WASHINGTON - Americký prezident Joe Biden v pondelok počas svojho príhovoru k národu povedal, že Spojené štáty dali afganskej armáde "všetky šance" proti hnutiu Taliban. Zdôraznil, že USA budú "v prípade potreby konať rýchlo" proti terorizmu v Afganistane.
Informovala o tom tlačová agentúra AFP. Šéf Bieleho domu dodal, že si "pevne stojí za rozhodnutím" stiahnuť americké sily z tejto blízkovýchodnej krajiny. Podľa jeho slov "budovanie národa" v Afganistane nebolo nikdy cieľom Američanov. Biden zároveň pripustil, že kolaps afganskej vlády a postup radikálneho hnutia Taliban boli rýchlejšie, než očakával.
"Vždy som vám Američanom sľuboval, že k vám budem úprimný. Pravdou je, že sa toto odvíjalo rýchlejšie, než sme predpokladali. Dali sme im (Afgancom) všetky šance, aby si sami určili budúcnosť. Nemôžeme im dať aj vôľu bojovať za túto budúcnosť," povedal americký prezident. Biden v príhovore z Bieleho domu tiež pohrozil "ničivou" reakciou, ak Taliban zaútočí na americké záujmy.
Zároveň prezident prisľúbil, že prístup k ženám a dievčatám v Afganistane za vlády fundamentalistického hnutia Taliban bude preňho prvoradou politickou otázkou. "Budeme naďalej presadzovať základné práva afganského ľudu, žien a dievčat," uviedol Biden v príhovore, odvysielanom v televízii, po tom, čo Taliban prevzal moc v Afganistane.
Pakistanský veľvyslanec si myslí, že Bidenovo rozhodnutie bolo logické
Pakistanský veľvyslanec pri OSN Munír Akram v pondelok vyhlásil, že Bidenovo schválenie rozhodnutia predchádzajúcej americkej administratívy stiahnuť vojakov USA z Afganistanu bolo "logickým vyústením tohto konfliktu". Informovala o tom tlačová agentúra AP. Akram povedal novinárom v sídle OSN v New Yorku, že medzinárodné spoločenstvo musí teraz spoločne pracovať na tom, "aby zaistilo politické urovnanie v Afganistane za účasti všetkých strán a aby sa dosiahol dlhodobý mier, bezpečie a rozvoj krajiny".
Podľa slov veľvyslanca sa potvrdil postoj Pakistanu, že konflikt v Afganistane nikdy nemal vojenské riešenie. Veľvyslanec vysvetlil, že najlepší čas na ukončenie konfliktu prostredníctvom rokovaní bol pravdepodobne vtedy, keď bolo vojakov USA a NATO v Afganistane najviac a mali maximálnu silu. Akram dodal, že "preto je súhlas administratívy prezidenta Joea Bidena s rozhodnutím predchádzajúcej administratívy stiahnuť vojakov naozaj logickým vyústením celého tohto konfliktu".
Akram tiež informoval, že v pakistanskom hlavnom meste Islamabad sú teraz lídri početných afganských politických strán a skupín, "zastupujúci všetky etnické zoskupenia okrem Paštúnov", a v pondelok sa stretli s ministrom zahraničných vecí i ďalšími lídrami. Podľa slov Akrama Pakistan pracuje s nimi a so zástupcami Talibanu na tom, aby sa priblížili k cieľu - a tým je vytvoriť inkluzívnu politickú vládu, teda vládu s účasťou všetkých afganských strán.
Taliban vyhlásil amnestiu pre predstaviteľov vlády
Militantné hnutie Taliban vyhlásilo v utorok v Afganistane všeobecnú amnestiu pre všetkých predstaviteľov vlády a vyzvalo ich, aby sa dva dni po tom, ako islamisti prevzali moc v krajine, vrátili k svojmu bežnému životu. Informovala o tom agentúra AFP. "Pre všetkých bola vyhlásená všeobecná amnestia ... takže by ste sa mali bez obáv vrátiť k svojmu rutinnému životu," uvádza Taliban vo vyhlásení.
Taliban tvrdí, že súčasťou novej vlády by mali byť aj ženy
Ženy by mali byť súčasťou novej afganskej vlády. Oznámili to v utorok predstavitelia militantného hnutia Taliban po tom, čo vyhlásili všeobecnú amnestiu pre všetkých predstaviteľov vlády. Informovala o tom agentúra AP.
"Islamský emirát nechce, aby boli ženy obeťami... Mali by byť vo vládnej štruktúre podľa (islamského) práva šaría," povedal člen kultúrneho výboru Talibanu Inámulláh Samangání. Dodal, že vládna štruktúra zatiaľ nie je celkom jasná, ale "na základe skúseností by malo ísť o kompletne islamské vedenie a všetky strany by sa mali pridať".
Letisko v Kábule znovu otvorili
Letisko v Kábule v utorok nadránom afganského času znovu otvorili. Americké ozbrojené sily ho predtým na niekoľko hodín zatvorili, pretože počas evakuačnej operácie došlo k narušeniu bezpečnosti na letiskovej ploche. Informáciu oznámil americký generálmajor Hank Taylor, ktorého citovala tlačová agentúra AFP. Letisko v Kábule opäť otvorili v pondelok o 21.35 h SELČ, dodal Taylor, ktorý je v generálnom štábe amerických ozbrojených síl špecialistom na logistiku.
Dodal, že transportné lietadlo C-17 tam pristálo s príslušníkmi americkej námornej pechoty na palube a druhý takýto stroj s vojenským útvarom má pristáť čoskoro - budú pomáhať so zaisťovaním bezpečnosti na letisku. V krajine nastal po náhlom prevzatí moci fundamentalistickým hnutím Taliban chaos a ľudia sa v panike snažia ujsť z krajiny. Taylor spresnil, že Spojené štáty sú na Medzinárodnom letisku Hamída Karzaja "poverené riadením leteckej dopravy", pokiaľ ide o vojenské a komerčné lety.
Doplnil informácie, že v Kábule je už približne 2500 amerických vojakov a pomáhajú organizovať evakuáciu tisícov Američanov a Afgancov, ktorí pre nich pracovali ako tlmočníci, prekladatelia či v iných zamestnaniach. Letisko zatvorili v pondelok po tom, čo sa davy civilistov nahrnuli na rozjazdové dráhy, uviedol Pentagón (americké ministerstvo obrany). Videá z letiska zachytávali stovky Afgancov valiacich sa na letiskové dráhy a pokúšajúcich sa zabrániť štartu jedného z amerických evakuačných lietadiel. Medzitým americkí vojaci zabili dvoch ozbrojených Afgancov v situácii, keď sa tisíce ľudí snažili dostať na paluby lietadiel.
Americký diplomat poprel správy o tom, že opustil Kábul
Najvyššie postavený americký diplomat v Kábule Ross Wilson v utorok poprel správy o tom, že nastúpil na evakuačný let a opustil nepokojnú krajinu. Informoval o tom prostredníctvom sociálnej siete Twitter. "Na rozdiel od toho, čo tvrdia falošné správy, zamestnanci ambasády a ja zostávame v Kábule a usilovne pracujeme na tom, aby sme pomohli tisícke občanov USA a zraniteľným Afgancom. Náš záväzok voči afganskému ľudu trvá," napísal Ross Wilson na Twitteri.
Contrary to false reports, @USEmbassyKabul staff & I remain in #Kabul working hard to help 1000s of U.S. citizens and vulnerable Afghans & continuing engagement here. Our commitment to the Afghan people endures.
— Chargé d’Affaires Ross Wilson (@USAmbKabul) August 17, 2021
Wilsona rovnako ako ostatných diplomatických pracovníkov v nedeľu odviezli na letisko po tom, ako Američania evakuovali ambasádu v Kábule. Časť z personálu ambasády odletela domov, ďalší pokračujú práci v provizórnych podmienkach v priestoroch letiska.
Druhý český armádny špeciál pristál v Kábule
Lietadlo českej armády, ktoré má z Afganistanu do Česka prepraviť ďalších ľudí, pristálo v utorok predpoludním miestneho času na Medzinárodnom letisku Hámida Karzaja v Kábule. Informovala o tom televízia ČT24. Stroj typu Airbus A-319 v utorok ráno odletel z azerbajdžanského Baku, pretože čakal na povolenie pristáť v Kábule.
Pokračujeme v leteckém mostu do Kábulu. Chceme evakuovat co nejvíc Afghánců, kteří nám pomáhali.
— Lubomír Metnar (@metnarl) August 17, 2021
"Pokračujeme v leteckom moste do Kábulu. Chceme evakuovať čo najviac Afgancov, ktorí nám pomáhali," napísal na sociálnej sieti Twitter minister obrany ČR Lubomír Metnar. Lietadlo odletelo z Prahy ešte v pondelok. Pre chaos na letisku v Kábule však nedostalo povolenie na pristátie a preto napokon čakalo na letisku v Baku. Ide o druhý evakuačný špeciál, ktorý vyslalo Česko do nepokojného Afganistanu. Prvý stroj dopravil v pondelok ráno do Prahy 46 Čechov a ich afganských spolupracovníkov s rodinami.
Biden vyčlenil 500 miliónov dolárov na pomoc afganským utečencom
Americký prezident Joe Biden vyčlenil sumu 500 miliónov dolárov "na pomoc utečencom, migrantom, obetiam konfliktu a ďalším osobám, ohrozeným neočkávanou situáciou v Afganistane". V utorok o tom informovala tlačová agentúra DPA.
"Týmto stanovujem..., že pre národné záujmy je dôležité poskytnúť pomoc z Núdzového fondu USA pre utečencov a migrantov... vo výške nepresahujúcej 500 miliónov dolárov," uviedol Biden v správe adresovanej americkému ministrovi zahraničných vecí Antonymu Blinkenovi a zverejnenej Bielym domom. Prezident v správe Blinkenovi napísal, že "je poverený predložiť toto rozhodnutie Kongresu".
Naše vzťahy s budúcou afganskou vládou závisia od krokov Talibanu, tvrdia Spojené štáty
Spojené štáty v pondelok oznámili, že vládu hnutia Taliban v Afganistane uznajú, len ak bude rešpektovať práva žien a bude sa držať bokom od extrémistických organizácií ako al-Káida. Informovala o tom tlačová agentúra AFP. "Pokiaľ ide o náš postoj k akejkoľvek budúcej vláde v Afganistane, určite bude závisieť od krokov tej vlády. Bude závisieť od krokov Talibanu," povedal hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price novinárom, keď sa ho spýtali na uznanie vlády.
"Budúca afganská vláda, ktorá dodržiava základné práva svojho ľudu, ktorá neukrýva teroristov a ktorá chráni základné práva polovice svojich obyvateľov - teda žien a dievčat, to je vláda, s ktorou budeme môcť spolupracovať," dodal hovorca. Povedal tiež, že vyjednávač USA o Afganistane Zalmay Khalilzad je stále v diplomatickom sídle Talibanu v Katare a že americkí predstavitelia vedú rozhovory s povstalcami z Talibanu v tomto štáte v Perzskom zálive. Taliban obsadil v nedeľu afganské hlavné mesto Kábul prekvapujúcu ľahko a zvrhol vládu, dve desaťročia vojensky podporovanú Spojenými štátmi a NATO. Túto podporu americký prezident Joe Biden ukončil.
Fundamentalistické islamské hnutie Taliban vládlo v krajine už v rokoch 1996-2001 a zaviedlo vtedy tvrdé pravidlá pre ženy. Napríklad zakázalo vzdelávanie dievčat. Vládu Talibanu ukončila americká invázia, ktorá sa uskutočnila po teroristických útokoch na USA z 11. septembra 2001, spáchaných členmi teroristickej siete al-Káida. Tá mala v tom čase útočisko práve v Afganistane za vlády Talibanu.
Nemecký minister vnútra očakáva až do 5 miliónov ďalších afganských utečencov
Nemecký minister vnútra Horst Seehofer v pondelok vyhlásil, že podľa jeho odhadu náhle prevzatie moci radikálnym hnutím Taliban v Afganistane môže donútiť k úteku z vlasti ďalších 300.000 až päť miliónov Afgancov. Informáciu priniesla tlačová agentúra DPA. Minister sa tak vyjadril na stretnutí so spolustraníkmi - zákonodarcami z Kresťanskosociálnej únie (CSU) v nemeckom parlamente (Bundestagu).
Konzervatívny politik Seehofer má nekompromisný, tvrdý postoj k migrantom a prisťahovalcom, čo občas viedlo až ku konfliktu s kancelárkou Angelou Merkelovou. V minulosti prijímali utečencov z Afganistanu susedné krajiny ako Irán a Pakistan. Ďalšou dôležitou tranzitnou krajinou alebo aj cieľom afganských utečencov je Turecko.
Turecko stavia proti utečencom z Afganistanu múr na hranici s Iránom
Turecko začalo na hraniciach s Iránom stavať betónový múr, ktorý má zabrániť prílevu utečencov z Afganistanu po tom, čo tam moc prebralo militantné hnutie Taliban. Informovala o tom v utorok agentúra AFP na svojom účte na Twitteri.
Momentálne Turecko buduje päťkilometrový úsek tejto pohraničnej bariéry, avšak celkovo plánuje postaviť až 295 kilometrov dlhý múr. Jeho súčasťou majú byť podľa AFP i ostnaté drôty a zákopy. Turecký minister obrany Hulusi Akar pre denník Hürriyet uviedol, že bariéra je už z veľkej časti hotová. "Vykopaných bolo takmer 150 kilometrov. Posilnili sme i základne na hraniciach," priblížil Akar. "Zintenzívňujeme práce, naše hranice budú nepriechodné," zdôraznil turecký politik.
V Kábule uviazlo 26 Maďarov
V Kábule uviazlo 26 maďarských pracovníkov bezpečnostných služieb, ktorí zabezpečovali ochranu holandského veľvyslanectva, informoval v utorok spravodajský server hvg.hu. Ochranu budovy holandského zastupiteľského úradu vykonávala dubajská spoločnosť s účasťou maďarskej firmy. V afganskom hlavnom meste pôsobilo 26 občanov tejto firmy.
Po obsadení Kábulu príslušníkmi militantného hnutia Taliban holandskí diplomati okamžite opustili veľvyslanectvo, avšak maďarskí ochrankári ešte stále čakajú na evakuáciu. Rezort maďarskej diplomacie ešte v pondelok oznámil, že v Afganistane sa už nenachádzajú občania Maďarska. Podľa hvg.hu zatiaľ ministerstvo zahraničných vecí v tejto záležitosti ešte oficiálne nereagovalo, avšak podľa nepotvrdených informácií už prebiehajú rokovania o spôsobe evakuácie uvedených osôb.
Prvý evakuačný let nemeckej armády odviezol z Kábulu iba sedem ľudí
V rámci prvého z plánovaných evakuačných letov nemeckej armády sa v pondelok večer dostalo z Kábulu iba sedem ľudí, hoci v transportnom lietadle typu Airbus A400M bolo miesto pre viac ako sto osôb. Dôvodom bol chaos a neprehľadná situácia na letisku v afganskej metropole. S odvolaním sa na rezort nemeckej diplomacie o tom v utorok informovali agentúry DPA a Reuters. Nemecká ministerka obrany Annegret Krampová-Karrenbauerová pre nemecký verejnoprávny telerozhlas ARD v utorok uviedla, že Airbus A400M priletel v pondelok večer na kábulské letisko za "veľmi náročných podmienok". "Situácia na letisku je veľmi chaotická, nebezpečná a zložitá. Mali sme veľmi málo času, takže na palubu lietadla sme brali iba ľudí, ktorí už boli na mieste," povedala ministerka.
Podľa nemeckého ministerstva zahraničných vecí sa okrem siedmich evakuovaných osôb (piatich Nemcov, občana inej európskej krajiny a Afganca) ostatným nemeckým občanom i ďalším osobám nachádzajúcim sa v Kábule nepodarilo bez ochrany nemeckých vojakov dostať na letisko. Ako uvádza DPA, lietadlo muselo z Kábulu odletieť krátko po svojom pristátí a evakuované osoby nebolo možné dostať na letisko pred jeho príchodom.
Podľa nemeckého ministerstva obrany dopravné lietadlo priviezlo do Kábulu predovšetkým vojakov nemeckých ozbrojených síl, ktorí sa budú starať o to, aby sa na letisko mohlo prísť viac ľudí, vyžadujúcich ochranu. Zatiaľ tam dorazili výsadkári z jednotky rýchleho nasadenia určenej na evakuačné operácie. Nemecko plánuje na zabezpečenie evakuácie osôb z Kábulu poskytnúť až 600 vojakov Bundeswehru.
Belgicko chce evakuovať z Afganistanu aj aktivistov bojujúcich za práva žien
Belgicko chce evakuovať z Afganistanu nielen svojich občanov, ale aj ľudí, ktorí v tejto krajine bojovali za väčšie práva žien. Belgická vláda zároveň zastavila deportácie neúspešných afganských žiadateľov o azyl do ich domovskej krajiny. Uviedla to v utorok tlačová agentúra Belga s odkazom na vyjadrenie štátneho tajomníka pre azyl a migráciu Sammyho Mahdiho. Mahdi na Twitteri spresnil, že postoj vlády je reakciou na dianie v Afganistane, kde Taliban prevzal kontrolu nad celou krajinou.
Federálna vláda v pondelok rozhodla, že vyšle najmenej tri vojenské transportné lietadlá do Kábulu s cieľom evakuovať desiatky Belgičanov a členov ich rodín, korí uviazli v Afganistane po extrémne rýchlom vojenskom postupe Talibanu a prebraní moci v krajine. Ministerka zahraničných vecí Sophie Wilmesová spresnila, že evakuovaní budú aj miestni ľudia, ktorí pracovali s belgickým rezortom obrany, napríklad tlmočníci. Podľa Mahdiho však s pomocou Belgicka môžu rátať aj aktivisti bojujúci za práva žien, ktorí sú podľa neho "prvými obeťami Talibanu". Dodal, že v prípade potreby sa budú môcť spoľahnúť aj na pomoc Belgicka, ktoré im pomôže dostať sa preč z krajiny.
Geen doelgroep die de impact van de taliban nog meer zal voelen dan vrouwen. Dus ja, het was en is mijn expliciete vraag om vrouwenrechtenactivisten mee te evacueren. #afghanist https://t.co/cYF3rSNepb
— Sammy Mahdi (@SammyMahdi) August 17, 2021
"Žiadna skupina nebude dosah vlády Talibanu znášať horšie než ženy. Takže áno, toto je moja výslovná žiadosť o evakuáciu aktivistov za práva žien," uviedol Mahdi na Twitteri. Dodal, že evakuácia aktivistov sa zameria predovšetkým na organizácie prepojené s Belgickom. Jeho slová v utorok potvrdil aj minister pre sociálne záležitosti a verejné zdravie Frank Vandenbroucke, ktorý odkázal, že Belgicko, rovnako ako ostatné krajiny, by malo mať svoj spravodlivý podiel na zaistení pomoci ľuďom, "ktorí nám pomáhali" a zaoberali sa otázkou ľudských práv a práv žien v Afganistane.
Podľa neho sa na palube belgických lietadiel nájde miesto pre Afgancov, ktorí spolupracovali s Belgickom a medzinárodnými inštitúciami či OSN, alebo s rôznymi mimovládnymi organizáciami. Belga upozornila, že nie je známe, o aký počet aktivistov ide, a tiež nie je zatiaľ jasné, kedy presne tri belgické lietadlá odletia do Kábulu.
Scény z letiska v Kábule sú pre Západ hanbou
Chaotické scény z kábulského letiska, na ktoré prišli tisíce ľudí v nádeji, že sa im podarí utiecť z Afganistanu, sú hanbou pre Západ. V utorok to v Berlíne povedal nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, informovali nemecké médiá. "Zábery dokumentujúce zúfalstvo (miestnych ľudí) na letisku v Kábule sú pre politický Západ zahanbujúce," vyhlásil Steinmeier. Situáciu po ovládnutí krajiny militantným hnutím Taliban označil za "ľudskú tragédiu, za ktorú sme spoluzodpovední, a zlom v politike, ktorý nami otrasie a zmení svet," cituje hlavu štátu denník Der Tagesspiegel.
"Nemecko musí urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby dostalo do bezpečia našich krajanov a všetkých Afgancov a Afganky, ktorí im mnoho rokov pomáhali," zdôraznil Steinmeier. Vyzval na poskytnutie pomoci pre tých, "ktorým hrozí násilie alebo smrť vrátane mnohých odvážnych žien". Steinmeier sa tiež vyslovil za zásadnú diskusiu o zahraničnej politike Nemecka. "Neúspech nášho dlhoročného úsilia vybudovať v Afganistane stabilnú a udržateľnú spoločnosť vyvoláva zásadné otázky o minulosti a budúcnosti našej zahraničnej politiky a vojenskej angažovanosti - trpké otázky, na ktoré musíme odpovedať úprimne a dôkladne, nie rýchlo."
Rýchly rozpad afganskej vlády a jej bezpečnostných zložiek, ako aj prevzatie moci Talibanom bez odporu, "bude dlho vrhať tieň (na Afganistan)", uviedol. Počas 20-ročnej misie NATO vedenej Spojenými štátmi slúžilo v Afganistane dovedna 150.000 nemeckých vojakov - po USA išlo o najpočetnejší kontingent. Posledných príslušníkov ozbrojených síl stiahol Berlín z Afganistanu koncom júna.
V Kábule pristálo druhé evakuačné lietadlo nemeckej armády
V poradí druhé evakuačné lietadlo nemeckej armády pristálo v utorok v Kábule. Informovala o tom agentúra DPA.
Stalo sa tak po tom, ako v rámci prvého z plánovaných evakuačných letov sa v pondelok večer dostalo z Kábulu pre chaos a neprehľadnú situáciu iba sedem ľudí. Na palube pondelňajšieho letu sa podľa DPA nachádzalo päť Nemcov, jeden občan inej krajiny EÚ a jeden Afganec, hoci v transportnom lietadle typu Airbus A400M bolo miesto pre 114 osôb. Ostatným nemeckým občanom i ďalším osobám nachádzajúcim sa v Kábule nepodarilo bez ochrany nemeckých vojakov dostať na letisko.
Podľa nemeckého ministerstva obrany toto lietadlo v pondelok priviezlo do Kábulu zatiaľ iba výsadkárov z jednotky rýchleho nasadenia určenej na evakuačné operácie. Nemecko plánuje na zabezpečenie evakuácie osôb z Kábulu poskytnúť až 600 vojakov Bundeswehru.
Rusko podporuje "inkluzívny" politický dialóg pri formovaní vlády v Afganistane
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok uviedol, že počiatočné záruky Talibanu, odkedy toto militantné hnutie počas uplynulého víkendu prebralo moc v Afganistane, sú "pozitívnym signálom". Informovala o tom agentúra AFP.
"Považujem to za pozitívny signál, že Taliban v Kábule deklaruje aj ukazuje v praxi svoju pripravenosť rešpektovať názor iných," povedal Lavrov. "Konkrétne uviedli, že sú pripravení diskutovať o (vzniku) vlády, ktorej súčasťou nebudú len oni, ale aj iní zástupcovia Afganistanu," spresnil.
Predstavitelia Talibanu v utorok ohlásili, že súčasťou novej afganskej vlády by mali byť i ženy, a taktiež vyhlásili všeobecnú amnestiu pre všetkých predstaviteľov vlády, ktorých vyzvali, aby sa vrátili do práce. Moskva podľa Lavrovových slov podporuje "inkluzívny" politický dialóg v Afganistane v čase, keď Taliban pracuje na sformovaní novej vlády po tom, čo vojensky prevzal kontrolu nad krajinou.
"Podporujeme začiatok inkluzívneho národného dialógu s účasťou všetkých politických, etnických a náboženských skupín v Afganistane," uviedol Lavrov na stretnutí v Kaliningrade. Jeho vyjadrenia odvysielala ruská štátna televízia Rossija 24.
Lavrov v pondelok o situácii v Afganistane hovoril telefonicky so šéfom diplomacie USA Antonym Blinkenom, ako aj s čínskym ministrom zahraničných vecí Wang Im. V utorok sa má s predstaviteľmi Talibanu stretnúť ruský veľvyslanec v Afganistane Dmitrij Žirnov s cieľom hovoriť o bezpečnosti ruskej ambasády v Kábule. Tá podľa ruského rezortu zahraničných vecí funguje v normálnom režime na rozdiel od ambasád mnohých západných krajín, ktoré sa snažia z Kábulu svoj personál evakuovať.
AFP pripomína, že Kremeľ v posledných rokoch v Moskve viackrát prijal zástupcov Talibanu – naposledy v júli.
"Pozitívne odkazy", ktoré členovia militantného islamistického hnutia Taliban adresovali medzinárodnému spoločenstvu, odkedy obsadili väčšinu územia Afganistanu vrátane Kábulu, privítalo v utorok i Turecko. Ankara zároveň vedie dialóg zo všetkými zainteresovanými stranami v Afganistane vrátane talibov.
Za obsadenie Afganistanu Talibanom môže tamojšie vedenie, tvrdí šéf NATO
Obsadenie Afganistanu tamojším hnutím Taliban je dôsledkom "zlyhania afganského vedenia", vyhlásil v utorok generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Informovali o tom agentúry AFP a AP.
"Afganské politické vedenie sa nakoniec nedokázalo postaviť Talibanu a dosiahnuť mierové riešenie, ktoré Afganci zúfalo chceli... Toto zlyhanie afganského vedenia viedlo k tragédii, ktorej sme dnes svedkami," uviedol Stoltenberg po rokovaniach s veľvyslancami pri NATO. Diskutovali o bezpečnostných dôsledkoch víťazstva Talibanu v Afganistane.
Hnutie Taliban totiž po rýchlej ofenzíve z posledných dní v nedeľu vstúpilo do metropoly Kábul, kde jeho bojovníci obsadili aj prezidentský palác. Afganský prezident Ašraf Ghaní krátko predtým utiekol do Uzbekistanu.
Stoltenberg ďalej poznamenal, že Aliancia musí zároveň odhaliť nedostatky vo svojom úsilí v oblasti vojenského výcviku. K postupu Talibanu Stoltenberg uviedol: "Bolo to prekvapenie, rýchlosť kolapsu a ako rýchlo sa to stalo... sú lekcie, z ktorých je potrebné sa (v NATO) poučiť."
Stoltenberg doplnil, že Aliancia teraz pracuje na zaistení bezpečnosti zostávajúceho civilného personálu NATO a afganských zamestnancov v Afganistane. Personál západných ambasád sa presťahoval na letisko v Kábule, ktoré je pod ochranou zadného voja amerických jednotiek nasadených na krytie ústupu spojencov.
"NATO nepretržite pracuje na udržaní operácií na kábulskom medzinárodnom letisku... Približne 800 civilných zamestnancov NATO zostalo poskytovať veľmi dôležité funkcie za veľmi náročných podmienok vrátane riadenia letovej prevádzky, paliva a komunikácie... Dovoľte mi poďakovať tiež vojenským silám spojencov NATO – najmä Turecka, USA a Spojeného kráľovstva – za zásadnú úlohu pri zabezpečení letiska," povedal šéf NATO.
Stoltenberg uviedol, že vysokopostavený civilný predstaviteľ NATO v Afganistane Stefano Pontecorvo zostane na letisku "koordinovať a uľahčovať evakuáciu" personálu Aliancie a afganských zamestnancov. "Taliban musí rešpektovať a uľahčovať bezpečný odlet všetkým, ktorí chcú opustiť letisko, a tiež cesty a hraničné priechody musia byť otvorené... Všetci afganskí muži, ženy a deti si zaslúžia žiť v bezpečí a dôstojnosti," dodal generálny tajomník Severoatlantickej aliancie.
NATO viedlo medzinárodnú misiu v Afganistane od roku 2003, ale v roku 2014 ukončilo bojové operácie, aby sa zameralo na výcvik národných bezpečnostných síl. Armáda USA bola v krajine prítomná od roku 2001, keď Taliban odmietol vydať vodcu teroristickej siete al-Káida Usámu bin Ládina, ktorý bol hlavným strojcom útokov z 11. septembra 2001.
Bolo to spoločné rozhodnutie
Rozhodnutie spojencov z NATO odísť z Afganistanu bolo spoločným rozhodnutím všetkých 30 členov Aliancie, zdôraznil v utorok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Nasledovalo po tom, ako sa USA po dohode s Talibanom z Dauhy z februára 2020 rozhodli stiahnuť svoje jednotky výmenou za záväzky tohto hnutia, že zachová mier v krajine a nedovolí, aby v Afganistane opäť našli útočisko teroristické organizácie.
"Musíme však vnímať, že aj napriek našim značným investíciám sa afganský systém extrémne rýchlo zrútil a musíme sa z toho poučiť a vyvodiť príslušné závery," povedal šéf Aliancie na svojej prvej oficiálnej tlačovej besede od obsadenia Kábulu silami Talibanu.
Stoltenberg vo vystúpení zdôraznil, že cieľom NATO v Afganistane bolo pomôcť vybudovať životaschopný štát, nie udržať stálu prítomnosť aliančných síl. "Aj preto považujem za tragédiu, že sa afganská vláda – 20 rokov po vojenskej prítomnosti a pomoci spojencov – zrútila pred silami Talibanu," opísal situáciu.
Spresnil, že jednotky NATO v Afganistane "bojovali statočne", ale krajinu nedokázali ochrániť, pretože afganské politické orgány nakoniec podľahli Talibanu a nedosiahli mierové riešenie. "Je to zlyhanie afganských orgánov, ktoré viedlo k tomu, čo vidíme dnes," vyhlásil. Pripustil, že rozhodnutie spojencov opustiť Afganistan po dvoch desaťročiach sa nerodilo ľahko. V období február – apríl prebehlo veľa stretnutí na úrovni veľvyslancov a ministrov, ktorí diskutovali aj o tom, či európski spojenci a Kanada dokážu vlastnými silami nahradiť výpadok amerických síl, ktoré znášali väčšinu záťaže a nákladov operácie Rozhodná podpora. "Všetci 30 spojenci sme sa nakoniec spoločne dohodli, že ak sme tam prišli spolu, spolu aj odídeme," vysvetlil.
Stoltenberg po viacerých otázkach novinárov zdôraznil, že spojenci vedeli, že nebudú "navždy" v Afganistane a ak bolo hlavným pôvodným cieľom misie v Afganistane rozbiť sieť al-Káida a zabrániť teroristickým organizáciám pôsobiť v tejto krajine, tak to sa dosiahnuť podarilo, lebo al-Káida dnes prakticky neexistuje.
Zároveň však upozornil, že ak Taliban nedodrží záväzky dané Američanom a NATO bude mať dôkazy o tom, že pomáha teroristickým organizáciám, ktoré ohrozujú záujmy spojencov, potom má Aliancia možnosti zasiahnuť proti nemu aj na diaľku.
Podľa jeho slov je ťažké predvídať, aké bude ďalšie dianie v Afganistane, ale NATO si želá, aby Taliban nevládol ako pred 20 rokmi, aby bola vytvorená inkluzívna vláda, ktorá zaručí, že v krajine budú rešpektované základné ľudské práva a práva žien. Stoltenberg doplnil, že NATO má záujem na mierovom rozvoji Afganistanu, pričom Aliancia ako organizácia vie byť nápomocná aj v nevojenskej rovine, v oblasti diplomacie a politiky, a svoju úlohu môže zohrať pri zaisťovaní rozvojovej a humanitárnej pomoci.
