. Krajina sa za medzinárodnej podpory pokúša o návrat k demokracii, súčasťou ktorej boli aj prvé parlamentné voľby v roku 2005.