PRAHA - Pondelková správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC), ktorý pôsobí pri OSN, podľa polárnej vedkyne Marie Šabackej priniesla hlavne spresnenie niektorých dát ohľadom klimatického vývoja a otepľovania planéty. Šabacká uviedla, že zo záveru vyplýva, že pri tzv. strednom scenári budú naďalej ustupovať ľadovce v polárnych krajoch a nižších oblastiach alebo sa budú objavovať extrémy typu povodní a sucha a nedostatku pitnej vody v horských oblastiach. Je tiež pravdepodobné, že do roku 2050 bude v letných mesiacoch Arktída občas bez ľadu. Šabacká na konferencii upozornila, že nízke množstvo morského ľadu malo vplyv aj na chladné počasie v Európe na jar tohto roku.
Desivá správa o zmene klímy: Hrozba katastrofy! Toto čaká ľudstvo o 10 rokov
"Správa spresňuje dáta, ktoré vyšli pred šiestimi rokmi. Spresňuje dáta, ktoré sa týkajú otepľovania planéty, spresňuje vlastne svenáre modelovania a tiež spresňuje informácie, čo sa týka ústupu ľadovcov, ústupu morského ľadu a vzostupu morskej hladiny v závislosti na ústupe ľadovcov," povedala Šabacká.
Ohľadom vývoja pri tzv. stredných scenároch, s ktorými správa počíta, Šabacká uviedla že sa v polárnych oblastiach bude naďalej otepľovať rýchlejšie ako vo zvyšku planéty. "Vieme, že ľadovce budú ustupovať, a to nielen v polárnych krajoch, ale aj priamo v nižších zemepisných šírkach. Tiež vieme, že bude dochádzať častejšie k extrémnym udalostiam typu povodní alebo naopak sucha a nedostatku pitnej vody napríklad v horských oblastiach. Alebo k lavínam, či už lavínam pôdy alebo snehovým," zhrnula vedkyňa.
Podľa nej bude tiež naďalej ubúdať množstvo snehu. "Sneh odráža asi 90 percent žiarenia. To je taká pozitívna spätná väzba, že čím menej je snehu, tým viac sa otepľuje, pretože menej svetla sa odráža. A to je problémom aj pri ľadovcoch, že sa často stmavujú v dôsledku otepľovania a tým pádom to prispieva k ešte rýchlejšiemu rozpúšťaniu," popísala Šabacká.
Arktída bez ľadu
To, čo sa aj pri stredných scenároch môže diať, ale doposiaľ sa ťažko predikuje, sú podľa nej kolapsy veľkých šelfových ľadovcov a ľadovcových štítov. "Ale je pomerne vysoko pravdepodobné, že je to niečo, čo môžeme vidieť skôr, než sa predpokladalo. A zároveň tiež pravdepodobne do oku 2050 uvidíme v lete, teda v auguste, septembri, Arktídu bez ľadu," doplnila ekologička.
Šabacká upozornila na dopad, ktorý má klíma v polárnych oblastiach na počasie v iných častiach sveta. Uviedla, že podľa nových štúdií je neobvyklé množstvo snehu a zrážok, ktoré v apríli a v máji zasiahli Európu, dôsledkom toho, že bolo málo morského ľadu. "Dôvod je, že morský ľad je vlastne taká zátka, ktorá pokryje oceán. Z neho sa potom nemôže vyparovať vlhkosť. Tým, že plocha bola menšia, sa vyparovalo viac vlhkosti, a tak sa vytvoril front, ktorý sa presunul nad Európu a spadlo veľké množstvo snehu a ľadu," popísala vedkyňa. Podľa Šabackej sú aj prvé štúdie, ktoré ukazujú, že aj výskyt sucha a teplotu v strede Európy čiastočne ovplyvňujú atmosferické prúdy, ktoré sa vytvárajú v Arktíde. "A ktoré sa vlastne posúvajú potom do Európy," povedala.
Môžeme si za to sami
Správa Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) uviedla, že ľudská činnosť jednoznačne spôsobila rast teploty na Zemi, stojí za nedávnymi zásadnými výkyvmi klímy, vlnou horúčav či záplavami a viedla k menšej stabilite celej planéty. Podľa vedcov sa planéta v každom prípade ohreje o 1,5 stupňa Celsia oproti predindustriálnej úrovni, otázkou ostáva len ako rýchlo. Pri rešpektovaní najambicióznejšieho plánu prekonáme túto teplotnú hranicu v 30. rokoch tohto storočia a jej prekročenie podľa vedcov spustí nezvratné zmeny po celom svete. Zverejnená správa je prvá z troch plánovaných správ.
