PAPEETE - Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu pokračuje vo svojej prvej oficiálnej ceste Francúzskej Polynézie, kam pricestoval v sobotu z Tokia, kde sa zúčastnil na slávnostnom otvorení letných olympijských hier.
Macron má v Polynézii v pláne diskutovať o strategickom postavení tohto územia, dôsledkoch jadrových skúšok a existenčnom riziku, ktoré pre ostrovy v tejto časti sveta predstavuje globálne otepľovanie. Informovala o tom v nedeľu agentúra AFP. Vo svojom príhovore, ktorý v nedeľu predniesol na Tahiti, sa Macron venoval kríze vyvolanej pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2, ako aj rozdielnym postojom ľudí k očkovaniu proti infekčnej chorobe COVID-19.
Na margo polemiky o očkovaní a povinnosti preukazovať svoj zdravotný stav počas pandémie tzv. covidpasom Macron zdôraznil, že "sloboda bez povinnosti neexistuje". Kritizoval rozhodnutie ľudí, ktorí sa nechcú dať zaočkovať, a uviedol, že ich postoj nie je prejavom "slobody, to je nezodpovednosť, sebectvo." Pokiaľ ide o zavedenie zdravotného pasu, Macron označil toto svoje rozhodnutie za primerané. Pripomenul, že covidová epidémia vo Francúzsku znovu naberá na sile. "Moje posolstvo je jednoduché: treba byť zaočkovaný,“ vyhlásil Macron v nedeľu ráno na Tahiti, pričom varoval, že tlak na zdravotný systém sa v nasledujúcich dňoch a týždňoch bude naďalej zvyšovať.
Agentúra AFP dodala, že pokiaľ ide o vakcináciu, mnoho Polynézanov je naďalej opatrných: na ostrovoch Francúzskej Polynézie je zaočkovaných iba 29 percent dospelých - v kontinentálnom Francúzsku sa očkovaniu doteraz podrobilo takmer 49 percent dospelej populácie. Obyvatelia rozľahlého súostrovia s viac ako 100 ostrovmi nachádzajúcimi sa na polceste medzi Mexikom a Austráliou dúfajú, že Macron potvrdí zámer odškodniť obete ožiarenia po desaťročiach jadrových testov, keď Francúzsko v tejto oblasti testovalo jadrové zbrane. Tieto skúšky sú naďalej zdrojom hlbokej nevôle ostrovanov, ktorí ich považujú za dôkaz rasistických koloniálnych postojov Francúzska, ktoré nebralo ohľad na život miestnych obyvateľov.
Silný a transparentný dialóg
"Počas tejto návštevy má prezident v úmysle nadviazať silný a transparentný dialóg podporením niekoľkých konkrétnych krokov týkajúcich sa dejín, a to otvorením štátnych archívov i individuálnych kompenzácií," informoval zdroj z úradu francúzskeho prezidenta. Tento zámer súvisí aj s analýzou, ktorá bola na jar tohto roku zverejnená na investigatívnej webstránke Disclose.ngo. Vyplýva z nej, že francúzska vláda roky tajila skutočnú úroveň rádioaktivity, ktorej bolo počas troch desaťročí jadrových skúšok v Tichomorí vystavené obyvateľstvo Francúzskej Polynézie.
Jadrové testy z rokov 1966–96 mali negatívny dopad na zdravie "takmer celého obyvateľstva" týchto tichomorských ostrovov, ktoré sú zámorským územím Francúzska, píše sa v správe, z ktorej svojho času citovala agentúra AFP. "Naše odhady sú dvoj- až desaťnásobne vyššie ako tie od francúzskej organizácie pre jadrový výskum CEA z roku 2006," uviedol Disclose.ngo.
Investigatívny projekt tiež zverejnil utajenú správu z Paríža, ktorú polynézska vláda dostala vlani vo februári. V správe sa píše o náraste počtu prípadov rakoviny štítnej žľazy u obyvateľov Gambierových ostrovov, súčasti Francúzskej Polynézie, ktorý má priamo súvisieť s francúzskym jadrovým testom Aldébaran, napísal denník The Guardian. Francúzska vláda vytvorila kompenzačný mechanizmus pre obete jadrových skúšok až v roku 2010. Do dnešného dňa odškodnila 454 ľudí, z toho len 63 obyvateľov Francúzskej Polynézie. V ostatných prípadoch šlo najmä o zahraničných pracovníkov a francúzskych vojakov, ktorí na súostroví pôsobili v čase jadrových skúšok.
