KABÚL - Militantné hnutie Taliban obsadilo Laškargáh, metropolu afganskej provincie Helmand na juhu krajiny. Informovala o tom v piatok agentúra AFP s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa afganskej bezpečnosti. Britský minister obrany Ben Wallace v rozhovore vyhlásil, že Afganistan smeruje k občianskej vojne a ak v krajine začne pôsobiť Al-Kájda a bude ohrozovať Západ, Británia by sa tam mohla vojensky vrátiť.
Podľa neho vojenskí a vládni predstavitelia mesto evakuovali po uzavretí dohody s militantmi z Talibanu. V prípade potvrdenia tejto informácie by to bola už trinásta provinčná metropola z celkových 34, ktorú Taliban obsadil v priebehu jedného týždňa. Len vo štvrtok dobyl Kandahár, čo je druhé najväčšie mesto v krajine, ďalej Herát, tretie najväčšie mesto, ako aj mesto Ghazní, ktoré sa nachádza iba 150 kilometrov od Kábulu.
Taliban začal svoju mohutnú ofenzívu v máji, keď sa z Afganistanu začala posledná fáza sťahovania jednotiek USA a ich spojencov, ktoré v krajine pôsobili dve desaťročia. Odsun medzinárodných vojsk má byť úplne dokončený do 31. augusta, takže z krajiny už prakticky odišli všetci zahraniční vojaci.
Afganská vláda už takmer stratila kontrolu nad severnou a západnou časťou krajiny. Podľa odhadov amerických tajných služieb by talibovia mohli ovládnuť Kábul do 90 dní od ukončenia odsunu.
Za rýchly postup Talibanu nesie vinu Biden
Bývalý americký prezident Donald Trump obvinil vo štvrtok svojho nástupcu Joea Bidena, že zavinil súčasný rýchly postup bojovníkov Talibanu v Afganistane. Trump vyhlásil, že ak by bol stále prezidentom on, stiahnutie amerických vojsk z Afganistanu by bol "úplne iný a oveľa úspešnejší". Biden podľa neho rozhodol o odsune vojakov z Afganistanu bez toho, aby Talibanu stanovil akékoľvek podmienky. "Keby som bol prezidentom ja, svet by videl, že náš odsun z Afganistanu by bol spojený s podmienkami," uviedol Trump vo vyhlásení.
To, čo talibovia robia v súčasnosti v Afganistane, by podľa neho bolo za jeho vlády "neprijateľné". Trump to podľa vlastných slov svojho času sám tlmočil najvyšším lídrom Talibanu. Ako konkrétne by sa dal súčasný bleskový postup zastaviť, však bývalý šéf Bieleho domu neuviedol. Mnohí kritici však pripisujú vinu za súčasnú zlú bezpečnostnú situáciu v Afganistane práve Donaldovi Trumpovi, ktorého administratíva vlani uzavrela dohodu s Talibanom a následne prudko znížila počet amerických vojakov v krajine.
Afganská vláda už takmer stratila kontrolu nad severnou a západnou časťou krajiny. Podľa odhadov amerických tajných služieb by talibovia mohli ovládnuť Kábul do 90 dní od ukončenia odsunu.
EÚ varovala Taliban pred izoláciou
Európska únia vo štvrtok varovala militantné hnutie Taliban, že ak v Afganistane násilne prevezme moc, bude čeliť neuznaniu a izolácii zo strany medzinárodného spoločenstva. "Ak by došlo k násilnému prevzatiu moci a obnoveniu islamského emirátu, Taliban by v Afganistane čelil neuznaniu, izolácii, nedostatku medzinárodnej podpory a tiež perspektíve pokračujúceho konfliktu a dlhodobej nestability," uviedol šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell.
"Cieľom EÚ je pokračovať vo svojom partnerstve a podpore afganského ľudu. Táto podpora však bude podmienená mierovým a inkluzívnym riešením a rešpektovaním základných práv všetkých Afgancov vrátane žien, mládeže a menšín," uviedol ďalej.
Borrell zároveň trval na tom, že je veľmi dôležité, aby sa zachoval významný pokrok, ktorý za posledné dve desaťročia dosiahli v tejto krajine ženy a dievčatá, a to vrátane ich prístupu k vzdelaniu. Vo svojom vyhlásení šéf diplomacie EÚ vyzval Taliban na okamžité ukončenie násilia a apeloval tiež na to, aby militantné hnutie obnovilo mierové rozhovory s afganskou vládou.
"EÚ odsudzuje narastajúce porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv, a to predovšetkým v oblastiach ovládaných Talibanom a v mestách," uviedol tiež vo vyhlásení. Borrell dodal, že 27-členná Únia zároveň povzbudzuje úrady v Kábule, aby "urovnali svoje politické nezhody" a voči Talibanu postupovali jednotne.
Vyjadril sa tak krátko po tom, ako sa Taliban zmocnil Herátu, tretieho najväčšieho afganského mesta. Islamský emirát Afganistan (IEA) je názov, ktorým sa vo svojich vyhláseniach označuje samotné hnutie Taliban. Týmto názvom sa pritom označoval Afganistan za vlády talibanského islamistického režimu v rokoch 1996-2001.
MZVEZ SR eviduje troch Slovákov na území Afganistanu
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR eviduje na území Afganistanu troch slovenských občanov. V piatok to potvrdil hovorca MZVEZ SR Juraj Tomaga. "V jednom prípade ide o osobu pracujúcu pre humanitárnu organizáciu Lekári bez hraníc, ktorej sme už uplynulý týždeň odporučili okamžitý odchod z krajiny, a v ďalšom prípade ide o dve občianky, ktoré sa už dávnejšie do Afganistanu vydali a o pomoc nežiadali," spresnil Tomaga.
Ako doplnil, šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) si "plne uvedomuje, v akej kritickej situácii sa ocitá Afganistan a medzinárodné spoločenstvo, s ktorým sme sa aj my angažovali v tejto krajine". "Preto šéf slovenskej diplomacie na základe súhlasu premiéra a koaličných partnerov bude našim partnerom tlmočiť pripravenosť SR pomôcť Afgancom, ktorí spolupracovali so Slovenskom, ako aj s EÚ a NATO a sú dnes v ohrození života," dodal Tomaga.
Zároveň potvrdil, že ministerstvo je v kontakte s partnermi a spojencami v EÚ a NATO a prebiehajú intenzívne konzultácie, ktorých cieľom je doladiť praktické detaily tak, aby sa Slovensko zachovalo ako zodpovedný partner.
Taliban dobyl aj mesto Lógar, je len 50 kilometrov od Kábulu
Ozbrojenci militantného hnutia Taliban dobyli v piatok hlavné mestá provincií Lógar a Ghór a ďalších najmenej troch afganských provincií. Informovali o tom agentúry AFP a AP. Ovládnutím mesta Puli Alam, správneho centra východoafganskej provincie Lógar, sa islamistom fakticky otvorila cesta na Kábul, píše AFP. Puli Alam totiž leží len približne 50 kilometrov južne od afganskej metropoly.
"Taliban má už (nad Puli Alam) 100-percentnú kontrolu. Momentálne sa tam nebojuje, väčšina predstaviteľov ušla do Kábulu," povedal pre AFP člen provinčnej rady v Lógare.
Talibovia v piatok vtrhli aj do Fírózkóhu, hlavného mesta stredoafganskej provincie Ghóz, ktorú po bojoch s afganskými silami ovládli, uviedol pre AP šéf tamojšej provinčnej rady. Bojovníci Talibanu dobyli v priebehu piatka už najmenej päť provinčných metropol a ovládajú už približne dve tretiny krajiny. Okrem Puli Alam a Fírózkóhu padli do ich rúk aj správne centrá provincii Laškargáh a Zábul. Militanti tvrdia, že majú pod kontrolou aj metropolu provincie Bágdhís, čo však ešte nebolo oficiálne potvrdené.
Militantné hnutie zaznamenalo tieto zisky po tom, čo vo štvrtok dobylo druhé a tretie najväčšie mesto v krajine – Kandahár a Herát – a taktiež mesto Ghazní. Afganská vláda sa podľa AP snaží súčasný bleskový postup Talibanu bagatelizovať.
USA plánujú ukončiť svoju 20-ročnú vojenskú prítomnosť v Afganistane koncom augusta. Ako pripomína AP, od zvrhnutia Talibanu po útokoch z 11. septembra 2001 minuli Spojené štáty na vojnu v Afganistane 830 miliárd dolárov. Postupujúci bojovníci Talibanu teraz jazdia na amerických terénnych vozidlách a v rukách majú americké pušky, ktoré ukoristili od afganskej armády.
NATO je znepokojené vysokou mierou násilia Talibanu
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg zvolal v piatok popoludní mimoriadne zasadnutie veľvyslancov členských krajín NATO, ktoré bolo venované súčasnej situácií v Afganistane, kde hnutie Taliban obsadzuje čoraz rozsiahlejšie oblasti krajiny. Stoltenberg pre piatkové rokovania v Bruseli prerušil svoju dovolenku a vrátil sa do centrály NATO.
"Spojenci sa dnes stretli na rokovaní Severoatlantickej rady, aby konzultovali situáciu v Afganistane. Pokračujeme v hodnotení vývoja v teréne a sme v neustálom kontakte s afganskými úradmi a zvyškom medzinárodného spoločenstva," uviedol Stoltenberg po skončení zasadnutia.
Ústrednou témou rokovaní bola evakuácia diplomatov a civilistov z Afganistanu. V tejto súvislosti sa riešila aj otázka zabezpečenia medzinárodného letiska v Kábule, povedal pre agentúru AFP nemenovaný západný diplomat.
Šéf Aliancie uviedol, že spoločným cieľom spojencov je čo najviac podporovať afganskú vládu a miestne bezpečnostné sily.
"Bezpečnosť nášho personálu je prvoradá. NATO bude udržiavať svoju diplomatickú prítomnosť v Kábule a bude sa podľa potreby naďalej prispôsobovať situácii," vysvetlil Stoltenberg. Podľa jeho slov sú členské krajiny NATO "hlboko znepokojené" vysokou mierou násilia spôsobeného ofenzívou Talibanu vrátane útokov na civilistov, cieleného zabíjania a správ o iných prípadoch závažného porušovania ľudských práv. Taliban musí podľa Stoltenberga pochopiť, že medzinárodné spoločenstvo jeho vládu neuzná, ak sa vlády v Afganistane zmocní za pomoci násilia. Aliancia je - ako uviedol - aj naďalej odhodlaná podporovať politické riešenie konfliktu v tejto krajine.
Americká vláda vo štvrtok spojencov z NATO informovala o rozmiestnení 3000 vojakov na letisku v Kábule s cieľom zabezpečiť evakuáciu časti personálu veľvyslanectva USA v Afganistane. Washington sa rozhodol zmenšiť svoj diplomatický personál v dôsledku rýchleho postupu jednotiek Talibanu, ktoré ovládajú už približne dve tretiny krajiny.
Talibovia sa v piatok po dobití mesta Puli Alam, správneho centra východoafganskej provincie Lógar, ocitli len 50 kilometrov od Kábulu.
Podľa AFP sa aj Spojené kráľovstvo sa rozhodlo prijať podobné opatrenie ako Washington, a v Afganistane dočasne nasadí okolo 600 vojakov na podporu odchodu britských občanov z krajiny. Každý členský štát NATO už plánuje evakuáciu diplomatických zamestnancov a svojich občanov nachádzajúcich sa v Afganistane.
Pod kontrolou vládnej moci sú spomedzi významnejších miest už len Kábul, Mazáre Šaríf a Džalálabád. Taliban odštartoval svoju úspešnú ofenzívu v máji, keď sa začalo sťahovanie vojakov USA a NATO z Afganistanu. Ukončené má byť do 31. augusta.
Kábul zatiaľ nie je ohrozený, ale Taliban ho chce izolovať
V tejto situácii Pentagón v piatok oznámil, že afganská metropola Kábul nateraz nečelí bezprostrednej hrozbe napriek tomu, že Taliban rýchlo napreduje a zmocňuje sa stále nových území. Hovorca Pentagónu John Kirby však v rozhovore s novinármi priznal, že zo situácie na mieste je jasné, že bojovníci Talibanu "sa pokúšajú Kábul izolovať". Pentagón potvrdil, že má obavy z ďalšieho vývoja, no zdôraznil, že podľa USA teraz je už za situáciu v Afganistane zodpovedná tamojšia armáda.
AFP pripomenula, že prezident USA Joe Biden si stojí za rozhodnutím ukončiť americkú misiu v Afganistane, zároveň však schválil vyslanie 3000 vojakov na evakuáciu personálu veľvyslanectva a afganských spojencov z Kábulu.
Kirby informoval, že Washington už pristúpil k presunu týchto posíl. Ich hlavná časť by sa mala presunúť do konca tohto víkendu a mala by byť schopná letecky prepraviť tisícky ľudí za deň.
Tento týždeň pracovalo v rozľahlom komplexe veľvyslanectva USA v Kábule asi 4200 ľudí. Ďalšie tisíce Afgancov, ktorí Američanom pomáhali ako tlmočníci alebo v iných podporných úlohách, chcú zo strachu pred odvetou Talibanu tiež z Afganistanu čo najrýchlejšie odísť. "Kapacita nebude problém," povedal Kirby o leteckých mostoch. "Budeme schopní presťahovať tisíce (ľudí) denne," dodal.
Taliban na dobytých územiach obmedzuje práva žien, dievčat i novinárov
Generálny tajomník OSN António Guterres v piatok v New Yorku informoval, že sa objavili "desivé" správy, že fundamentalistické hnutie Taliban už na dobytých územiach zaviedlo prísne obmedzenia práv žien a dievčat. Podobný prístup má Taliban aj k novinárom, poznamenal Guterres podľa agentúry AFP.
Guterres konštatoval, že situácia v Afganistane sa zhoršuje a vymyká sa spod kontroly. Dodal, že len minulý mesiac bolo v dôsledku bojov zabitých alebo zranených viac ako 1000 ľudí a ďalších 241.000 ich bolo nútených opustiť svoje domovy.
Generálny tajomník OSN tiež poznamenal, že nemocnice v Afganistane sú preplnené, potravín a liekov začína byť nedostatok, ničia sa mosty, cesty, školy a nemocnice.
"Afganistan už zažil generácie konfliktov, ale teraz je na pokraji ďalšej chaotickej a strašnej kapitoly vo svojej histórii. Je to neuveriteľná tragédia pre ľudí, ktorí prežili toľko utrpenia," dodal Guterres. Naliehal tiež na Taliban, aby zastavil svoju vojenskú ofenzívu a rokoval o odvrátení občianskej vojny. Svetové spoločenstvo by podľa Guterresa malo Talibanu vyslať jasný signál, že uchopenie moci v Afganistane vojenskými prostriedkami je neprípustné. Podľa agentúry TASS tiež varoval, že ak by k tejto situácii predsa len došlo, mala by za následok dlhú občiansku vojnu alebo úplnú izoláciu Afganistanu.
