MOSKVA - Rusko si od nachádzajúceho júnového stretnutia ruského prezidenta Vladimira Putina s americkým prezidentom Joeom Bidenom nesľubuje nijaký zásadný prelom vo vzťahoch oboch krajín. Povedal to v utorok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, ktorého citovala agentúra AFP.
"Nepodliehame ilúziám a nesnažíme sa vytvárať dojem, že dôjde k nejakému prelomu, nejakým historicky osudovým rozhodnutiam," povedal Lavrov na tlačovej konferencii v Moskve. "Samotná skutočnosť, že dôjde k rozhovorom na najvyššej úrovni medzi dvoma vedúcimi jadrovými mocnosťami je samozrejme dôležitá," dodal však Lavrov, ktorý sa takto vyjadril po virtuálnom zasadnutí šéfov diplomacií krajín patriacich do skupiny BRICS.
Stretnutie Bidena a Putina sa uskutoční 16. júna vo švajčiarskej Ženeve. Pôjde o prvé osobné stretnutie obovh štátnikov odvtedy, ako sa Biden v januári ujal prezidentského úradu. Ženevský summit bude zároveň predstavovať Putinovu prvú zahraničnú cestu od januára 2020, keď navštívil Izrael a palestínske územia.
K schôdzke lídrov dochádza v období zvýšeného napätia medzi oboma krajinami, a to vôbec najintenzívnejšieho za ostatné roky. Obe strany pritom už skôr avizovali, že od stretnutia Putina s Bidenom nič zásadné neočakávajú, pripomína AFP.
Joe Biden od nástupu do prezidentského úradu uvalil voči Moskve viacero nových sankcií, a to v súvislosti s rolou Ruska v hekerských útokoch na americkú IT spoločnosť SolarWinds, ako aj pre opakované zasahovanie do prezidentských volieb v USA v roku 2020. Spojené štáty ostro kritizovali Rusko aj za pokus o otravu kritika Kremľa Alexeja Navaľného a jeho následné uväznenie. Napätie medzi oboma krajinami vyostrila aj téma Ukrajiny. Na jej hraniciach s Ruskom i na Moskvou anektovanom polostrove Krym sa nedávno presúvali tisícky ruských vojakov s cieľom demonštrovať tak silu Moskvy.
Ďalší sporný incident súvisí s režimom bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka podporovaného Ruskom. Ide o nedávne vynútené pristátie komerčného lietadla v Minsku a následné zadržanie bieloruského novinára Ramana Prataseviča. Tento čin bieloruských úradov z 23. mája vyvolal pobúrenie medzinárodného spoločenstva vrátane USA. Rusko Lukašenkov režim dlhodobo podporuje.
