PRAHA - Stíhačka Hawker Hurricane nebola modernejšia, rýchlejšia alebo snáď lepšie vyzbrojená než slávnejšia Supermarine Spitfire. Napriek tomu však hurricany s plátenným poťahom zohrali hlavnú úlohu v obrane pred nemeckými náletmi počas roka 1940 a ich piloti sa asi najviac zaslúžili o víťazstvo v legendárnej bitke o Britániu. Lietadlo pritom vzniklo napriek počiatočnému nezáujmu velenia britského Kráľovského letectva (RAF).
Dve osudné chyby Adolfa Hitlera: Invázia do ZSSR počas operácie Barbarossa mohla dopadnúť inak
Továreň Hawker, patriaca slávnemu leteckému konštruktérovi z prvej svetovej vojny Thomasovi Sopwithovi, svoj jednoplošník spočiatku vyvíjala na "vlastnú päsť". Na začiatku 30. rokov 20. storočia ešte vládli nebu veľmi obratné dvojplošníky s pevným podvozkom - a konzervatívne založení predstavitelia armády o novinky príliš nestáli. Konštruktér Sidney Camm mal ale iný názor, a vďaka podpore továrne mohol aj napriek odťažitému postoju vlády vyvíjať stroj, ktorý by lepšie vyhovoval novej dobe.
Napätá medzinárodná situácia aj úspešné zahraničné projekty jednoplošných stíhačiek (už lietajúci sovietsky Polikarpov I-16 alebo práve vyvíjaný Messerschmitt Bf 109) viedli ministerstvo letectva k zmene názoru. V rámci snahy o rýchlu modernizáciu RAF tak na jeseň 1934 úradníci na základe Cammovho snaženia objednali nový stíhací jednoplošník. Špecifikácie takmer presne zodpovedali už vyvíjanému lietadlu, len guľomety mal Hawkerov stroj spočiatku len štyri namiesto požadovaných ôsmich.
Ešte bezmenné lietadlo bolo hotové v auguste 1935, potom ho mechanici rozložili, previezli na letisko v Brooklandse a opäť zostavili. Po týždňoch pozemných skúšok v novembri 1935 zasadol do pilotnej kabíny strieborného stroja s typickou britskou kokardou a označením K5083 skúsený šéfpilot firmy Hawker George Bulman a riadený jeho skúsenými rukami a nohami sa prvýkrát vzniesol do vzduchu. V rýchlom slede nasledovali ďalšie skúšobné lety a čoskoro bolo jasné, že sa zrodila vydarená stíhačka.
Hurricany mali rad výhod
Kráľovské letectvo si výrobu svojej prvej stíhačky modernej koncepcie objednalo v júni 1936 a o mesiac neskôr ju kráľ Eduard VIII. oficiálne pokrstil menom Hurricane. Do výzbroje RAF boli prvé hurricany zaradené v decembri 1937, zhruba o rok skôr než slávnejšie spitfiry. Za tými síce zaostávali výkonom, na druhú stranu ale ponúkala tradičnejšia konštrukcia Hawker Huricane aj rad výhod. Výroba bola podstatne jednoduchšia a tiež rýchlejšia, čo bolo v nadchádzajúcej vojne veľké plus.
Pred vypuknutím bitky o Britániu tak britské letectvo disponovalo 29 peruťami hurricanov (lietali na nich aj príslušníci československej 310. perute) a len 19 letkami spitfirov. Hurricany navyše zniesli rozsiahle poškodenie, z mnohých stretov vyviazli aj vďaka tomu, že ich plátenným poťahom granát nemeckej stíhačky len neškodne preletel, namiesto aby explodoval. A keď už bol stroj poškodený, išiel ľahko opraviť, dve tretiny z havarovaných či prestrielaných hurricanov sa vrátili späť do vzduchu.
Spitfiry vytlačili napokon hurricany z prvej línie
Hurricany a spitfiry sa počas bitky o Britániu vhodne dopĺňali - zatiaľ čo spitfiry bojovali hlavne s rýchlymi a obratnými Messerschmittmi Bf 109, hurricany ničili bombardéry. Aj vďaka tomu Hawker Hurricane počas bitky o Britániu zostrelili viac nepriateľských strojov ako spitfire, pomer bol zhruba tri ku dvom v prospech plátnom potiahnutých stíhačiek. S postupom vojny a stále väčším počtom vyrobených spitfirov ale hurricany postupne opúšťali službu v prvej línii.
Dobre sa ale uplatnili na menej exponovaných bojiskách, napríklad najúspešnejší pilot hurricane Marmaduke Pattle dosiahol svojich 35 zostrelov na tomto stroji počas roka 1941 v Grécku. Hurricany lietali aj v Afrike či Barme, námorný variant Sea Hurricane potom slúžil na lietadlových lodiach. Do roku 1944 sa ich celkovo vyrobilo 14.500, okrem Británie lietali aj v rade ďalších krajín, od Južnej Ameriky cez Afriku až po Áziu.
