BUENOS AIRES - Proticovidové obmedzenia pohybu, kvôli ktorým deti nechodili do školy a častokrát ani von hrať sa s kamarátmi, prispeli aj k zhoršeniu ich zraku. Nedostatok slnečného svitu spôsobil u detí, sledovaných vlani niekoľko mesiacov v Argentíne a Číne, väčšiu krátkozrakosť. Vyplýva to z dvoch vedeckých štúdií, o ktorých v utorok informoval denník El País.
Nová štúdia odhalila: Prvá dávka očkovania vás pred KORONAVÍRUSOM takmer vôbec neochráni
"Keď deti nechodia von a nemajú dostatok slnečného svetla, sietnica oka nevytvára dopamín, čo prispieva k vzniku krátkozrakosti," uviedla argentínska detská očná lekárka Carolina Picottiová, hlavná autorka štúdie uverejnenej vo vedeckom časopise The Lancet. Podľa Piccotiovej na zastavenie progresie krátkozrakosti stačí, aby deti boli aspoň dve hodiny denne na slnečnom svetle.
Dôležitý je aj životný štýl
Picottiová spolupracovala s dvoma desiatkami oftalmológov z rôznych argentínskych regiónov a sledovala deti od päť do 18 rokov. Za rok počas pandémie sa u nich v priemere zhoršila krátkozrakosť o 40 percent. "Toto číslo je nielen veľmi vysoké, ale tiež potvrdzuje hypotézu, že ku krátkozrakosti prispievajú nielen genetické faktory, ale aj životný štýl," myslí si autorka tejto štúdie.
K podobným záverom dospel aj profesor Michiganskej univerzity David Musch, ktorý je spoluautorom štúdie zverejnenej tento rok v januári na odbornom zdravotníckom serveri JAMA Network. Táto štúdia porovnávala úroveň krátkozrakosti u viac ako 100-tisíc detí na základných školách v čínskej provincii Šan-tung v rokoch 2015 až 2020. Jej autori tiež došli k záveru, že lockdown vyhlásený kvôli pandémii covidu-19 krátkozrakosť výrazne zhoršil, a to najviac u detí vo veku šesť až osem rokov.
Deti trávili hodiny pred obrazovkami
Denník El País dnes tiež pripomenul prieskum vykonávaný v Kolumbii, Mexiku a Čile, podľa ktorého počas pandémie covidu-19 trávili tri štvrtiny detí oveľa viac času pred počítačovými či televíznymi obrazovkami. Skoro polovica z nich uviedla, že sedeli pred počítačom či televíziou o tri až šesť hodín dlhšie ako zvyčajne a u skoro tretiny to bolo o viac ako šesť hodín. Pozeranie do elektronickej obrazovky tiež môže spôsobiť únavu očí, dočasne rozmazané videnie či bolesti hlavy. Podľa Picottiovej nie je vedecky dokázané, že by žiarenie z obrazoviek spôsobovalo krátkozrakosť. Rôzne štúdie však podľa nej ukázali, že kvalitu zraku môže ovplyvniť vzdialenosť od obrazovky, veľkosť písma či kontrast.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) už skôr uviedla, že krátkozrakých ľudí v posledných dekádach pribúda, a odhadla, že v roku 2050 bude krátkozrakosťou trpieť polovica svetovej populácie. Teraz má problémy s ostrením predmetov vo väčšej diaľke asi tretina obyvateľov Zeme.
