KÁBUL - Ulice afganskej metropoly Kábul sú nezvyčajne vyľudnené a veľké trhoviská zatvorené. Ľudia si bojovníkov hnutia Taliban fotia a niektorí sa s nimi aj rozprávajú. V meste panuje neistota o tom, ako budú talibovia vládnuť, keď sa im podarí skonsolidovať moc. Uviedol to obyvateľ Kábulu a výskumník nezávislého think-tanku Afghanistan Analysts Network (AAN) Alí Jávar Ádilí.
"Ľudia sa v sobotu nahrnuli do bánk, aby si vybrali peniaze. V nedeľu, keď bol Kábul ovládnutý (Talibanom), ľudia sa opäť ponáhľali do bánk a vytvorili dlhé rady. Neskôr, po obede, všetky banky zatvorili. Hlavná zmenáreň v meste je taktiež zatvorená," priblížil Ádilí. Niektoré médiá so sídlom v Kábule sa po prerušení prevádzky vrátili v utorok do práce, zatiaľ však nie je zrejmé, či sa obsah týchto médií po príchode Talibanu zmenil. "Tieto dni sú veľmi rušné. Mám veľa telefonátov a veľa premýšľam o tom, čo ďalej. Ale myslím, že noviny stále najmä pokrývajú aktuálne dianie a nepíšu analýzy či názory," povedal Ádilí.
Taliban je predovšetkým paštúnske hnutie
Podľa hovorcu Talibanu Zabíhulláha Mudžáhida sa Ádilí nemá čoho báť. Militantné hnutie podľa vlastných slov omilostilo každého, kto spolupracoval so zahraničnými inštitúciami. Ádilí je však skeptický. "Momentálne sa snažia upevniť si moc. Ešte nevytvorili vládu a ani nepriblížili, ako presne bude vyzerať. Stále prebieha vyjednávanie, talibovia potrebujú legitimitu od ostatných politických strán a komunít," približuje Ádilí s tým, že napriek tomu už teraz vníma viacero znepokojivých signálov. "Afganistan je veľmi rôznorodá krajina, ale keď sa pozriete na talibov v Kábule, sú veľmi homogénni – z jednej etnickej identity," pokračuje Ádilí. Taliban je predovšetkým paštúnske hnutie.
"Myslím si, že Taliban chce mať hlavne hladký začiatok. Preto sa pokúšajú ukázať, že sa zmenili. Ale nevieme, čo sa stane, keď vytvoria vládu a upevnia si moc," priblížil Ádilí s tým, že hovorca Talibanu už na svojej prvej tlačovej konferencii oznámil obmedzenia verejného života. Zabíhulláh Mudžáhid v utorok vyhlásil, že talibovia budú rešpektovať práva žien, ale v medziach noriem islamského práva. Taktiež uviedol, že Taliban chce, aby súkromné médiá "zostali nezávislé". Zdôraznil však, že novinári "by nemali pracovať proti národným hodnotám".
Bojovníci Talibanu ľahko obsadili Kábul a väčšinu krajiny, pričom veľké časti bez akéhokoľvek boja. Dôvody sú podľa Ádilího rôznorodé, spomína však najmä nízku morálku bezpečnostných síl a zlé plánovanie a vodcovstvo prezidenta Ašrafa Ghaního. Prezident bol navyše vo väčšine krajiny veľmi nepopulárny a nemal dôveru provinčných lídrov, čo talibom umožnilo viacero provincií ovládnuť po dohode s miestnymi vodcami.
Niektoré oblasti kladú odpor
"Regionálni, frakční a politickí vodcovia chceli zmobilizovať obranu, avšak nedostali od ústrednej vlády nijakú podporu," pokračuje Ádilí. V provincii Herát zorganizoval v júni jej bývalý guvernér Ismáíl Chán stovky svojich lojalistov s cieľom bojovať proti militantnom, pripomína Ádilí. "Ghaní následne vycestoval do Herátu na stretnutie s Chánom a túto mobilizáciu nielen že neocenil, ale ani mu neponúkol žiadnu podporu," povedal Ádilí. "Toto rozhodnutie verejnosti zdôvodnil tým, že ľudia nechcú milície, skutočný dôvod je však nepoznáme," dodal.
"Medzi ľudmi teraz rastie pocit – najmä po tom, čo (Ghaní) ušiel z krajiny –, že Talibanu proste odovzdal víťazstvo," zhrnul Adilí. Taliban má síce pod kontrolou väčšinu Afganistanu, niektoré oblasti však napriek tomu kladú odpor, pripomína Ádilí.
"Jednu oblasť provincie Vardak, kde prevažuje etnická skupina Hazárov, ovláda miestny veľiteľ Abdal Ghaní Alípur," vysvetlil Ádilí. Provincia Pandžšír severne od Kábulu pod vedením viceprezidenta Amrulláha Sáliha, ktorý sa vyhlásil za dočasného prezidenta krajiny, taktiež vyhlásila odboj proti Talibanu. Bojovníci Talibanu po ústupe spojeneckých vojsk obsadili v nedeľu 15. augusta afganské hlavné mesto Kábul a zvrhli vládu, dve desaťročia vojensky podporovanú Spojenými štátmi a alianciou NATO.
